Trápenie s kĺbmi

ktorá môže postihnúť každého.

Reumatoidná artritída je rozšírená na celom svete. Na Slovensku trpí týmto ochorením vyše 50-tisíc ľudí, pričom ženy sú postihnuté trikrát častejšie než muži. Objaviť sa môže v každom veku – u detí, mladých aj starých. Najohrozenejšou skupinou sú osoby v strednom veku a ľudia nad 60 rokov. Až tri štvrtiny pacientov majú zníženú pracovnú schopnosť, po desiatich rokoch pretrvávania choroby ostáva polovica z nich v trvalej invalidite.

Keď je imunita nepriateľom

Hlavným vinníkom je príliš snaživý imunitný systém, ktorý poškodzuje vlastné bunky. „Príčinou ochorenia je imunitná porucha, v dôsledku ktorej organizmus prestáva rozpoznávať svoje súčasti ako vlastné a začína proti nim tvoriť protilátky, označované ako reumatoidné faktory,“ objasňuje doktor Ivan Rybár z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch.

Aktiváciou niektorých častí imunitného systému prichádza k zápalu, ktorý je za normálnych okolností obrannou reakciou organizmu proti cudzorodej látke. Pri reumatoidnej artritíde sa však spúšťa akoby omylom, pretože v tele sa žiadna infekcia nenachádza. Dôsledkom je napadnutie tkaniva vlastných kĺbov, opuch, tuhnutie a výrazná bolesť.

Zápal nemusí postihovať iba kĺby, ale aj niektoré vnútorné orgány. Terčom sa môžu stať pľúca, srdce, koža, alebo napríklad tkanivo oka. Prečo sa organizmus pacientov správa nelogicky, doteraz nevieme. Vedci uvažujú nad kombináciou viacerých faktorov. „Úloha dedičnosti nie je doteraz príliš jasná, no ukazuje sa, že u pacientov, ktorí majú príbuzných s týmto ochorením, je riziko o niečo vyššie,“ vysvetľuje doktor Rybár. Na príčine môžu byť aj hormonálne faktory, metabolické poruchy a cudzorodé látky, ako sú rôzne vírusy a baktérie.

Horolezecký výstup na obrubník

Kvalita života pacientov s reumatoidnou artritídou sa oproti zdravým ľuďom prudko znižuje – a to nielen pre intenzívne bolesti. Poškodené kĺby obmedzujú jemnú motoriku prstov a pre pacientov býva obrovským problémom často banálny úkon alebo činnosť. Nočnou morou každého reumatika býva obyčajné pozbieranie mincí z pultu pri pokladni. Otvorenie konzervy, umytie si zubov, nasadenie kontaktných šošoviek, zaviazanie šnúrok od topánok, zapnutie si gombíka, listovanie v knihe, zamknutie dverí, držanie ceruzky – to všetko a oveľa viac je namáhavým a často neriešiteľným hlavolamom.

Meravé kolenné kĺby sťažujú sadanie a líhanie, výstup na obyčajný obrubník sa stáva horolezeckým výkonom. V dôsledku pohybových obmedzení strácajú pacienti zamestnanie, nezriedka sa musia vzdať svojich obľúbených záľub. Nečudo, že zdravotné problémy takmer zákonite sprevádza únava, uzavretosť a depresívne stavy.

Tajomná a zákerná

Liek, ktorý by dokázal pacienta zbaviť choroby, zatiaľ nepoznáme. Pokrok v medicíne však napreduje a oproti minulosti, keď sa dali len potláčať príznaky ochorenia, máme veľkú výhodu. „Podrobná znalosť mechanizmov a priebehu ochorenia dnes umožňuje špecialistovi reumatológovi vybrať dostatočne účinné liečebné prostriedky, ktoré vedia zmierniť priebeh a príznaky ochorenia. Včasná diagnostika a liečba dokážu znížiť aktivitu zápalového procesu, zastaviť jeho postup na ďalšie kĺby a ochrániť postihnuté časti pred deštruktívnymi zmenami,“ hovorí doktor Rybár a jedným dychom upozorňuje, že ani rozpoznanie ochorenia nebýva vždy jednoduché: „Žiaľ, reumatoidná artritída sa vyvíja a postupuje veľmi pomaly a jej priebeh býva u jednotlivcov rôzny, čo diagnostiku veľmi sťažuje.“ Jednoduchý test na zistenie ochorenia by sme od lekárov žiadali márne. Na určení diagnózy sa podieľa viacero vyšetrení – laboratórne testy, RTG vyšetrenie, magnetická rezonancia a ďalšie.

Posledná možnosť - Piešťany

Liečba je zložitá a vyžaduje spoluprácu odborníkov z viacerých oblastí medicíny. „Vedie ju špecialista reumatológ, ale využíva aj pomoc rehabilitačnej sestry a v niektorých prípadoch ortopéda,“ hovorí doktor Rybár. „Základom je farmakologická liečba, počas ktorej sa pacientovi aplikujú lieky modifikujúce chorobu, ktoré dokážu utlmiť imunitnú reakciu, potlačiť zápal a zabrániť vzniku deformácií. Patrí sem napríklad metotrexát, ale používajú sa aj leflunomid, sulfasalazin či antimalariká. Tieto lieky sa používajú v kombinácii s takzvanými nesteroidnými antiflogistikami, ktoré znižujú zápal a zmierňujú bolesť, majú však nepriaznivé vedľajšie účinky na tráviaci trakt. Na preklenutie kratších období zvýšenej aktivity choroby sa pridávajú takzvané glukokortikoidy.“

Ďalšou možnosťou je vysokoúčinná biologická liečba, ktorá pôsobí priamo na postihnuté miesto, zabráni vzniku zápalu a účinne pomáha zastaviť deštrukciu a deformácie kĺbov. Aj ona má však vedľajšie účinky – zrejme najzávažnejším je zníženie imunity pacienta. „Prichádza do úvahy až vtedy, ak zlyhá štandardná liečba,“ upozorňuje doktor Rybár. „Pred jej začatím je potrebné dôsledné vyšetrenie so zvážením prínosu a rizík pre pacienta. Môže ju odporučiť každý reumatológ, no overuje sa v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch. Po schválení ústavom a príslušnou zdravotnou poisťovňou prebieha aplikácia na pracoviskách v Piešťanoch, Košiciach a Banskej Bystrici.“

Doktor Rybár však upozorňuje aj na dôležitosť nefarmakologickej liečby. „Rehabilitácia pomáha udržať pohyblivosť v postihnutom kĺbe a zabrániť deformáciám. Kryoterapia, teda liečba chladom, znižuje aktivitu kĺbového zápalu. Pre pacientov s aktívnou reumatoidnou artritídou je nevhodná liečba bahnom a pobyt v termálnych bazénoch s horúcou vodou, ktoré môžu stav zhoršiť.“ Pri závažných poškodeniach kĺbov je často nevyhnutný chirurgický zákrok.

Príznaky reumatoidnej artritídy

• ranná meravosť kĺbov, ktorá môže trvať pol hodiny, aj celé dopoludnie
• stuhnutosť po dlhšom obmedzení fyzickej aktivity, znižená pohyblivosť pri chôdzi
• bolesti kĺbov
• opuchy, ktoré sa objavujú väčšinou symetricky na oboch rukách a nohách, začervenanie pokožky
• ochabnutie svalstva
• stuhnutie a deformácia kĺbu
• únava a vyčerpanosť, chudnutie

Autor: Silvia Peťková, k téme sa vyjadruje Ivan Rybár, Národný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch, www.nurch.sk