ho nalíčená a upravená s večerou za stolom. Keď nebol priveľmi unavený, vybehli niekam von, do kina, do kaviarne alebo len tak, do mesta. Na dieťa sa ešte necítil a tak sa celkom potešila, že ho nestihli počať, keď si zbalil kufre a odišiel. Vraj si ešte potrebuje užiť, ženil sa primladý, bola to chyba, ty fakt nie si na vine, blá, blá, blá...
Juraj prišiel veľmi rýchlo. Mužný, spoločenský a očarujúci. Tiež rozvedený, syn z prvého manželstva šiel práve do prvej triedy. Dôvody rozpadu predchádzajúceho vzťahu neskúmala, stačilo jej jeho vysvetlenie, vraj si nerozumeli. Jeho exmanželku často stretávali na ulici s iným mužom, takže mala pocit, že to asi bola pravda, keď si obaja tak rýchlo našli nových partnerov. Keď vstupovala v svadobnom kostýme na radnicu, vykročila pravou nohou so slovami, že to tentoraz musí vyjsť. A opäť pravidelné teplé večere (o ich význame nepochybovala, jej mame zabezpečili vzorné manželstvo) a plnenie prianí svojho manžela (to takisto pochytila od mamy). Voľné chvíle trávili buď úpravou domu, do ktorého sa k nemu nasťahovala alebo vymetali narodeninové a meninové oslavy svojich spoločných známych, tak či tak po večeroch nemali inú prácu. Juraj si síce rád vypil, ale na vidieku, kde teraz bývala, to bolo úplne normálne. Keď načrtla, že by sa mohli pokúsiť o potomstvo, súhlasil. Nevedela, prečo to nejde, takže po pár mesiacoch zašla za lekárom. Vyhliadky neboli ružové a tak Juraj súhlasil s umelým oplodnením. Po dvoch cykloch to vzdal, vraj nebude platiť toľké prachy za to, čo by mal u inej zadarmo. Domov chodil stále neskôr a neskôr... to, že si predtým kdesi hrkol, prisudzovala faktu, že je nešťastný kvôli nej. Keď ju raz v noci udrel, konečne pochopila. Tá noc bola veľmi dlhá. Najdlhšia v živote. Cítila, že zlyhala už druhý raz. Napriek tomu pozbierala zvyšky svojej odvahy a zbalila si kufre ona.
Karola stretla na nejakom fóre na internete. Starý mládenec, obaja už boli po tridsiatke a obaja túžili po láske. Žiadny krásny muž, ničím extra výnimočný, introvert. Vzdelaný a nesmierne láskavý. Konečne niekto behal okolo nej, varil jej večere a túžil jej zniesť modré z neba. Úplne neočakávane otehotnela. Malý zázrak. Nepotrebovala zaľúbenie, nepotrebovala sa predvádzať pred priateľkami, potrebovala otca pre svoje vytúžené dieťa. Ako otec bol dokonalý. A ako muž vlastne tiež, v jej veku už vôbec nejde o vášeň. Manželom sa nestal, zaprisahala sa, že na tú radnicu už v živote ako nevesta nevkročí. Ani tie potulky po baroch, návštevách a oslavách jej nechýbajú. Má svoj vlastný program. Kŕmenie, prebaľovanie, prechádzky po ihrisku. Večer, keď Karol príde z práce, venujú sa dieťaťu spolu. Ak nestihne uvariť večeru, už sa nevešia. Nemá ani výčitky svedomia.
Občas v meste stretne Petra. Od ich rozvodu uplynulo desať rokov a po jeho boku sa vystriedali asi dva tucty dievčat. Zväčša maturantky. Peter si nevšíma, že na čele má prvé vrásky, duchom je stále mladý. Príliš mladý. Dieťa.
Stretáva aj Juraja. Jeho nová partnerka je vyučená predavačka. Otehotnela v tom istom čase ako Lucia, aj preto bol druhý Luciin rozvod veľmi rýchly. Minule ju videla tlačiť kočiar s malým bábätkom a tuším je zase akási širšia. Bolo pod mrakom, ale na očiach mala tmavé okuliare. Juraj má stále povesť najspoločenskejšieho návštevníka miestneho hostinca.
Lucia veľmi dobre vie, že aj ona robila chyby, príliš sa mužom prispôsobovala, preberala ich životný štýl a zatvárala samú seba do väzenia. Videla to tak u rodičov, iný spôsob manželskej lásky nepoznala. Keď sa od vnútorných pút oslobodila, zrazu zistila, že je úplne iná. Manželstvu už neverí, tiež ho považuje za chybu, hoci samotné manželstvo za svoj nevydarený koniec nemôže.
V roku 1990 sa u nás narodilo 6 134 bábätiek mimo manželského zväzku, teda viac ako 7 %. V minulom roku ich bolo 15 750, čiže takmer 29 % z celkového počtu. Kedysi strašná hanba, celoživotná nálepka v znamení „prespanky“, dnes moderný trend. Pribúdajú dvojice, ktoré sa rozhodli žiť spolu na divoko. Cesty k rozhodnutiu priviesť dieťa na svet bez manželstva, sú rôzne. Dnešná legislatíva dáva práva nevydatých matiek na rovnakú úroveň ako je to u matiek s manželom. Dodajme, že oprávnene, deti za rodinný stav svojich rodičov naozaj nemôžu.
Ženy, ktoré sa rozhodli nevydať, sú často popálené nepríjemnými životnými skúsenosťami a akýkoľvek oficiálny manželský sľub považujú za zbytočný. Niektoré sa nerozhodli cielene, ale to tak jednoducho „vyšlo“, iné to do termínu pôrodu nestihli.
Chýbajúci rituál spečatenia lásky však v budúcnosti môže viesť k ľahkovážnejšiemu riešeniu partnerských kríz. Rozvod pred súdom ako istá forma prekážky tvorí psychologickú bariéru najmä v prípade, keď dôvodom neporozumenia je relatívna maličkosť a partner odchádza od rodiny z trucu. Môže sa stať, že sa partnerský vzťah hlúpo rozpadne, hoci by ako manželský vydržal. Na vážnejšie rozpory je však aj sľub manželstva prikrátky.
Autor: Adriana Markovičová