Prelomte tabu v rozhovoroch s deťmi

...o sexe

Sex a sexualita sú jednou z tých oblastí, o ktorých sa rodičom s deťmi veľmi nechce rozprávať. Zvedavé otázky sa snažia odbiť v dobrej viere, že deti na položenú otázku zabudnú, prípadne sa časom naučia v škole. Omyl! Ak dieťa nejaká téma zaujíma - a sex medzi takéto témy patrí - dieťa si na ňu nájde odpovede či už s rodičmi alebo bez nich. Práve tu robia rodičia obrovskú chybu - sú totiž jediní ľudia, ktorí poznajú, ako je dieťa zrelé na vážnejšie rozhovory.

Rodič je ten, kto má dieťa informovať o výsostne intímnych detailoch jeho tela a informácie sú to, čo dieťa potrebuje, aby ho nezaskočili prvé prejavy dospievania. Inak reaguje chlapec, ktorý má prvú nočnú polúciu a vie, že je to prejav dospievania ako chlapec, ktorý nemá o niečom takom ani tušenia. Dievčatá je dôležité včas pripraviť na prvé menštruačné krvácanie. Naopak, netreba zabúdať, že tieto veci intímneho charakteru nie sú informácia, s ktorou by sa vaše dieťa chcelo podeliť s celou širokou rodinou.

V sexuálnej výchove v rodine je dôležité deti v puberte upozorniť i na dôsledky priskorého začiatku sexuálneho života v podobe neželaných tehotenstiev či pohlavných chorôb. Aj poučenie o primeranej forme antikoncepcie je citlivou záležitosťou, rodič má strach, že ak začne rozhovory na túto tému, priam dieťa nabáda k sexuálnemu životu. Naopak, mladý človek môže mať pocit, že ho rodič príliš poúča.

Najčastejší omyl rodičov je, že si myslia, že ich deti sú na rozhovory o sexualite príliš malé. Dieťa si už v ranom veku uvedomuje rozdiely medzi pohlaviami a svoju sexualitu. Nevie, či dotyky pohlavných orgánov, ktoré sú mu príjemné, sú alebo nie sú správne. Často nesprávna reakcia rodiča môže mať za následok traumu, ktorú si dieťa nesie častokrát až do dospelosti. Akoby rodičia zabudli, že keď boli deti, mali podobné pocity a zaujímali ich odpovede na navlas rovnaké otázky.

...o pocitoch

Dávať najavo svoje emócie pred deťmi je ďalšie tabu. Smútok, radosť či starosti sú emócie, ktoré sa neriešia pred deťmi. Deti netušia nič o problémoch v rodine či zamestnaní. Keď vycítia zmenu v správaní rodičov, myslia si, že za ňu môžu ony. Dieťa sa na svet pozerá zjednodušenou optikou, začne hľadať chybu v sebe, prípadne sa márne snaží rodiča rozveseliť.

Hoci si dospelí myslia opak, deti zaujíma, ako rodičia trávia čas, kým sú deti v škole. Tak, ako je pre rodiča samozrejmá otázka "Čo bolo v škole?" a očakáva na ňu odpoveď, dieťa chce vedieť, ako sa mala v práci maminka či ocko. Ak sa rodič systematicky vyhýba odpovediam na tieto otázky, časom si túto vyhýbavosť osvojí i dieťa. Túto uzatvorenosť si neskôr prenesie do dospelosti a tiež bude rozprávanie o svojich pocitoch považovať za tabu.

...o závislostiach

Varovania, že si nemáme brať cukríky (čokoládky, sladkosti a podobne) od cudzích ľudí, si pamätáme z detstva všetci. Dnes na deti číhajú ďalšie nástrahy v podobe drog už na základných školách. Podľa drogového informačného portálu www.infodrogy.sk deti s drogami začínajú v 15-tich rokoch, prvú cigaretu vyfajčia už štrnásťročné deti a s alkoholom začínajú ešte skôr. Skúsenosť s alkoholom majú už i osemročné deti. Ďalšou nezanedbateľnou závislosťou sú hry na automatoch, aj keď tá sa objavuje až u starších žiakov, prevažne z učilíšť.

Úloha rodiča je jednoduchá a zároveň zložitá - primerane veku sa dieťaťom porozprávať o hrozbe závislosti a zároveň dieťaťu vhodne vyplniť jeho voľný čas. Komunikovať s dieťaťom, vypočuť jeho problémy a všímať si náznaky toho, že niečo nie je v poriadku je rozhodne jednoduchšia cesta ako riešiť už vzniknutý problém. So závislosťami prichádza ďalší problém - dieťa potrebuje svoju drogu nejako získať.

Ďalším častým problémom je, ako dieťaťu vysvetliť škodlivosť fajčenia či pitia alkoholu, keď je svedkom, ako tieto spoločensky tolerované drogy užíva jeden alebo obaja rodičia či množstvo ľudí v jeho okolí. Preto hoci sa rodičia s deťmi rozprávajú o drogách, fajčenie a alkoholizmus sa prejde mlčaním. Ak už rodič nevie skoncovať so svojou závislosťou, mal by pred dieťaťom čestne priznať svoju chybu. Verte, že dieťa to ocení.

Ako začať?

Citlivé témy sa v rodine preberajú ťažko. Dnešní rodičia neboli vychovávaní k otvorenosti v citlivých témach. Postoj starších generácií k téme o sexualite či drogách bol taký, že keď sa o tom nehovorí, akoby to ani neexistovalo. Deti si zisťovali informácie dostupnými cestičkami, často to boli informácie skreslené a mylné. Dnes, v dobe internetu, si deti vedia vyhľadať odpovede na svoje otázky, no či sú primerané ich veku, to by malo byť pod kontrolou rodiča. Preto je dôležité, aby rodičia zvedavé otázky nezahrali do autu. Dieťa dôveruje matke a otcovi a preto by bolo nesprávne túto dôveru sklamať.

Ak si nie ste istí, kedy začať s dieťaťom rozhovor na citlivé témy, skúsení detskí psychológovia sú autormi mnohých článkov a príručiek, ktoré môžu byť akousi vodiacou líniou. Najlepšie však svoje deti poznajú rodičia, takže vhodnú chvíľku na rozhovor o týchto dôležitých veciach istotne vystihnú.

Máte v rodine nejaké tabu, o čom sa nehovorí? Odkiaľ ste sa dozvedeli prvé informácie o sexe vy? Napíšte nám do diskusie.