Tolerujeme netoleranciu u detí?

Podľa odborníkov sa približne každý tretí školák stane aspoň raz za život obeťou zväčša nekrvavej drámy, ktorej hovoríme šikanovanie. Čo môžeme urobiť, aby sa naše dieťa nestalo „tým tretím“ a jeho spomienky na školské časy neboli veľkou traumou?

deti1.jpg

Cieľom šikanovania je túžba po nadradenosti, vynucovanie rešpektu a strachu. Utrpenie detských obetí ostáva zväčša tiché, nevyslovené. Hoci je často úzkostlivo stráženým tajomstvom, na detskú dušu môže mať ďalekosiahle dôsledky.

Šikanovanie sa v menšej či väčšej miere vyskytuje na všetkých druhoch škôl. Najčastejšie ide o vulgárne nadávky, zosmiešňovanie, facky, kopance, vymáhanie peňazí, vydieranie. Čím sú páchatelia mentálne vyspelejší, tým sofistikovanejšie sú i spôsoby šikanovania.

Na gymnáziách či medzi dievčatami máva šikanovanie skôr psychické formy, akými sú vylúčenie, ignorovanie alebo ohováranie. „Počet sťažností, ktoré dostávame, každým rokom stúpa. Mnohí riaditelia však dodnes nepripúšťajú, že šikanovanie sa vyskytuje aj v ich škole. A to je ten najhorší prístup,“ hovorí Ľuboš Tužinský zo Štátnej školskej inšpekcie.

Je moje dieťa šikanované?

Deti šikanovanie často taja. Nečudo, veď rozprávanie o príkoriach by znížilo ich už i tak naštrbenú sebaúctu. Nehovoriac o strachu z toho, ako by ich za „bonzovanie“ mohol znepriatelený spolužiak potrestať. Na vnímavom rodičovi a pedagógovi zostáva, aby si utrpenie žiačika všimol. Varovnými signálmi môžu byť nechuť dieťaťa ísť do školy, ranné bolesti brucha, ako aj hrôzostrašné sny, plačlivosť či výbuchy hnevu.

„Rodič by mal tiež zbystriť pozornosť, ak dieťa chodí zo školy okľukami alebo ufúľané, stráca veci a jeho vreckové zázračne rýchlo mizne. Môže byť smutné, zamyslené, prípadne mať modriny a iné zranenia, o pôvode ktorých nechce hovoriť,“ upozorňuje Katarína Trlicová z Unicef.

deti2.jpgVäčšinou sa obeťami šikanovania stávajú deti, ktoré si neveria, sú utiahnuté a nedokážu sa samy ubrániť. „Neraz to môže byť dieťa, ktoré nevie alebo odmieta „s vlkmi vyť“. Pre svoju dobrú, jemnú povahu je ľahkým terčom, lebo nedokáže vrátiť násilie násilím,“ hovorí psychologička Eva Jaššová. Tieto deti sa svojím výzorom, schopnosťami, alebo mentálnou výbavou často vymykajú priemeru - neraz aj pozitívnym smerom.

Znamená to jediné: Naše deti môžeme pred šikanovaním najlepšie ochrániť tak, že ich vyzbrojíme dostatkom odvahy a sebavedomia, aby dokázali samy za seba prehovoriť a problémy riešiť, nie sa pred nimi ukrývať. Psychológovia odporúčajú podporovať deti v činnostiach, v ktorých sa im darí. Nezabúdajme, že pocit úspechu a plnohodnotnosti sú pre sebavedomie školáka tými najdôležitejšími vitamínmi!

Úlohu pri šikanovaní zohráva aj skupina „tichých spoločníkov“. Sú to deti, ktoré o tom, čo sa deje, vedia, a zatiaľ sa zdráhajú „priložiť ruku k dielu“. Iné si mlčanlivou toleranciou vykupujú svoju bezpečnosť, hoci s konaním väčšiny nesúhlasia. No žalovanie sa trestá a „zapadnúť“ predsa nikdy nie je na škodu.

Aj v týchto prípadoch platí, že je úlohou učiteľov a rodičov deti povzbudiť, aby mali odvahu vyjadriť svoj nesúhlas. „Učitelia môžu pre žiakov vytvoriť modelové situácie a hry, v ktorých sa cení rytierskosť a pomoc slabším,“ vysvetľuje Jaššová.

Podľa psychológov ten, kto sa správa agresívne, je, alebo kedysi bol, sám obeťou nelásky. Mnohých malých šikanovateľov rodičia vychovávajú s neúprosnou prísnosťou a svojvôľou. „Ak mali rodičia zlú náladu, dieťa potrestali obzvlášť kruto, keď boli veselí, dokázali odpustiť i vážny priestupok. Trest bol určovaný ani nie tým, čo dieťa vyviedlo, ale skôr tým, ako sa rodič práve cítil. Vznikol tak recept, ako vzbudiť u dieťaťa pocit, že pred nebezpečenstvom, ktoré číha všade navôkol, sa nemôže brániť inak než násilím,“ upozorňuje Jaššová.

Otázniky nad príbehom šikanovania

„Začalo sa to sťažnosťou triednej učiteľky ôsmakov, ktorú podala na školskej inšpekcii. Dvaja chlapci v jej triede boli tvrdo šikanovaní starším spolužiakom Adamom, ktorý k nim prepadol,“ hovorí Tužinský o prípade z trnavskej základnej školy.

deti3.jpg„Búchal nás do hlavy a na chrbát nám lepil lístky ‚kopni ma‘. Dával mi facky alebo mi stisol žilu na krku, a to veľmi bolí. Vymyslel hru na väzenie. Do rohu dal lavice a my sme museli okolo nich utekať. Niekedy, keď ma chytili, ma niekto kopol.“ Takto vypovedal 13-ročný Filip, jedna z Adamových obetí. Ďalšieho spolužiaka Adam pod hrozbou bitky donútil, aby matke ukradol päťtisíc korún a dal mu ich. Chlapec to zo strachu urobil. Triedna učiteľka na to však včas prišla a peniaze matke vrátila.

„Mobil využíval Adam na vulgárne telefonáty pedagógom. Keď sa triedna učiteľka pokúšala problém riešiť, čakala ju na aute raz prepichnutá pneumatika, inokedy rozbitý reflektor,“ pokračuje Tužinský.

„Inšpektorát z obavy o bezpečnosť žiakov odstúpil prípad polícii,“ vysvetľuje Tužinský. Učiteľka však svoju výpoveď odrazu z neznámych príčin úplne zmenila. Keď napríklad Adam zapálil spolužiačke vlasy, mala to byť vraj len nevinná hra, „ktorej sa obeť smiala“. Polícia teda usúdila, že jediným vinníkom bol paradoxne žiak, ktorého Adam šikanoval. Ten sa zločinu dopustil, keď matke ukradol peniaze.

„Adam časom svoj „repertoár“ obohatil o psychické tyranizovanie spolužiakov, vykrikovanie nacistických hesiel a kreslenie nacistických znakov do zošitov či ničenie osobných vecí,“ hovorí Tužinský. „Inšpirácia možno prišla s pocitom istoty, že keď mu to prešlo raz, nič mu nehrozí ani tentokrát. A tak sa zdá, že intuícia ho nesklamala.“

Kde hľadať pomoc

Na Linku detskej istoty sa v minulom roku obrátilo 144 detí, ktoré sa podľa vlastných výpovedí stali obeťami šikanovania. „Deti k nám telefonujú anonymne, no i tak je pocit hanby u nich často taký silný, že žiadajú o pomoc v mene kamaráta, ktorého šikanujú,“ hovorí Trlicová. Dôležité je podľa nej uvedomiť si, že mnohokrát sa za agresivitou skrýva malá dušička. „Aj dieťa, ktoré šikanuje, potrebuje a zaslúži si pomocnú ruku, rovnako ako jeho obete. Vyrovnaná osobnosť nepociťuje nutkanie ubližovať,“ zdôrazňuje Trlicová.

K odhaľovaniu šikanovania medzi deťmi by mal prispieť projekt, ktorý nedávno odštartovala kancelária ombudsmana v spolupráci so školami a detskými domovmi. Ako predĺžená ruka ochrancu práv v nich budú pôsobiť „detskí ombudsmani“. „Rátame s tým, že deti sa so svojimi trápeniami skôr zveria ‚ombudsmanom‘ z vlastných radov,“ vysvetľuje garantka projektu, vedúca Kancelárie verejného ochrancu práv Henrieta Antalová.

„Je dôležité, aby deti a dospelí, ktorí o šikanovaní vedia, neodkladali riešenie, nenechávali priestor na agresivitu a ponižovanie dôstojnosti dieťaťa,“ upozorňuje Trlicová. „Ak dieťa uverí, že po ňom iní môžu šliapať alebo že si je samo na vine, to je to najhoršie vienko do života, ktoré môže dostať.“

Ak sa vám dieťa so svojím trápením zdôverí
  • Verte mu a snažte sa ho podporiť.
  • Nájdite vhodných svedkov, ktorí budú pravdivo vypovedať.
  • Zistite si čo najviac podrobností o tom, čo sa stalo.
  • Nikdy neriešte situáciu „na vlastnú päsť“ konfrontáciou svedkov, agresorov a obetí.
  • Informujte triedneho učiteľa a riaditeľa a spýtajte sa, ako bude škola prípad riešiť.
  • Ak pedagógovia nevedia, ako postupovať, obráťte sa na pedagogicko-psychologickú poradňu alebo detské linky.
  • Vždy je tu bezplatná, anonymná a nonstop Linka detskej istoty UNICEF na telefónnom čísle 116 111 alebo on-line na www.ildi.sk
Miško je dôkazom, že šikanovaniu sa zabrániť dá
Irena Pálffyová (57), psychologička

Osemročný Miško je nesmierne dobrosrdečný a nikomu by neublížil. Hoci pre poruchy učenia by bol štatisticky ideálnym terčom pre posmešky rovesníkov, v škole je dnes veľmi obľúbený a medzi spolužiakmi sa cíti rovnocenne.

„V triede sme sa veľa rozprávali o tom, že Miškovi ide učenie ťažšie. Deti ho prijali a chceli mu pomôcť,“ hovorí bývalá triedna učiteľka. „Tešili sa z jeho úspechov a sami ho chválili.“ Problémy nastali v treťom ročníku. Nová pani učiteľka Miškove písomné práce pred zrakmi jeho spolužiakov označovala slovom „integrovaný“. Keďže deti netušili, čo to znamená, prišli s vlastnou definíciou: „dement“. Chlapci sa mu začali posmievať, ukrývali mu veci, nútili ho pošliapať si desiatu a potom ju zjesť. Miško sa nikomu nežaloval. Namiesto toho začal tým, ktorí ho„nemali radi“, nosiť sladkosti. Situáciu sa podarilo vyriešiť vďaka kamarátovi, ktorý všetko vyrozprával svojim rodičom.

„Najdôležitejšie je, aby rodičia prijali svoje dieťa také, aké je. Ak to nedokážu oni, nemôžu to očakávať ani od ich rovesníkov. Deti treba naučiť, čo všetko je v nich dobré,“ hovorí psychologička Irena Pálffyová, ktorá Miškov prípad pozná. Rodičia v chlapcovi ustavične hľadajú a podporujú schopnosti, ktorými vyniká, jeho mimoriadny cit pre hudbu či nadanie na šport. V školskom klube ho pani vychovávateľka angažuje do aktivít s mladšími žiakmi. „Veľmi ho povzbudilo, že aj on dokáže niekomu pomáhať,“ hovorí Miškova mama. „Zvyšovanie sebaúcty je najlepší spôsob, ako pomôcť deťom šikanovaným, ale i tým, ktoré svojim slabším rovesníkom ubližujú,“ dodáva Pálffyová.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  3. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  4. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  6. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  7. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 306
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 288
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 576
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 323
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 192
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 040
  7. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 1 896
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 297
  9. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 241
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 063

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Tomanová používa jednostranné stanoviská, súdy ju rešpektujú

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

KOMENTÁRE

Veď sú to iba deti

Zdá sa, akoby Tomanová nastúpila v čase, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo významné urobiť.

SVET

OSN zverejnila plán na zníženie počtu ľudí, je to hoax

Sedemnásť rokov stará správa a množstvo nepodložených komentárov zaujali aj stranu Borisa Kollára.

KOMENTÁRE

Dúfajme, že Duda to pochopil. Nie sú dve Poľská, iba jedno

Predkladané zákony berú Poľsko všetkým Poliakom.

Neprehliadnite tiež

Aj Katarzia povedala nie. Proti sexuálnemu násiliu vystupujú známe tváre

Kampaň poukazuje na to, že každý človek môže odmietnuť násilie v akejkoľvek podobe.

Pätnásť filmov, ktoré by mala vidieť každá žena

Každý film si nájde svojho fanúšika, niektoré sú zamerané na ženy, aby ich inšpirovali, varovali alebo zabavili.

Na výlete v košickom regióne: Ktoré miesta by ste mali navštíviť?

Košický región ponúka množstvo turistických zaujímavostí.

Čo vás čaká v novom čísle magazínu smeŽeny

Prinášame rozhovor s netradičnou šperkárkou Evou Vokounovou, plavkovú módu aj cestovanie.