Nehody na svahu

Rok čo rok sa na lyžiarske svahy vyberú tisícky rekreačných lyžiarov, ktorí sa inak po celý rok nevenujú žiadnemu inému športu. Práve táto skupina je najviac náchylná na zimné športové úrazy. Ženy sú pritom vo väčšom ohrození ako muži. „Majú totiž slabší väzivový aparát, ktorý znesie menej fyzickej záťaže,“ vysvetľuje ortopéd Tomáš Jakubík. Pre netrénované svaly je taký náročný šport ako lyžovanie šok. Kým u aktívneho športovca dokáže dobre vyvinuté svalstvo prevziať podstatnú časť záťaže a odľahčiť tak ostatné časti pohybového aparátu, ako sú kĺby a kosti, sviatočný lyžiar s takou-to výhodou rátať nemôže. Jeho telo je pri akejkoľvek záťažovej situácii zraniteľnejšie.

Nešťastný meniskus

K najčastejším poraneniam na svahu patrí poškodený meniskus. Jeho typickými príznakmi sú bolesť, opuch a obmedzenie pohyblivosti alebo blokovanie kolenného kĺbu. Rozsah poranenia musí určiť skúsený lekár. Niekedy je poškodený celý meniskus, inokedy len jeho časti. Na liečenie sa využívajú artroskopické operačné metódy, pri ktorých operatér zavedie do zraneného kolena miniatúrnu kameru a chirurgický nástroj, ktorým odstráni poškodené tkanivo.

„Ide o mimoriadne šetrný zákrok, pri ktorom nie sú narušené svaly ani iné časti pohybového aparátu,“ vysvetľuje doktor Jakubík. „Pacienti sú väčšinou schopní pohybovať sa už po troch dňoch. V období hojenia sa síce musia vyhýbať väčšej fyzickej záťaži, ale nie sú nemobilní.“

Odborné ošetrenie menisku sa odporúča aj v prípade, ak poranenie nie je bolestivé. To totiž neznamená, že nebude mať časom vážne následky. „Aj nebolestivý meniskus postupne poškodzuje chrupavku v kolene,“ upozorňuje doktor Jakubík. Ak sa takýto stav nelieči, môže v extrémnych prípadoch prepuknúť do artrózy – trvalého poškodenia, ktoré sa už nedá liečiť. Vtedy pacientovi pomôže len výmena kolenného kĺbu za protézu.

Členky a ramená

Ďalším častým úrazom, ktorý hrozí najmä lyžiarom-- bežkárom, je podvrtnutý členok. Pri tejto nehode sa roztrhne ochranné väzivo okolo kĺbu. Aby sa poškodené časti opäť dobre zrástli, je dôležité nohu v tejto časti odborne fixovať sadrou. V najťažších prípadoch sa odporúča operácia. Zaviazať si svojpomocne poranený členok elastickým obväzom a čakať, že sa sám od seba zahojí, nie je práve najlepšie riešenie. „Väzivo sa síce časom zrastie, ale nie tak napevno, ako keby bolo zasadrované,“ varuje doktor Jakubík. Členok je potom voľnejší, ako by mal byť, a náchylnejší na opätovné podvrtnutie.

Pri pádoch na svahu hrozí mnohým lyžiarom aj vykĺbenie ramena. Liečebný postup je podobný ako pri poraneniach nôh. Najdôležitejšie je zranený kĺb uviesť do správnej polohy a odborne fixovať, kým sa nezahojí. Na rukách aj nohách sú okrem kĺbov a kostí ohrozené aj samotné svaly, ktoré sa môžu pri prudkom pohybe natrhnúť. Príznakmi sú okrem bolesti výrazné modriny, ktoré sa vždy nemusia objaviť presne v mieste poranenia.

„Napríklad, ak sa poraní sval na stehne, krv môže stiecť dole a vytvoriť modrinu pod kolenom,“ vysvetľuje Tomáš Jakubík. Kým sa potrhané svalové vlákna nezahoja, je vhodné užívať nesteroidné antireumatiká, ktoré zabránia tomu, aby sa v poranených miestach ukladal vápnik a poškodzoval zjazvené tkanivo tak, že v ňom vytvára takzvané kalcifikáty. Tieto usadeniny totiž spôsobujú nepríjemnú chronickú bolesť.

Pohyb ako prevencia

Keďže samotné kĺby sa nedajú nijako vytrénovať, odolnosť pohybového aparátu sa dá zvýšiť len tam, kde sa väzivo môže posilniť tréningom – v svaloch. „Ak už dnes viete, že by ste chceli v januári lyžovať, je najvyšší čas myslieť na tréningovú prípravu,“ odporúča doktor Jakubík. „Najúčinnejšie je cvičenie na steperoch alebo stacionárnych bicykloch, ktoré posilňujú svalstvo dolných končatín.“

Pred samotným lyžovaním treba myslieť na to, že svaly sa potrebujú pred záťažou zahriať. Mrznúť pätnásť minút na vleku a potom sa spustiť dolu brehom nie je práve tá najlepšia stratégia. Premrznuté tkanivo treba zahriať krátkou rozcvičkou. Dobrou ochranou je aj kvalitné športové oblečenie, ktoré chráni telo pred veľkými teplotnými výkyvmi. Pri prudkom striedaní tepla a zimy sú totiž svaly náchylnejšie na poranenie, ako keď si udržujú stabilnú teplotu.

Prvá pomoc po úraze

Pri poranení kĺbov treba dbať na vyvýšenie končatiny, znehybnenie a chladenie, a tak znížiť opuch a krvácanie. Ak je poranená noha, mala by byť vyššie položená ako zadok. Pri poranení ramena lekári odporúčajú dať si ruku do vrecka, aby voľne nevisela. Po úraze treba vyhľadať lekárske ošetrenie, lebo rozsah poškodenia nie je pacient sám schopný odhadnúť. Rozhodne netreba podceňovať príznaky, ako zhoršenie pohyblivosti, citlivosti na prstoch, bolesť a opuch.