Andrea Gavačová: Televízia by mala aj inšpirovať

ú Európu stojí takmer za každou kvalitnou televíznou zábavou.

Ste regionálnou manažérkou jednej z najúspešnejších spoločností na poli televíznej zábavy. Ako ste sa k tejto zaujímavej profesii dostala?

Cesta k nej bola naozaj dlhá. Vo štvrtom ročníku VŠMU som mala šťastie byť pri zrode firmy Telefilm Eurokim, ktorej dcérou je aj dnes už renomovaný produkčný dom Maya. Tam som päť rokov pôsobila ako šéfka predaja distribučných práv na filmy a ostatnú produkciu z knižnice nemeckej KirchGruppe/BetaFilmu pre strednú a východnú Európu. Bola to pre mňa tá najlepšia škola, pretože to bol práve Leo Kirch, kto v päťdesiatych rokoch minulého storočia vymyslel systém nákupu a predaja filmových práv. Vraj sa vtedy vybral do Hollywoodu so stotisíc markami v kufríku a tam za ne nakúpil práva na filmy, ktoré po návrate do Nemecka začal ponúkať televíziám. Ďalšie vzdelanie v mediálnej brandži som získala na viedenskej Hochschule für Musik und Darstellende Kunst.

Čím vás štúdium vo Viedni obohatilo?

Okrem reálneho fungovania trhu a iných užitočných vecí som pochopila, že k uzatvoreniu dobrého obchodu človek nepotrebuje papier, ale slovo, ktoré po podaní ruky zaväzuje.

Popri štúdiu a práci v Eurokime som spolu s rakúskymi partnermi založila produkčnú spoločnosť CloseUp Film, ktorá v deväťdesiatych rokoch produkovala na Slovensku reklamné šoty. Prevažne rakúskych klientov k nám vtedy prilákala možnosť cenovo výhodnejšej produkcie a ja som bola veľmi rada, že sme priniesli na Slovensko veľa pracovných príležitostí pre ľudí, ktorí potom, ako štát prestal dotovať výrobu filmov, o prácu prišli.

V tom období som bola na vrchole svojich profesionálnych a tvorivých síl. K dokonalému šťastiu mi chýbalo už len dieťa. Keď som otehotnela, vznášala som sa v oblakoch. V Eurokime som sa rozlúčila s tým, že sa do práce vrátim šesť týždňov po pôrode. No osud rozhodol inak a na materskej dovolenke som ostala dlhých sedem rokov.

Čo sa stalo?

Keď som bola v treťom mesiaci tehotenstva, moji rodičia a brat havarovali. Mama takmer pol roka bojovala o holý život. Aby toho nebolo málo, mala som veľmi náročný a komplikovaný pôrod. Ťažko povedať, ktorá z týchto udalostí spôsobila, že dcéra Valentínka má autistické črty. Vždy som si predstavovala, ako asi naše dieťatko bude vyzerať, že by mohlo mať po tatinovi husté čierne vlasy a modré oči a ja ho naučím hovoriť po nemecky a po anglicky...

Zrazu však bolo všetko inak. Z úplného vrcholu som strmhlav spadla rovno dole. Trvalo nejaký čas, kým som sa ako-tak spamätala a uvedomila si, že to, čo sa mi stalo, nie je trest, ale veľký dar. Odvtedy, čo mám Tinku, som úplne prehodnotila svoj život a rebríček hodnôt. Dovtedy som poznala len výslnie, jednotky, úspech v škole, v práci a vôbec vo všetkom, čoho som sa dotkla. Ale život vôbec nie je dokonalý a ja som to mala pochopiť práve týmto spôsobom. Svoje zamestnanie mám naďalej veľmi rada, ale už pre mňa nie je prioritou. Po čom naozaj túžim, a o čo sa zo všetkých síl snažím, je vychovať z mojich detí dobrých ľudí s jasnými životnými hodnotami a Tinke pomôcť, aby v živote dosiahla až na a možno i za hranice svojich možností.

Dva roky po Valentínke sa vám narodila druhá dcéra Natálka. Nebáli ste sa, aby aj ona nemala psychické problémy?

Nie. Ani na chvíľu som nezapochybovala, že bude v poriadku. Autizmus nie je genetické ochorenie. Tehotenstvo bolo bezproblémové a na rozdiel od prvého, druhý pôrod prebehol bez najmenších komplikácií. Natálka začala skoro chodiť aj rozprávať. Darí sa jej v škole, hrá tenis, venuje sa spevu a hre na klavíri. O to viac sa môžeme venovať Valentínke. Od malička jazdí na koni, chodí plávať, a som veľmi šťastná, že už druhý rok navštevuje školu, ktorá ju nesmierne baví a posúva dopredu.

Máme obrovské šťastie, že Tinka je obklopená ľuďmi s veľkým srdcom, ktorí ju milujú. Myslím si, že práve láska otvára týmto deťom dvere do nášho sveta. Má skvelú učiteľku aj vychovávateľku. Od mája tohto roka chodíme do Prahy k ľudovej liečiteľke a aj vďaka nej Valentínka vo svojich trinástich rokoch po prvý raz povedala slovo mama.

No nielen ľudia, ale i zvieratá jej pomáhajú. Mám pocit, že sú obdarované božskou energiou, ktorá lieči. Tinka sa od štyroch rokov venuje hypoterapii, máme dvoch psov, dve mačky a papagája. Onedlho sa chystáme na Krym vyskúšať delfínoterapiu. Verím aj v ozdravnú silu prírody. Valentínka je najšťastnejšia u starého otca v Malej Fatre. Celé hodiny sa hrá pod holým nebom a k dokonalému šťastiu jej stačí, že dýcha čerstvý vzduch, počúva zurčiaci potok a večer od ohňa môže pozorovať hviezdy.

Aké to bolo vrátiť sa po siedmich rokoch do zamestnania?

Nebolo to ľahké, ale povedala som si, že materská dovolenka sa už musí skončiť a nastal čas na záchranu samej seba. Duchovná literatúra ma naučila, že len vtedy, keď má človek rád sám seba a snaží sa rešpektovať a uspokojovať svoje vlastné potreby a túžby, môže žiť v symbióze s druhými ľuďmi, ba čo viac, robiť ich šťastnými. Keď mi Richard Rybníček, ktorý bol v tom čase čerstvým riaditeľom STV, ponúkol miesto šéfky akvizícií, bez váhania som prikývla. Nemohla som sa dočkať návratu medzi ľudí, k práci, ktorú som mala rada, tešila som sa, až začnem znova cestovať a spoznávať nové miesta a ľudí.

Málokto vie, že ste to boli práve vy, kto získal pre STV licenciu na SuperStar. Ako sa vám tento husársky kúsok podaril?

Do Slovenskej televízie som prišla v období, keď bola zadlžená a mala veľmi zlú reputáciu. Dodnes sa smejem, že mi na prvých rokovaniach v Cannes filmové spoločnosti ako Disney, 20th Century Fox, Universal Pictures, Sony MGM či Warner Bros neponúkli ani len kávu. Našťastie, televízia postupom času splatila vyše tridsaťmiliónové podlžnosti, a ja som získala prvý významnejší minibalík od Disneyho, ktorý obsahoval napríklad Toy Story alebo Pocahontas.

V decembri 2003 sa celý manažment „estévéčky“ zišiel na šiestom poschodí, aby sa rozlúčil so starým rokom. Tuším, že práve tam sa zrodila myšlienka zakúpiť Idols od Fremantlu. Ako šéfka akvizícií som dostala za úlohu získať licenciu. Trvalo to celé tri mesiace, ale nemožné sa nakoniec stalo skutočnosťou a Slovensko hľadá SuperStar si obľúbilo celé Slovensko.

Nielenže sa SuperStar na Slovensku odvysielala, ale spôsobila naozajstnú hystériu. Uspelo Inkognito, zaujal aj zábavný rodinný program 5 proti 5. Ako si diváci obľúbili šou Slovensko má talent?

Got Talent je vo svete momentálne najhorúcejšou novinkou a všade, kde sa vysiela, ho diváci milujú. Myslím, že je to tak i na Slovensku. Pokiaľ sa nemýlim, ide o najsledovanejší program súčasnosti. Talent sme vo svete promovali sloganom „variety is back“ a naozaj si myslím, že sme v správnom čase prinavrátili divákovi to, po čom po všetkých tých reality šou túžil, dobrú zábavu v najširšej škále talentov všetkých vekových kategorii. Dokonca sme mali v pláne urobiť nie Slovensko, ale Česko-Slovensko má talent. Aj keď to napokon nevyšlo, je veľmi pravdepodobné, že Slováci a Česi sa v blízkej budúcnosti dočkajú i federálnej verzie.

Kto rozhoduje o tom, aké osobnosti zasadnú do porotcovských kresiel?

V prípade Slovensko má talent televízia Markíza spolu s režisérom Petrom Núňezom. Fremantle má právo veta, takže keby sme boli s niektorou nomináciou vyložene nespokojní, neschválime ju. Fotky s profesijným životopisom porotcov idú na ústredie do Británie. Tam sedia naozaj fenomenálni ľudia, ktorí vedia na základe dlhoročných skúseností posúdiť, či sú vhodnými kandidátmi na tento post, alebo nie.

Napríklad Adela Banášová má to, čomu sa hovorí „to určité čosi“. Keď prišla do STV na konkurz na SuperStar, s prehľadom zatienila v tom čase oveľa skúsenejších televíznych moderátorov. Na programovej rade vtedy všetci hovorili - Banášová bola úžasná. Nesporné moderátorské kvality preukázali aj Pyco a Bruno. Dali sme im šancu napriek tomu, že sme išli do rizika. Veď SuperStar bol megaprojekt za vyše sto miliónov korún a nikto pred nami taký veľký projekt na Slovensku nerealizoval.

Prezradíte nám, na čo sa môžeme tešiť po skončení Slovensko má talent? Aké ďalšie tromfy má FremantleMedia v rukáve?

V Amerike sa veľkej popularite teší napríklad reality šou The Apprentice, teda Nováčik alebo Učeň, ktorý sponzoruje obchodník a podnikateľ Donald Trump. Súťažia v nej mladí manažéri a najschopnejší z nich získa lukratívne miesto v jednej z jeho firiem. Zaujímavý je aj Project Runway, ktorý uvádza nemecká topmodelka Heidi Klumová. V tejto súťaži dostávajú šancu mladí módni návrhári.

Okrem zábavných formátov vlastníme skripty k najlepším seriálom súčasnosti, od austrálskych Susedov - The Neighbours, kde začínala i Kylie Minogueová a Jason Donovan, cez Zakázanú lásku až po Škaredú Betty, keď mám menovať len tie najúspešnejšie. No na čo som naozaj hrdá je, že FremantleMedia ponúka aj formáty, pri ktorých sa diváci môžu nielen uvoľniť a príjemne zabaviť, ale aj trocha zamyslieť.

Taký je aj Veľký dar - The Big Give, ktorý produkuje i moderuje americká moderátorská hviezda Oprah Winfreyová. Ide o reality šou na báze filantropie. Milión dolárov, ktoré napokon vyhrá najlepší súťažiaci, si dotyčný nemôže ponechať, ale venuje ho tým, ktorí ho naozaj potrebujú. Oprah na margo svojej šou povedala – v dvadsiatom prvom storočí by televízia nemala len zabávať, ale predovšetkým inšpirovať. A ja s ňou plne súhlasím.

Andrea Gavačová (41) sa narodila v Bratislave v znamení býka.

V mladosti sa okrem školy venovala tancu a štúdiu jazykov. Plynulo hovorí po nemecky, anglicky a francúzsky. Vyštudovala VŠMU, katedru Produkcie a manažmentu. Medzitým navštevovala i Hochschule für Musik und Darstellende Kunst vo Viedni. S rakúskymi partnermi založila produkčnú spoločnosť CloseUp Film. Stála aj pri zrode mediálnej spoločnosti Telefilm Eurokim. V rokoch 2003 - 2005 bola členkou manažmentu STV, kde pôsobila ako šéfka akvizícií, čiže nákupu zahraničných filmov a seriálov. Od roku 2006 pracuje ako zástupkyňa FremantleMedia pre strednú a východnú Európu.