Ako povedať deťom, že sa rozvádzate?

Univerzálny návod na to, ako povedať deťom, že sa rozvádzate, neexistuje. Možno však minimalizovať dôsledky takéhoto rozhovoru. Najhoršie, čo môžete urobiť, je klamať, obviňovať sa navzájom alebo mlčať. Dieťa potrebuje vedieť, čo ho čaká. Ako teda na to?

Unavený hlas v telefóne mi vraví, že v pondelok to chcú oznámiť deťom. Hlas patrí mojej priateľke. Rozchádzajú sa. Takmer ihneď sa mi vybavuje jedna letná chvíľa spred pár mesiacov a zrazu mi vôbec nie je dobre. Otváram okno, potrebujem sa zhlboka nadýchnuť a odohnať dotieravé spomienky von. Čas sa síce veľmi snažil, no napriek tomu stále vidím slzy v očiach mojej dcéry ako živé. Vytrhli sme ju ešte nič netušiacu spred telky, kde sledovala akýsi program a ovalili sme ju po hlave vetou „ocko s nami nebude bývať“.

Neviem, či to tušila. Nemali sme žiadne hlučné výmeny názorov, snažili sme sa ju uchrániť od krutej pravdy, že čosi v našom manželstve zlyhalo. Keď pominul prvý šok, chcela som ju utešiť. Bola by som dala čokoľvek za to, aby nebola smutná. Už dávno túžila po farebných stenách vo svojej izbe, tak som vybehla do obchodu a kúpila sýtu marhuľovú maliarsku farbu. Budeme ju natierať spolu. Viem, chabá náplasť na boľavú dušu.

Dookola som jej prízvukovala, že ocko ju neprestal mať rád a že je stále jeho dcérou. Zdôrazňovala som jej, že sa to občas stáva, že sa jeden z rodičov zaľúbi a nedokáže s tým nič urobiť. Dúfala som, že nebude cítiť vinu za niečo, čo nespôsobila. Jediná výčitka, ktorú som vtedy od nej počula, súvisela s tým, že sa o tom všetkom dozvedela posledná. Ach, dieťa moje, vieš koľko strachu sme prežili, kým sme ti to dokázali vôbec povedať? Koľko klamstiev a výhovoriek máme za sebou len preto, že sme zbabelci?

O rozvode hovorte až vtedy, keď je nezvratný a ste na ňom pevne dohodnutí.
Aj keď to deti už možno tušia, stále dúfajú, že sa všetko vráti do starých koľají, že je to len prechodný stav. Ak ich budete „naťahovať“ tým, že sa asi rozvediete a v pravidelných intervaloch sa zase pomeríte, spôsobíte im oveľa väčšiu traumu. Neistota a nádej na zmierenie je určite horšia ako istota, hoci nepríjemná.Pozor, nezabudnite na to, že o vašom rozchode by sa malo dieťa dozvedieť od vás, teda skôr, ako mu to omylom povie nejaká „dobrá“ duša z okolia či rodiny.
Na rozhovor sa obaja pripravte.
Rozmyslite si, čo poviete a ako to poviete. Váš tón musí byť vecný, bez katastrofického zafarbenia. Vašou základnou snahou je, aby to prebehlo bez hádok a obviňovania sa. Aj keď je to ťažké, emócie musia ísť bokom. Dôležité je predložiť deťom koncepciu ďalšieho života, čiže kde budete bývať, ako často sa deti budú stretávať s druhým rodičom a čo všetko sa zmení rozvodom.
Správu im oznámte spoločne.
Ak dieťa uvidí, že ste v tomto smere jednotní a spolupracujete už teraz, bude cítiť istotu. Zároveň tým dávate dieťaťu najavo, že rozvod je definitívny. Kto z vás dvoch by to mal vysloviť tú osudnú vetu? Je to ten, kto to dokáže povedať civilnejšie, bez plaču a výčitiek. Obaja ho však musíte uistiť, že vaša láska k nemu sa nezmenila, že budete stále milujúcimi rodičmi.
Neklamte.
Nevymýšľajte iné dôvody rozvodu. Aj veľmi malé dieťa vie pochopiť jednoduché vysvetlenie, nepotrebuje detaily. Najhoršie je myslieť si, že je na to ešte malé, aby tomu rozumelo. Nesľubujte nič, čo nemôžete splniť. Hovorte pokojne, deti cítia nervozitu a neúprimnosť. Nezabudnite pri každej príležitosti zdôrazňovať to, že rozvod je dôsledkom toho, že si otec s mamou prestali rozumieť a že deti s tým nemajú nič spoločné, že nie sú vinníkmi rozchodu!
Buďte pripravení čokoľvek.
Rátajte s tým, že dieťa bude plakať alebo sa hnevať. Možno bude mlčať a nedostanete z neho slovo. Bude sa pýtať, možno i vyjednávať. Môže sa zhoršiť v prospechu alebo ochorieť. Smútok prejaví aj nečakane, trebárs bude prehnane veselé. Najmä potomkovia v období dospievania veľmi ťažko znášajú rozchod otca a matky. Je dôležité, aby ste najmä v tomto období svoje deti vnímali intenzívnejšie ako predtým. Dávajte im najavo svoju lásku, hoci nemáte práve náladu. Podporujte ich sebavedomie tým, že budete prejavovať radosť, ak sa im nečo vydarí (to nakoniec platí kedykoľvek, nielen pri rozvode). Práve teraz sú vaše deti dôležitejšie ako čokoľvek iné.
Nezaťahujte deti do rozvodových detailov.
Za vaše manželské problémy zodpovedáte len vy dvaja s partnerom. Nehovorte s deťmi o ťahaniciach pri delení majetku, nezneužívajte ich ako vyjednávačov. Nekupujte si ich drahými darčekmi. Nenúťte ich, aby vám dali za pravdu. Neposielajte si cez ne odkazy. Dajte pozor i na to, aby to isté nerobili vaši príbuzní a známi.
Ovládajte sa.
Uvedomte si, či trestáte deti naozaj za to, čo urobili nesprávne. Skôr ako vyšteknete nadávku alebo kritiku, porozmýšľajte, či dôvodom vašej zlosti nie je vaša vlastná nervozita alebo nepríjemná hádka s druhým rodičom. Časom sa to môže obrátiť proti vám.
Nezabudnite – prestali ste byť partnermi, ale stále budete rodičmi.
Rozvod je pre deti traumou, o tom niet pochýb. Vedia sa však aj s takouto vecou pomerne dobre vyrovnať, ak nie sú z oboch strán masírované protichodnými názormi. Pocit bezpečia a neprerušená silná citová väzba ku obom rodičom je dobrým predpokladom pre ich ďalší život. Koniec-koncov, o pár rokov sa deti osamostatnia a založia si svoje rodiny. Do svojich partnerských vzťahov budú vybavení jedným poučením navyše... a to, že žiaden vzťah nie je definitívny, treba sa oň starať rovnako ako o svoje zdravie.