Nechcem byť matkou

Takmer každá z nás má vo svojom okolí príbuznú, kamarátku, známu alebo kolegyňu, ktorá sa už roky lieči na neplodnosť. Je ochotná podstúpiť rad nepríjemných vyšetrení, užívať obrovské dávky hormónov, bez váhania absolvovať sériu umelých oplodnení. Za sebou má konzultácie u lekára, psychológa či odborníka z oblasti alternatívnej medicíny. Odpoveď na otázku, či sa nakoniec matkou predsa len stane, hľadá u veštkyne, kartárky alebo astrológa. Bez okolkov by upísala dušu diablovi, len aby mohla v náručí zovrieť vlastné bábätko. Na druhej strane, vedľa nás žije čoraz väčší počet žien, ktoré by dieťa bez problémov mohli mať, ale nechcú.

Materský pud? Nepoznám

„Po dieťati som nikdy netúžila.“ hovorí tridsaťsedemročná Erika. „V detstve a puberte ma, pochopiteľne, nikto nebral vážne. V dospelosti už všetci okolo mňa spozorneli, ale upokojovali sa tým, že až stretnem toho pravého, zmením názor. V tridsiatich rokoch som sa zamilovala a vtedy sa mi naozaj na chvíľočku zazdalo, že by som mohla byť matkou. S priateľom som sa však rozišla a môj život sa znovu dostal do vyjazdených koľají. Hoci mám deti veľmi rada a ako vedúca fotografického krúžku im venujem všetok voľný čas, neviem si predstaviť, že by som na svet priviedla svoje vlastné bábätko. Keď mi moja známa rozprávala, ako jej pri pôrode museli nastrihnúť hrádzu, takmer som skolabovala. Často sa zamýšľam nad tým, prečo nemám materinský pud vyvinutý tak silno ako väčšina žien. Napadá mi jediné. My ľudia si len myslíme, že všetko okolo seba riadime. V skutočnosti je to príroda, ktorá reguluje naše životy. Svet je preľudnený. Preto vznikol feminizmus, ženy začali mať pracovné ambície, chcú si žiť vlastný slobodný život, v ktorom nie je miesto pre deti. Napriek tomu si vážim matky, ktoré dokážu zo svojich ratolestí vychovať dobrých ľudí. Ja by som to nevedela.“

Podobné názory na adresu materstva nie sú u Sloveniek raritou. „Pri svojej práci sa stretávam s dievčatami, najčastejšie vysokoškoláčkami, ktoré nechcú mať deti. Rovnaký názor na rodičovstvo má aj stúpajúci počet dospelých žien. Zatiaľ čo pri prvej skupine ide skôr o emocionálnu nezrelosť, príčiny dobrovoľnej bezdetnosti starších ročníkov sú rôznorodé,“ hovorí psychologička Mária Kadlečíková.

Kariéra verzus dieťa

Niektoré bezdetné ženy poznačil traumatizujúci vzťah s matkou. Boja sa, že by ich dieťa bolo v detstve rovnako nešťastné ako boli ony, tak sa o neho radšej ani nepokúšajú. Existujú aj dámy s takzvaným Sisiným syndrómom. Svoj úspech stavajú na dokonalej kráse a gravidné nie sú len preto, aby im tehotenstvo nepokazilo postavu. Iné zasa ťaží neúnosná finančná situácia. Bábätko je pre nich luxus, na ktorý jednoducho nemajú peniaze. Niektoré sa boja budúcnosti. Nemôžu byť predsa také nezodpovedné a porodiť deti do dnešného „zlého“ sveta. Ďalšie zasa vyhlasujú - máme rady nezávislosť. Nechceme sa pre niekoho obetovať, chceme si užívať. No najväčšie percento žien, ktoré sa rozhodli pre život bez dieťaťa, stále nájdeme medzi karieristkami.

Tridsaťdvaročná Martina je personálnou manažérkou vo významnej obchodnej spoločnosti. „Svoj život som vždy spájala s prácou. Na prvom mieste u mňa bola, je a bude úspešná kariéra. Neviem si predstaviť, že by som svoju tvrdo vybojovanú pracovnú pozíciu stratila pre materskú dovolenku. Navyše som zvyknutá robiť všetko na sto percent a s bábätkom by som už do konca života musela robiť kompromisy. A to je pre mňa niečo úplne nepredstaviteľné,“ hovorí a rozhodne si nemyslí, že by s ňou bolo niečo v neporiadku len preto, že netúži po dieťatku, „poznám veľa manželských párov, ktoré by urobili lepšie, keby deti vôbec nemali. Nemajú sa radi, kričia na seba, podvádzajú sa a nakoniec sa rozvedú. A deťom neostáva nič iné, len trpieť. Takýto prístup je podľa môjho názoru oveľa nezodpovednejší než ten môj.“

Radikálne riešenie

Ženy, ktoré sa rozhodli pre bezdetnosť, sa najčastejšie pred počatím bránia rôznymi formami antikoncepcie. Martina sa však rozhodla pre radikálny nenávratný zásah. Podstúpila sterilizáciu. To znamená, že absolvovala chirurgické podviazanie vajcovodou, ktoré zabraňuje presunu vajíčka z vaječníkov do maternice, a teda prípadnému oplodneniu. Na otázku prečo, bez váhania odpovedá: „Z tabletiek som mala migrénu, zvýšený cholesterol a večne opuchnuté členky. Načo by som mala toto všetko podstupovať, keď existuje iná spoľahlivá alternatíva, ako tehotenstvu úplne predísť.“

Lekári však robia takýto zákrok u mladých zdravých žien len neradi. „Aj keď plne akceptujem právo ženy slobodne sa rozhodovať vo všetkých oblastiach jej života, so súčasným sterilizačným zákonom nesúhlasím. Na môj vkus je príliš benevolentný,“ rozhorčuje sa gynekológ Igor Rusňák. V súčasnosti môže na území Slovenska o sterilizáciu požiadať bez uvedenia dôvodu akákoľvek žena, ktorá je svojprávna a dovŕšila osemnásť rokov. Jedinou podmienkou je, že ju môže lekár vykonať najskôr tridsať dní po tom, čo ženu písomne informoval, že s jej žiadosťou o zákrok súhlasí.

„Aj keď v súčasnosti majú gynekológovia k dispozícii sterilizačné systémy – napríklad svorky alebo zátky, ktoré sa dajú operačne odstrániť a umožňujú tak znovuobnovenie funkcie vajcovodou, zdravým ženám ich absolútne neodporúčam. Nie je totiž pravda, že ak sa po takomto zákroku predsa len rozhodnú mať dieťa, po umelom oplodnení sa im to stopercentne podarí. Akúkoľvek formu sterilizácie by mala podstúpiť len žena, ktorá na to má vážne zdravotné dôvody,“ apeluje odborník.

Šťastie má niekoľko podôb

„Poznám prípady, keď sa mladá dáma rozhodla pre sterilizáciu a o pár rokov veľmi ľutovala. Možno má žena v súčasnosti partnera, ktorý ju v rozhodnutí nemať dieťa vrelo podporuje. Ale čo ak sa s ním rozíde a časom si nájde niekoho, kto bude po bábätku veľmi túžiť? Aj takéto situácie sa v živote stávajú a často sa končia veľmi tragicky. Deväťdesiatdeväť percent žien je biologicky nastavených priviesť na svet dieťa. Bez neho jej bude celý život niečo chýbať,“ dodáva Igor Rusňák.

Podobný názor zastáva Mária Kadlečíková: „Ženy, ktoré sa dobrovoľne rozhodli pre bezdetnosť, žijú prítomnosťou. Momentálne sú mladé, zdravé, výkonné a žijú plnohodnotný život. Majú zaujímavú prácu, koníčky, venujú pozornosť deťom z príbuzenstva, starým rodičom. Nikdy sa nenudia a majú pocit, že to tak ostane navždy. Keď však budú mať päťdesiat, šesťdesiat rokov, s najväčšou pravdepodobnosťou sa budú cítiť osamelé.“

Niet pochýb, že prevažná väčšina rodičov, ktorí by mali identifikovať zdroj svojho šťastia, by bez váhania ukázali na svoje ratolesti. Pritom seriózne výskumy hovoria niečo celkom iné. V knihe Škobrtnout o štestí od Daniela Gilberta, ktorý je profesorom psychológie na Harvarde, sa píše: „Manželské páry sú na začiatku manželstva celkom šťastné, potom sa ich šťastie začne postupne zmenšovať a k pôvodnej úrovni spokojnosti sa opäť dopracujú, len čo ich posledné dieťa odíde z domova.

Napriek článkom v ženských časopisoch o zúfalých matkách odrastených detí, ktoré stratili zmysel života, sa v skutočnosti „syndróm prázdneho hniezda“ prejavuje tak, že po odchode detí objavujeme znovunadobudnutú slobodu a stále častejšie sa usmievame. Je zaujímavé, že tento model spokojnosti charakterizuje viac ženy (ktoré sa o deti častejšie starajú) než mužov.

Psychologické štúdie dokazujú, že ženy sa cítia menej šťastné, keď sa starajú o deti, než keď jedia, cvičia, nakupujú alebo sledujú televízor. Skutočne sa zdá, že starostlivosť o deti je len o niečo málo príjemnejšia než domáce práce. Podľa Gilberta by nás to nemalo prekvapovať: „To, že sú deti zdrojom šťastia, sa stalo súčasťou všeobecne vžitého povedomia len preto, že opačný postoj spôsobuje rozpad každej štruktúry spoločnosti, ktorá ju zastáva.“ Hovorí sa, že ak je na svete šesť miliárd ľudí, potom existuje šesť miliárd ciest ku šťastiu. Aj väčšia časť účastníkov našej ankety s názvom Dobrovoľne bezdetná, ktorú sme uverejnil na našej webovej stránke, je presvedčená, že žiadna žena by nemala porodiť dieťa, ktoré nechce len preto, že sa to tak patrí. Ale to, či ostane bezdetná, by mala dobre zvážiť. Niektoré životné rozhodnutia sú, žiaľ, nezvratné.

Partner verzus dieťa

Do ankety „Dobrovoľne bezdetná“ sa zapojila aj štyridsaťštyriročná Anka a ponúkla nám svoj životný príbeh

Možno aj mňa mnohí zaraďujú do kategórie „dobrovoľne bezdetná“, ale ja sama by som sa tam napriek faktu, že mám štyridsaťštyri rokov a nemám deti, jednoznačne nezaradila. V puberte a krátko po nej som si svoju budúcnosť predstavovala vo vlastnej rodine s vlastnými deťmi. No všetko sa vyvinulo inak. Prvý vážnejší vzťah som nadviazala dosť neskoro, vlastne až po skončení vysokej školy. Napriek tomu, že trval niekoľko rokov, sme sa rozišli. Už po tridsiatke, keď som pár rokov bývala sama vo vlastnom byte, som nadviazala vzťah s čerstvo rozvedeným mužom.

Hneď na začiatku vzťahu ma postavil pred hotovú vec - on už deti nechce, tak ak po nich túžim, mám si hľadať niekoho iného. Neviem, čo som si vtedy myslela. Asi som dúfala, že časom zmení názor, ale v tej chvíli som potrebovala vedľa seba dospelého partnera viac ako dieťa.

Čas bežal, riešili sme usporiadanie vzťahov s jeho deťmi, bývalou manželkou, potom spoločné bývanie, osamostatnenie sa jeho staršieho syna... Ani som nijako intenzívne nepocítila tikanie biologických hodín. Aj keby, nebola by som schopná urobiť partnerovi podraz, prestať užívať antikoncepciu a otehotnieť „náhodou“. Sme spolu už trinásť rokov a myslím, že aj keď občas niečo zaškrípe, máme pekný vzťah a vedieme plnohodnotný život.

Napriek tomu, že nie som matkou, necítim sa menejcenným človekom. Možno to niektoré ženy nechápu. Neviem. Nikdy som netvrdila a ani necítila, že dieťa nechcem, len som nerobila nič preto, aby som ho mala. Je to odsúdeniahodné? Niekedy sa život jednoducho vyvíja inak, ako si to my dievčatá a mladé ženy predstavujeme.

Zaujímalo nás, čo si myslíte o ženách, ktoré sa dobrovoľne rozhodli nebyť matkami

Mária, 29

U veľmi mladých žien takéto rozhodnutie beriem skôr s rezervou. Keď som mala dvadsať, uvažovala som podobne. Zaujímala ma len kariéra a nič iné. Dnes sa nad týmto obdobím už len pousmejem. Chcem mať dieťa. Žijeme však v spoločnosti, ktorá nám ponúka veľa alternatív, ako žiť svoj život. Rozhodnutie ženy nemať dieťa plne akceptujem. Vám, milé dámy, ktoré ste ho urobili, prajem, aby ste svoj život prežili podľa svojich predstáv. Zároveň vám želám aj odvahu čeliť predsudkom, s ktorými sa v našej spoločnosti, žiaľ, ešte stále kde tu stretnete.

Peter, 35

Nechcieť dieťa je pre mňa jedna z najnepochopiteľnejších záležitostí na svete, pretože to znamená vzdať sa možnosti uvidieť samého seba v tom najčistejšom zrkadle, zrkadle intelektu, ale najmä zrkadle emócií. Je to aj opustenie možnosti vytesniť seba zo

stredu vesmíru a určiť celkom nový význam svojho konania. Ale predovšetkým dostáva prostredníctvom dieťaťa človek šancu presiahnuť akýkoľvek pochybný zmysel vlastného života. Dieťa nestelesňuje pochybnosť, pretože je čisté. Dieťa je však skúsenosť, preto sa tieto slová dajú naozaj vnímať len vtedy, keď ich človek zažije. Výzva, starosť, nebezpečenstvo, ale v skutočnosti jediná hmatateľná satisfakcia.

Barunka, 32

Sú ženy, ktoré si samy seba nevedia predstaviť v role matky. Cítili by sa nesvoje, keby sa ňou stali len preto, že to ľudia okolo nich očakávajú. Páči sa mi, ak si to žena uvedomí a nenechá sa nikým ovplyvniť. Som matka a viem, čo všetko to so sebou prináša. Ak žena cíti, že toto nehodlá podstúpiť, je to v poriadku. Ona najlepšie vie, čo od života očakáva. Som rada, že žijeme v spoločnosti, kde sa môžeme aj v tejto veci slobodne rozhodovať.

Andrea, 26

Hoci sa ja sama na svoje deti veľmi teším, iným ženám rozhodnutie vôbec deti neporodiť schvaľujem. Niektorí ľudia by vôbec deti mať nemali. Všetci čítame v novinách o deťoch týraných a opustených ich vlastnými rodičmi. Vtedy sa sami seba pýtame, načo vôbec priviedli svojich potomkov na svet. Porodiť a predovšetkým dobre vychovať deti je nesmierne zodpovedná a náročná úloha. Keď si žena dokáže priznať, že na to nemá, nie je bezcitná, práve naopak. Spoločnosti tým nakoniec preukáže väčšiu službu, než keby sa stala zlou mamou.

Dušan, 26

Ja som typický rodinný typ a túžim po vlastných deťoch. Ťažko sa mi chápe rozhodnutie žien nemať vlastné deti, ale určite ich neodsudzujem. Každý má právo na rozhodnutie a aj ony na to asi majú vážny dôvod. Ak je tým dôvodom zdravotný stav, tak je to veľmi rozumné a zodpovedné rozhodnutie. Keď je to kariéra alebo niečo iné, je to zasa v poriadku. Rebríček hodnôt máme všetci iný. Netreba tieto ženy odsudzovať. Žiadna žena by nemala porodiť dieťa, ktoré nechce len preto, že sa to tak patrí.

Daniela, 25

Je slobodná voľba každej ženy, či na tento svet privedie dieťa. Aj keď ja sama by som raz v živote matkou chcela byť, neodsudzujem ani opačný postoj. Niektoré ženy jednoducho nie sú na materstvo predurčené, či už vychádzame z ich kariérnych cieľov, alebo v horšom prípade povahových vlastností. Každopádne, takéto rozhodnutie by malo prejsť zrelou úvahou, lebo niektoré kroky sa už predsa len nedajú vrátiť späť.

Ako to vidíte vy

Takmer 38 percent účastníčok našej internetovej ankety Dobrovoľne bezdetná má vo svojom okolí ženu, ktorá sa dobrovoľne rozhodla nebyť matkou. Viac ako 40 percent ich za to neodsudzuje a myslia si, že je to ich osobná vec. Na otázku, ako by reagovali, keby im partner oznámil, že neplánuje mať deti, by 57 percent opýtaných dúfalo, že časom zmení názor. Len 18 percent z nich by ho okamžite opustilo.

NA KOHO SA USMIALO ŠŤASTIE

Do ankety sa zapojilo 1462 respondentiek. Výherkyňou dámskej vône Inspire od Christiny Aguilerovej je Katarína Ivancová z Bratislavy.

Autor: Dana Haščáková