SELMA LAGERLÖFOVÁ, STVORITEĽKA ÚŽASNÉHO NILSA HOLGERSSONA, NEPÍSALA LEN PRE DETI

Prvá žena, čo si vypísala Nobela

Do dnešných dní získalo Nobelovu cenu tridsaťpäť žien, z toho jedenásť za literatúru. Prvou z nich bola švédska spisovateľka Selma Lagerlöfová. Dnes uplynie 150 rokov od jej narodenia.

Selma Ottilia Lovisa Lagerlöfová.(Zdroj: WIKIMEDIA.ORG)

Selma Ottilia Lovisa Lagerlöfová, ako znie jej celé meno, pochádzala z rodiny dôstojníka a statkára. Budúca čelná predstaviteľka švédskeho novoromantizmu prežila mladosť v západošvédskom Värmlande, ktorý sa zásadným spôsobom podpísal na jej tvorbe. Svojrázny kraj na sever Vänenerského jazera bol živnou pôdou pre viacerých romantických spisovateľov. Možno to spôsobovali letné noci, pri ktorých sa súmrak menil rovno na denný svit.

Mladá Selma prichádzala do styku s príbehmi o škriatkoch, trolloch a unesených pannách, ktoré podľa jej vlastných slov šírili starí ľudia a tuláci.

Z učiteľky spisovateľkou

Napriek nesúhlasu rodiny sa rozhodla pre učiteľskú dráhu. Po absolvovaní dievčenského lýcea v Štokholme a Vyššieho seminára pre učiteľky začala v roku 1885 vyučovať na dievčenskej škole v Landskorne.

Popritom sa začala venovať písaniu a v roku 1889 vznikajú prvé kapitoly románu Gösta Berling.

Príbeh kňaza, ktorý vybočil z cesty a žije na panskom sídle vďaka rozmaru svojskej statkárky, získal nasledujúci rok cenu ženského časopisu Idun. Napriek oceneniu prvých častí kompletné vydanie neslávilo očakávaný úspech a až dánske vydanie znamenalo prielom. V roku 1895 po druhom vydaní získava štipendium Švédskej akadémie a môže sa venovať len písaniu.

Tento román sa dnes považuje za najromantickejšie dielo švédskej literatúry. Filmové spracovanie z roku 1923 bol štartom pre ďalšiu švédsku ikonu Gretu Garbo, ktorá v ňom stvárnila prvú väčšiu úlohu.

Podporená aj švédskym kráľom Oskarom II. podnikla Selma študijnú cestu do Talianska a jej výsledok sa pretavil do románu Antikristove zázraky.

V príbehu, ktorý sa odohráva v nábožensky silne presvedčenej Sicílii, sa odkláňa od marxizmu a cieľ socializmu vidí v jeho privedení ku Kristovi. V ďalších rokoch túto tému neopustila a vrátila sa k nej v románe Legendy o Kristovi, ale predovšetkým v dvojdielnej vysťahovaleckej ságe Jeruzalem, ktorá je podľa mnohých kritikov jej najvýznamnejším dielom.

Nobelova cena

Selma Lagerlöfová nebola prvým Švédom, ktorého Nobelov výbor ocenil.

V roku 1903 sa ním stal chemik Svante Arrhenius. Ale banket 10. decembra 1909, keď Švédsko získalo po Francúzsku, Nemecku, Nórsku, Španielsku, Poľsku, Taliansku a Anglicku svoju prvú literárnu „nobelovku“ sa zmenil na jednoznačný hold prvej žene a ostatných laureátov postavil do úzadia.

Nakoniec aj samotná Lagerlöfová vo svojom príhovore, postavenom na fiktívnom rozhovore s nebohým otcom, sa odvďačila všetkým tým, čo jej pomohli a inšpirovali ju, poriadnou oslavou.

Hojné prípitky na čele s budúcim kráľom a niekoľkonásobné vivat ju v tom mohutne podporili.

Selma Lagerlöfová nebola len „dospelou“ spisovateľkou, ale je aj autorkou svojskej vlastivedy pre deti. Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku je príbehom malého chlapca, ktorý spoznáva na ich chrbtoch svoj rodný kraj.

Filozof a etológ Konrad Lorenz sa vo svojich spomienkach priznal, že len čo si knižku prečítal, zadovážil si aspoň malé húsa a pozorovania husí sa už do konca života nevzdal.

Medaila darovaná Fínsku

Skutočnosť, že slovenský čitateľ nepozná Lagerlöfovej Nilsa Holgerssona tak dobre ako napríklad Pipi Dlhú Pančuchu, tkvie možno v jej jasnom politickom postoji voči napadnutiu Fínska.

Osemdesiatročná spisovateľka darovala fínskej vláde medailu za Nobelovu cenu ako pomoc pri zhromažďovaní finančných prostriedkov v boji proti Sovietom. Fíni boli jej krokom natoľko dotknutí, že peniaze získali inými spôsobmi a spisovateľke dar vrátili.

Komunisti na podobné kroky nezabúdali a tak sa príbeh o malom Nilsovi dostal na naše obrazovky až po roku 1989 a autorkine diela vyšli hlavne v rokoch Pražskej jari.

Švédsko si svoju laureátku uctilo okrem iného aj tým, že od roku 1991 je jej portrét na dvadsaťkorunovej bankovke.

Selma Ottilia Lagerlöfová
  • narodila sa 20. novembra 1858
  • v roku 1891 vyšiel jej román Gösta Berling
  • v roku 1906 slávna Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku
  • v roku 1909 získala Nobelovu cenu za literatúru
  • zomrela 16. marca roku 1940 vo veku 81 rokov

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  7. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  1. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  2. Modern luxury next to the Blue Church
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  5. Moskva alebo Petrohrad?
  6. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  7. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  8. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  10. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  1. Moskva alebo Petrohrad? 11 299
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 972
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 081
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 688
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 559
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 416
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 077
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 015
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 827
  10. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 720

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

SVET

Zomrel masový vrah Charles Manson

Manson zomrel vo väzení prirodzenou smrťou.

Neprehliadnite tiež

Vzťahová poradňa: Môj priateľ sa veľmi podobá na môjho bývalého. Bude aj on tyran?

Psychologička odpovedá, či majú fyzicky podobní ľudia aj rovnakú povahu a či je dobré chodiť s oveľa starším mužom.

Frida Kahlo: K nešťastiu v živote mala svojský prístup, dávala ho na plátno

Mexická maliarka je dodnes legendou, dokázala konkurovať mužom a vysporiadať sa s osudovými ranami vďaka maľovaniu.

Líčenie na rande: Ako na dokonalý mejkap v troch krokoch

Niekedy je nadmerná snaha skôr na škodu, poradíme vám, ako sa nalíčiť v správnej miere.

Kokteil pre imunitu: Sedem spôsobov ako ju podporiť

Aké vitamíny a doplnky by ste mali vyskúšať, poradí farmaceutka.