Bolí vás chrbát?

Nesprávnym držaním tela si už v detstve môžeme spôsobiť mnohé problémy.

Čo je to správne držanie tela? Existuje nejaký ideál, ktorý by sme sa mali snažiť dosiahnuť? Podľa fyzioterapeutky Jany Ďurecovej sa ideálne držanie tela teoreticky dá opísať, ale v praxi sa s ním nestretáva.

„Ak stojíme, ideálom je, aby hlava bola vzpriamená, brada nesmie byť predsunutá dopredu. Keď sa na človeka pozrieme zozadu, hlavu by mal držať rovno, pričom uhol medzi plecami a krkom by mal tvoriť 90 stupňov. Plecia musia byť voľne spustené, nie vtiahnuté pred seba, zadok podsadený, brucho spevnené. Stáť musí rovno a mal by sa v takejto polohe cítiť dobre a prirodzene.“

Každodenný život nám však prináša rôzne zaťaženia, vďaka ktorým sa ideálnemu a správnemu držaniu tela čím ďalej, tým viac vzďaľujeme.

O tom, či vo vyššom veku budeme musieť vyhľadávať pre problémy s chrbticou rôznych odborníkov sa rozhoduje už v detstve: „Je nesmierne dôležité, aby deti v predškolskom veku mali dostatok akéhokoľvek pohybu. Veľmi dobré sú rôzne hry, plávanie, prechádzky, bicyklovanie, v zime lyžovanie, ale nejde o konkrétne športy. Najlepšie je, ak sa jednoducho hýbu na čerstvom vzduchu,“ hovorí fyzioterapeutka a upozorňuje, že napriek neustálym varovaniam si rodičia neuvedomujú, aké nevhodné je pre deti dlhodobé sedenie za počítačom, alebo hranie rôznych hier napríklad na mobiloch. „Ak sa dieťa hrá s mobilom, automaticky sa nakláňa dopredu a hrbí sa. Keď v tejto polohe zotrvá dlhšie, pôsobí to na jeho chrbticu veľmi nepriaznivo.“

Zrazu bez pohybu

Pre našich potomkov je náročným prelomom predovšetkým vstup do školy. Nielen po psychickej, ale aj po fyzickej stránke. „Mladšie deti v podstate vôbec nie sú obmedzované, v predškolských zariadeniach majú dostatok voľnosti. Môžu sa kedykoľvek hýbať, ale v škole zrazu musia niekoľko hodín sedieť v lavici. Takáto zmena predstavuje pre chrbticu naozaj veľký šok,“ objasňuje odborníčka. Práve v tomto období musíme dieťaťu zabezpečiť dostatok pohybu, ktorý dokáže sedenie vykompenzovať. Ak si deti v tomto veku zvyknú športovať, je šanca, že aj v dospelosti budú žiť aktívne.

Čím sú ľudia starší, tým viac sa chrbtica opotrebúva, najmä vďaka sedavému zamestnaniu. Pravidelný pohyb však dokáže zabezpečiť, aby sme sa mnohým zdravotným problémom vyhli. Ktorý šport je pre deti z hľadiska správneho držania tela najvhodnejší? „Užitočné je napríklad plávanie, ale najmä tancovanie. Pri tejto aktivite sa svaly neskracujú, ale posilňujú, zlepšuje sa koordinácia pohybov, stabilita. V podstate každý šport je pre dieťa vhodný, ak sa mu venuje s mierou. Platí to však aj naopak – pri podávaní extrémnych výkonov môže byť každý šport svojím spôsobom nebezpečný,“ varuje Ďurecová.

Prehrešky treba kompenzovať

Nepríjemnosti s chrbticou si spôsobujeme prakticky stále, úplne bežnými činnosťami, väčšinou bez toho, aby sme si to uvedomovali. Málokto dbá o to, aby mal napríklad nákup presne rozdelený do tašiek, aby ho mohol niesť v oboch rukách. Len tak dokážeme rovnomerne zaťažiť obe strany tela a predísť deformáciám chrbta. A keď si večer sadáme doma k televízoru, určite dáme prednosť pohodlnej mäkkej pohovke pred vzpriameným a po zdravotnej stránke vhodným sedením na stoličke.

Podobne pristupujeme k mnohým banálnym aktivitám a vykonávame ich automaticky nesprávne. „Žiaľ, organizmus si tieto pravidelné prehrešky voči správnemu držaniu tela pamätá a ak ich nebudeme kompenzovať, raz nás môže nepríjemne prekvapiť,“ vysvetľuje odborníčka. Keďže väčšiu časť dňa zvykneme tráviť v práci, musíme dbať napríklad na bezproblémové sedenie: „Pracovná stolička by mala byť predovšetkým pohodlná, podľa možnosti päťlúčová – teda pohyblivá na piatich kolieskach. V prvom rade sa však treba snažiť, aby sme striedali sedenie s pohybom.“

Seknutie je výzva

Vďaka dnešnému spôsobu života človek častejšie a dlhodobo sedí alebo stojí. Či už v škole, v zamestnaní, alebo napríklad v aute. Tým výrazne preťažuje statické svaly. Na druhej strane svaly, ktoré sa využívajú pri akcii, teda dynamické, zaťažované nie sú, oslabujú sa a výsledkom je svalová nerovnováha. „Pri všedných aktivitách často dávame prednosť len určitým stereotypným, jednostranným pohybom a činnostiam. Čím je človek starší, tým má menej času na to, aby dynamické svaly nejakým spôsobom „nabudil“, menej sa hýbe,“ hovorí Ďurecová.

Keď už príde prvé „seknutie“, je to výzva, varovanie organizmu, že niečo nie je v poriadku a mal by zmeniť životný štýl. Sval mu dá jasne najavo, že chce stavec v chrbtici ochrániť a zablokuje ho. Mnohí z nás takéto varovanie podcenia. „Väčšinou to vyriešia len jednorazovo – zájdu napríklad za chiropraktikom, ten ich napraví a fungujú ďalej. Lenže svaly sa častým naprávaním a odblokovávaním postupne uvoľnia, nedokážu už chrániť stavce tak, ako by mali a čakajú nás oveľa horšie nepríjemnosti.“

Ak varovanie nášho tela zachytíme včas, môžeme mnohým ťažkostiam predísť. Dobré je, ak napríklad vyhľadáme odborníka, ktorý nám poradí vhodné cviky na chrbticu a tie budeme pravidelne, aspoň tridsať minút denne prevádzať. Čím skôr sa spamätáme, tým lepšie. „Dnes sa často stretávam s problémami najmä u ľudí vo veku 30 až 40 rokov, ale veková hranica sa stále znižuje. Výnimkou však nie sú ani malí školáci,“ uzatvára fyzioterapeutka.

Aby chrbát nebolel

v práci musíme mať čo najpohodlnejšiu sedačku, ktorá nás núti sedieť vzpriamene
klávesnicu aj monitor počítača máme priamo pred sebou vo vhodnej polohe, aby sme sa zbytočne nevytáčali
nikdy netelefonujeme tak, že slúchadlo si k uchu pritláčame plecom
deti už odmalička vedieme k tomu, aby správne sedeli
dávame pozor, čo dieťa nosí v školskej taške – veci, ktoré nepotrebuje, mu zbytočne zaťažujú chrbticu
školskú tašku musí dieťa nosiť na oboch pleciach

Pozor na batoľatá

Mnohí rodičia si možno ani neuvedomujú, že svojmu dieťaťu už po narodení doslova pripravujú problémy s chrbticou a držaním tela. Je veľmi populárne čím skôr dieťa naučiť, aby vedelo „samo“ sedieť, alebo ho predčasne učiť chodiť. Často ho nosia na rukách, alebo ho v kočíku dávajú do sedacej polohy, aby sa nenudilo a videlo, čo sa deje okolo. To sú však veľmi nebezpečné postupy. Organizmus má presne naprogramované, ako sa pohybové ústrojenstvo bude vyvíjať. Ak deti musia sedieť už v období, keď na to nie sú po telesnej stránke pripravené, chrbtica sa preťažuje a deformuje.

Samozrejme, deti môžeme primeraným spôsobom pohybovo stimulovať – veľmi dobrým a zábavným spôsobom je napríklad využitie fitlopty. Rozhodne ich nesmieme napríklad posadiť medzi vankúše, ak ešte samy sedieť nevedia. Nie je to pre ne prirodzená poloha, budú sedieť zohnuté, alebo inak zdeformované. Nesmieme zabúdať, že ich organizmus sa začne sám postupne pripravovať na to, aby sa posadili až v ôsmom mesiaci.

Rodičia musia byť poučení o tom, čo a v akom veku by ich dieťa po pohybovej stránke malo zvládnuť. Až keď to v danom období neurobí, treba vyhľadať odbornú pomoc, lebo dôvody môžu byť rôzne. V prvom rade by sme nemali zanedbávať pravidelné kontroly u pediatra. Ten prípadný problém včas dokáže zistiť a odporučí nám špecialistu.