e.
Bolesť je pocit, ktorý neodmysliteľne patrí k nášmu životu. Aj keď nám vie poriadne znepríjemniť život, často poukazuje na to, že v našom tele niečo nie je v poriadku a že sa v ňom skrátka deje niečo výnimočné. Receptory bolesti sú vlastne voľné nervové zakončenia, ktoré reagujú na určité podnety, mechanické alebo chemické.
Samostatnou, pre každého nepríjemnou kapitolou sú pooperačné bolesti. Dajú sa nejako ovplyvniť? alebo skrátiť samotné bolestivé obdobie? To závisí od mnohých faktorov. „Intenzita bolesti sa stupňuje závažnosťou operačného výkonu a veľkosťou operačnej rany. Vplyv na ňu by mal byť komplexný a je potrebné, aby sa s liečbou začalo už v predoperačnom období,“ hovorí Adriana Kollerová z algeziologickej ambulancie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave. Pooperačné bolesti sú priamo spojené so zásahom do nášho organizmu. Správnou liečbou a starostlivosťou ich však môžeme úspešne prekonať.
Psychika je dôležitá
Každý pacient by mal mať ešte pred operáciou možnosť oboznámiť sa s účinkom a rizikom celkovej anestézie a spôsobom pooperačného tlmenia bolesti. Už pred samotným zákrokom sa niekedy podávajú analgetiká, väčšinou však tesne pred skončením samotnej operácie. Potom ešte 72 hodín po výkone.
Ďalšou možnosťou sú regionálne blokády. V takomto prípade sa znecitlivejú príslušné nervy v okolí rany alebo v miechovom kanáli. „Týmito technikami úplne prerušíme vedenie bolestivého impulzu z operačnej rany, a preto sa považujú z hľadiska tlmenia pooperačnej bolesti ako najúčinnejšie,“ dodáva doktorka Kollerová.
Lieky však nie sú jediným prostriedkom, ako zmierniť, prípadne celkom odstrániť pooperačné bolesti. Veľkú úlohu hrá aj psychický stav pacienta. Pomôcť môžu rôzne spôsoby relaxácie, odpútanie pozornosti od bolesti, prípadne trénovanie sebadisciplíny. Ak totiž človek ostane psychicky silný, nepoddá sa bolesti, ale snaží sa ju akceptovať, výrazne sa urýchli a zjednoduší obdobie hojenia rany a bolestivosti, ktorá s tým súvisí.
Overenú pomoc môžeme nájsť aj inde. Existujú aj ďalšie postupy na uľahčenie pooperačného stavu. „Je to najmä homeopatická, bylinná a akupunktúrna technika, ktorá je v odborných časopisoch popisovaná ako účinná, ale napriek tomu v každodennej praxi zatiaľ málo využívaná,“ priznáva Kollerová. Keďže metódy alternatívnej medicíny nepatria u nás k bežným liečebným postupom, je len na nás, či sa pre ne rozhodneme. Prekvapivý výskum
Len nedávno zverejnili vedci z americkej univerzity v Georgetowne výsledky svojho výskumu, v ktorom zistili, že niektoré anestetiká, ktoré sa podávajú na zmiernenie pooperačných bolestí, ich naopak zhoršujú. Pôsobia totiž na periférne dráhy bolesti, ktoré sa stávajú citlivejšie a vyvolávajú novú bolesť alebo zvyšujú už existujúcu. A to je vlastne pravý opak toho, čo sa od nich očakáva. Chirurgický zákrok prakticky vždy súvisí s porušením tkaniva a následným zápalom.
Podľa vedcov však treba dôkladne vyberať anestetikum, ktoré sa pri konkrétnej operácii používa, aby ešte viac nezhoršilo už aj tak bolestivý priebeh liečby. Receptory bolesti sú napokon veľmi citlivé a každé ich blokovanie v ľudskom tele spôsobuje postupné zvyšovanie ich vnímania. „Po vysadení blokujúcej látky - analgetika, alebo po odznení jej účinku, najmä pri dlhodobejšom podávaní, dochádza k zosilneniu obvyklej aktivity týchto receptorov,“ vysvetľuje Kollerová.
Preto môže pacient zrazu pocítiť veľmi intenzívnu a nepríjemnú bolesť. Tento efekt je dobre známy najmä pri náhlom odznení účinku opiátových alebo lokálnych analgetík. Dá sa mu však účinne predchádzať ich správnym používaním a dôsledným odborným tlmením bolesti v celom pooperačnom období nielen podľa potreby, ale s vopred vypracovaným analgetickým plánom,“ dodáva lekárka.
Preč s chronickými ťažkosťami
Možno to poznáte. Vrátili ste sa z nemocnice, za sebou máte operáciu, napríklad slepého čreva. Doberáte ešte nejaké lieky, cítite sa už celkom v poriadku, len v jedom mieste vás ešte stále bolí, občas až priamo pichne. Nemusíte sa hneď báť, že vám tam chirurg omylom zašil nožničky. Pri operácii sa nevyhnutne porušia niektoré nervové zakončenia, takže dané miesto potom môže byť rôznym spôsobom citlivé a na okolité podnety reaguje nezvyčajne. Stačí rýchly pohyb, zdvihnutie ťažkého predmetu a bolesť vám pripomenie, že ste boli na operácii.
„Porušením nervových zakončení v operačnej rane pacienti často pociťujú po operácii zmenu kožnej citlivosti v danom mieste. Intenzita a kvalita týchto zmien sú individuálne a s odstupom času, niekoľkých mesiacov až rokov, v závislosti od rozsahu poškodenia, veľkosti a miesta operačnej rany, tieto ťažkosti po dorastení nervových zakončení odznejú,“ vraví Kollerová.
Sú však aj horšie prípady, za ktoré môže napríklad nedostatočná liečba akútnej bolesti po operácii. Silná bolesť môže totiž spôsobiť, že sa v centrálnom nervovom systéme vytvoria nesprávne prepojenia. Potom stačí aj malý, za normálnych okolností neškodný podnet na to, aby sme ju opäť pocítili. Takéto stavy nie sú jednoduché a farmakologicky sa ťažko zvládajú. „Pooperačná bolesť je typickým prejavom akútnej bolesti, ktorá chráni organizmus pred ďalším poškodením,“ dodáva Kollerová.
Aj podľa toho vieme určiť, ako sa telo vyrovnáva so zákrokom, ktorý podstúpilo. Pokiaľ však trvá viac ako mesiac aj napriek tomu, že už k tomu nie je zjavná príčina, ide pravdepodobne o chronickú bolesť. Tá je na rozdiel od akútnej bolesti pre organizmus škodlivá a stáva sa samostatnou chorobnou jednotkou. Jej liečbou sa zaoberajú špecialisti napríklad v algeziologických ambulanciách. Algeziológia je špeciálny medicínsky odbor. Zaoberá sa liečbou bolesti, ktorá nereaguje na štandartné liečebné postupy. Už aj u nás existujú buď samostatné ambulancie, alebo takzvané centrá na liečbu bolestí, kde budú odborníci skúmať zdroj a príčinu vašich chronických ťažkostí. V žiadnom prípade sa neoplatí ich podceňovať.
Každý z nás je iný
Citlivosť na bolesť závisí od anatomickej výbavy, momentálneho psychického stavu človeka, ale rozdielnosť sa preukázala aj medzi ľudskými rasami, pohlavím alebo dokonca medzi ľuďmi s rozdielnou farbou vlasov. Napríklad ryšavé ženy reagujú citlivejšie na bolestivé podnety ako brunetky.
Autor: k téme sa vyjadruje Adriana Kollerová z algeziologickej ambulancie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklini