Táto baktéria je dnes obávaným strašiakom. „Získať ju môžeme tak, že sa infikujeme blízkym, intímnym kontaktom s nakazeným človekom alebo napríklad pitím z neumytého pohára, ktorý predtým použil,“ hovorí gastroenterológ Peter Minárik.
Helikobakter vie tráviacemu systému spôsobiť mnohé nepríjemnosti: „Sú to bolesti v nadbrušku, nafukovanie alebo jednoducho pocity „zlého“ trávenia, ktoré odborne nazývame dyspepsia,“ vysvetľuje obvodný lekár Peter Lipták. Helikobakter dokáže časom vyvolať aj vred žalúdka alebo dvanástnika.
Testy a dôkazy
Podľa gastroenterológa je helikobakter druhou najčastejšou infekciou po zubnom kaze. „Dokazujeme ju rôznym spôsobom. V praxi sa využívajú napríklad metódy takzvanej invazívnej gastroskopie. Pomocou nich získame vzorky sliznice žalúdka a tie sa na prítomnosť baktérie vyšetria,“ hovorí Minárik.
Z neinvazívnych metód sa využíva napríklad dychový test: „Pacient požije testovaciu látku s označenou molekulou uhlíka, vydýchne do skúmavky oxid uhličitý a vzorka sa analýzou spracuje.“ Prítomnosť helikobaktera sa dá komfortne zistiť aj zo stolice: „Pacientovi odoberieme vzorku a laboratórnym rozborom sa zistí, či v sebe má helikobaktera,“ hovorí Lipták. S uvedenou metódou sa stretnete u svojho všeobecného lekára. „Využívame ju u ľudí do 45 rokov. U starších je potrebné najskôr gastrofibroskopické vyšetrenie, pretože vo vyšších vekových kategóriách môže byť príčina problémov zložitejšia. Musíme zistiť, či nejde napríklad o rakovinu.“ Kedy ísť na vyšetrenie?
Rakovina býva následkom dlhodobejších dejov v organizme, preto je u mladších ľudí menšia pravdepodobnosť jej výskytu. Zhubné ochorenie však nemusí súvisieť iba s prítomnosťou helikobaktera.
Ak ide o pacienta, ktorý má rakovinu žalúdka v rodinnej anamnéze, mal by byť preventívne vyšetrený: „Ľudí, ktorí onkologické ochorenie žalúdka nemajú v rodine, netreba preventívne vyšetrovať na helikobaktera, ak nepociťujú ťažkosti. Testujú sa tí, ktorí majú problémy, alebo pacienti, ktorí v minulosti trpeli napríklad žalúdočným vredom a prítomnosť baktérie sa u nich vtedy nezisťovala,“ objasňuje problematiku prevencie obvodný lekár.
Ako ho zničiť
Infekcia sa lieči takzvanou trojkombináciou, zloženou z lieku na utlmenie tvorby kyseliny v žalúdku a z dvoch antibiotík. Tieto lieky sa dajú rovnako úspešne použiť u detí aj dospelých. Deťom však môžeme podávať len také antibiotiká, ktoré sú pre ich vek určené.
Ako zistíme, či bola liečba naozaj efektívna? „Po preliečení musí nasledovať kontrola – najskôr o šesť týždňov pacientovi opäť vyšetríme vzorku stolice. Ak sa helikobakter opäť vyskytne, v takom prípade ho preliečime v druhej línii štvorkombináciou liečiv.“ Tú tvorí opäť liek na odstránenie kyseliny, dva druhy antibiotík a soli bizmutu.
Prvú a druhú líniu realizuje praktický lekár u spomenutej skupiny ľudí do 45 rokov. Ak nepomôže ani liečba v druhej línii, tretia už patrí do rúk gastroenterológov.
Pozor na stravu
Treba myslieť na to, že helikobakter môže byť iba jeden z faktorov, ktorý v niektorých prípadoch vedie až k rakovine žalúdka. Mali by sme sa snažiť urobiť všetko preto, aby sme riziko tohto závažného ochorenia minimalizovali – napríklad stravovacími návykmi. Musíme si vytvoriť určitý systém, nezaťažovať žalúdok príliš veľkými porciami, jesť napríklad šesťkrát denne menšie, ľahko stráviteľné jedlá. Tomuto orgánu vo všeobecnosti neprospieva korenistá, presolená strava ani alkohol. Odporúča sa konzumovať veľa hrubej vlákniny, ale aj vitamínu C. Ten odstraňuje zo žalúdka látky, ktoré vedia rakovinu vyvolať, alebo by mohli pri tomto procese spolupôsobiť s helikobakterom.
Dôležité probiotiká
Keďže terapia prebieha pomocou antibiotík, je veľmi dôležité, aby ju pacienti kombinovali s užívaním probiotík a pokračovali s tým aj po skončení problémov. Antibiotiká zabíjajú aj baktérie probiotík, takže je potrebné ich dopĺňať. Probiotiká by sme mali užívať pri akýchkoľvek dyspeptických ťažkostiach. Po úspešnej liečbe tejto infekcie majú význam najmä preto, lebo „obsadia“ pacientov žalúdok a nedovolia helikobakterovi rozložiť sa v ňom. Máme na mysli probiotiká vo forme farmaceutických prípravkov, ale môžeme ich kombinovať aj s potravinami bohatými na tieto látky – napríklad jogurtmi alebo bryndzou. Počas liečby v druhej línii sa treba vyhnúť mlieku, pretože v tejto fáze terapie sa používajú tetracyklínové antibiotiká. Pri užívaní iných druhov antibiotík mlieko piť môžeme.
Autor: Zuzana Zajacová