Diétujem, teda som

Posadnutosť diétami je psychologická porucha, ktorú odborníci zaraďujú medzi poruchy prijímania potravy. Postihnuté sú najmä ženy z ekonomicky vyspelých krajín, kde je prebytok a veľký výber potravín. Až 94 percent z nich už niekedy diétovalo. V chudobných rozvojových krajinách táto anomália postihuje len príslušníkov vyšších sociálnych vrstiev. Dá sa povedať, že ide o chorobu z blahobytu.

„V treťom tisícročí sa ľudia v civilizovaných západných krajinách prestávajú báť chorôb, vojen, nezamestnanosti a chudoby a začínajú sa báť predovšetkým toho, ako vyzerajú,“ tvrdí Ľuboslava Sejčová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vo svojej štúdii Závislosť od diét a hladovania, v ktorej skúmala tento fenomén na študentoch bratislavských vysokých škôl.

Výsledky sa približne zhodovali s výskumami v iných vyspelých krajinách. Ukázalo sa, že väčšina mladých slovenských žien považuje za ideál štíhlejšiu postavu, než je ich vlastná.

Podľa dotazníka, ktorý Sejčová predložila respondentom, bolo so svojím telom nespokojných 83 percent žien, pričom 64 percent si pripadlo veľmi tučných. Počet mužov s podobnými pocitmi bol výrazne nižší, len 26 percent si myslelo, že by mali schudnúť.

Boj s vlastným telom

Paradoxne najviac ľudí diétuje v Spojených štátoch, kde je najväčšie percento obézneho obyvateľstva na svete. Nikde inde sa nevydáva toľko kníh o chudnutí a nepredáva toľko diétnych light potravín. Napriek tomu sú Američania čoraz tučnejší. Diéty totiž nevedú k zníženiu hmotnosti, práve naopak. Jednou z príčin je narušenie jemného mechanizmu v našom mozgu, ktorý riadi pocity hladu a sýtosti. Stálym obmedzovaním v príjme potravy sa ľudia dopracujú do stavu, v ktorom prestanú cítiť hlad. Telo prejde na takzvaný úsporný režim, snaží sa vystačiť si s minimom kalórií. Metabolizmus sa výrazne spomalí, a keď sa v takomto stave človek výdatnejšie naje, okamžite priberie oveľa viac, ako keby nikdy nediétoval. Takto vzniká starý známy jo-jo efekt.

Čím častejšie diétujeme, tým sú následky horšie. Telo si totiž pamätá, čo sme mu v minulosti spôsobili a pri opakovanej traume z nedostatku výživy má čoraz viac tendenciu „ukladať zásoby na horšie časy“. Aby mali ďalšie diéty u chronických diétarov nejaký efekt, musia prijímať čoraz menej kalórií. Tento začarovaný kruh môže v extrémnych prípadoch vyústiť do mentálnej anorexie, bulímie alebo nejakej inej patologickej poruchy. Najnovšie je čoraz rozšírenejšia aj posadnutosť zdravými potravinami. Jej obete odmietajú jesť všetko, čo obsahuje konzervačné látky alebo iné stopy chémie, každé jedlo skúmajú nielen z hľadiska energetickej hodnoty, ale aj jeho zloženia.

Môžu za to médiá?

Delená strava, Atkinsonova diéta, zemiaková alebo ananásová diéta – všetky tieto návody na redukciu hmotnosti majú jedno spoločné. Nútia nás deliť potraviny na vhodné a nevhodné a rozmýšľať o jedle viac, ako je zdravé. Keď sa pre nás takýto stav stane samozrejmosťou, sme už len krôčik od psychickej poruchy, ktorá môže mať pre naše zdravie rozsiahle následky. Prečo sa vlastne takto týrame?

Podľa Ľuboslavy Sejčovej je hlavným dôvodom spoločenský tlak, ktorý preferuje ideál štíhlej krásy: „Kým v päťdesiatych rokoch sa pokladalo za ideálne ženské telo v tvare presýpacích hodín, v sedemdesiatych rokoch bola stelesnením ideálu vyšportovaná kráľovná aerobiku Jane Fondová a v deväťdesiatych rokoch androgýnna Kate Moss s extrémne štíhlou postavou. Tento trend sa udržal v móde dodnes.”

Okrem vychudnutých celebrít a svetu médií, ktorý propaguje štíhlosť ako ideál úspechu a krásy, má zrejme svoj podiel viny aj farmaceutický a potravinársky priemysel, ktorý konzumentom podsúva výrobky „na chudnutie“. To, že z väčšiny z nich v skutočnosti neschudneme, je vedľajšie. Propagácia, ktorá je s nimi spojená, stále utvrdzuje naše podvedomie o tom, že je životne dôležité zaujímať sa o svoju hmotnosť. A tak, aj keď si ich nekúpime, nemôžeme povedať, že by na nás nemali vplyv.

Okrem toho bývajú spúšťačom závislosti od diét rôzne záťažové situácie ako je nedostatok náklonnosti zo strany rodičov alebo strach zo zlyhania v zamestnaní a najnovšie vyšlo najavo, že svoju úlohu zohráva aj genetická výbava. Profesor Detlev Nutzinger, riaditeľ Psychosomatickej kliniky v nemeckom Bad Branstedte, skúmal genofond ľudí s poruchami stravovania a zistil, že vznik tejto poruchy podmieňujú tie isté chromozómy, ktoré v ľuďoch prebúdzajú prehnané sklony k perfekcionizmu. Sklon k diétovaniu sa často prenáša z matky na dcéru aj preto, že deti zvyknú kopírovať správanie dospelých. Keď vidia, že sa rodičia obmedzujú v jedle, berú si z nich príklad.

Jeme, aby sme žili

Napraviť škody, ktoré na tele a duši napáchali diéty, je niekedy veľmi zložité. Odborníci na výživu väčšinou odporúčajú naštartovať metabolizmus vyváženým stravovacím režimom v častých malých dávkach. Cesta k uzdraveniu sa však začína v hlave. Prvý krok k úspešnej liečbe prichádza vo chvíli, keď si chronický diétar uvedomí, že s ním niečo nie je v poriadku. Návrat k prirodzenému stravovaniu a pôžitku z jedla bude síce preňho aj tak komplikovaný, postihnutý človek ho pravdepodobne nezvládne bez odbornej psychologickej pomoci, ale nie nemožný.

Naučte sa milovať jedlo

Francúzka Mireille Guilianová prináša vo svojom bestselleri Francúzky nepriberajú recept na to, ako si užívať jedlo a pritom zostať štíhla. Svoju teóriu má overenú osobnou skúsenosťou. Ako mladé dievča stratila štíhlosť v Spojených štátoch, kde podľahla nezdravým stravovacím návykom. Po návrate do rodného Francúzska, jednej z mála civilizovaných krajín, kde sa ľudia dodnes pozerajú na jedlo s úctou, opäť nadobudla stratenú rovnováhu aj ideálnu hmotnosť.

Hrozí vám závislosť od diét?

Nasledujúce výroky sú typické pre osoby postihnuté touto psychickou poruchou. Ak sa s niektorými z nich stotožňujete, pravdepodobne ste v zóne ohrozenia aj vy.

• Skôr než niečo zjem, rozmýšľam o kalorickej hodnote jedla.
• Nejem, čo mi chutí, ale to, o čom som presvedčená, že z toho nepriberiem.
• Vážim sa každý deň.
• Nie som spokojná so svojimi proporciami.
• Viem, že musím schudnúť, aby som dosiahla ideálnu hmotnosť, pri ktorej by som sa cítila dobre.
• Som presvedčená, že len štíhla žena môže byť krásna.
• Keď zistím, že som pribrala, mám po nálade. Trpím pocitmi viny.
• Doteraz som už vyskúšala rôzne formy diétovania.
• Keď diétujem, mám dobrý pocit, že robím pre seba niečo užitočné.

Autor: k téme sa vyjadruje Ľuboslava Sejčová, odborná asistentka Filozofickej fakulty UK v Bratislave