Divoká krása

Vysokohorská hrebeňovka, ktorá vedie po Roháčoch cez končiare Rákoň, Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé patrí celkom určite k tým najkrajším na Slovensku. Vyžaduje však pomerne slušnú dávku fyzickej kondície. Východiskovým bodom väčšiny turistov je parkovisko pri chate Zverovka, kam sa možno dostať po asfaltke autom z dediny Zuberec. Ďalej už treba ísť len pešo. Približne 5,5 kilometra síce ešte stále vedie cesta po udržiavanej asfaltke až k Ťatliakovej chate. Pre motorové vozidlá je však uzavretá.

Pri Ťatliakovej chate si môžeme dopriať občerstvenie a na chvíľu posedieť pri studenej hladine Ťatliakovho plesa, ktoré je hneď za chatou. Tu už sa začína skutočná túra. Po zelenej turistickej značke vnikneme do smrekového lesa. Cesta postupne naberá na strmosti. Les ustupuje riedkej kosodrevine, no to už budeme traverzovať strmý svah a na sledovanie okolitej prírody nám pravdepodobne nezostane veľa energie.

Výhľad ako odmena

Prvá fáza trasy sa končí na vrchole hrebeňa, v sedle Zábrať (1565 m). Naskytne sa nám nádherná panoráma na okolité končiare Roháčov, Roháčske plesá a okolie vzdialené desiatky kilometrov. Teraz je vhodná príležitosť na krátky oddych a relax. Po niekoľkých minutách pokračuje fyzická zaberačka po pomerne strmom štrkovom chodníku na vrchol Rákoň (1876 m). Táto námaha je kompenzovaná skutočne nezabudnuteľnými výhľadmi. Na Rákoni si môžeme opäť dopriať teplý čaj a horalku...

Pred nami je však prvá dvojtisícovka – Volovec (2063 m). Cesta najprv mierne klesá, čo dobre pôsobí na stuhnuté svaly, no po niekoľkých minútach už opäť stúpame. Po približne pol hodinke sme na Volovci. Táto trasa vedie prakticky celá po poľsko-slovenskej hranici, čomu nasvedčuje aj množstvo poľských turistov.

Len pre zdatných

Po Volovci je už pred nami asi najťažší a zároveň najkrajší a najvzrušujúcejší úsek cesty – Ostrý Roháč (2087 m). Ten je už na pohľad skutočne ostrý a jeho silueta už z diaľky vzbudzuje rešpekt. Z vrcholu Volovca nasleduje najprv pohodové a postupné klesanie do Jamnického sedla. Tu sa cesta opäť mení na mierne stúpanie, pričom sa pred nami otvorí panoráma na ľavej strane a môžeme sa pokochať pohľadmi na Jamnické plesá. Tam už chodník prechádza do skalnatého terénu, ktorý vyžaduje maximálne sústredenie a schopnosti všetkých štyroch končatín.

Pre bežne fyzicky zdatného turistu nejde až o taký ťažký výstup, no úplne na vrchole to chce dobré nervy. Cesta vedie po klzkej skale, pridŕžame sa iba reťazí a pod nami zíva priepasť. Je pravdepodobné, že niektorí turisti môžu prepadnúť panike z výšky. Pri tomto najťažšom úseku celej cesty si treba dať radšej načas a nič nepodceniť. Možnosť nešťastného úrazu je tu dosť vysoká. Odmenou sú však nádherné výhľady na celú Roháčsku dolinu, päť roháčskych plies, Baníkov, Tri kopy a ďalšie prírodné krásy.

Zhora nadol

Náročný je aj zostup. Zrejme väčšina turistov mi dá za pravdu ak poviem, že je ešte náročnejší ako výstup. Zaberačka na kolená je v strmom teréne veľmi intenzívna, čo sa môže čoskoro prejaviť bolesťou v kolenách. Cesta späť však už neexistuje, a tak nám nezostáva nič iné ako zliezť dolu a potom zdolať posledný štít – Plačlivé (2124 m).

Výstup už nie je taký náročný ako na Ostrý Roháč, hoci tiež vedie do kopca. To už prichádza psychická úľava, cesta už postupne iba klesá. Za vrcholom Plačlivého nasleduje prekvapivý a veľmi pôsobivý pohľad na niečo, čo by sa dalo nazvať ako kamenný cintorín. Množstvo skál a skaliek poukladaných na seba pripomína posvätné miesta vysoko v tibetských horách.

Cesta stále po hrebeni klesá nadol, až sa dostaneme na križovatku a zároveň aj odbočku do Smutnej doliny, ktorá sa končí Ťatliakovou chatou. Po niekoľko sto metroch sa dostaneme do nižšej nadmorskej výšky. Smutná dolina je skutočne impozantná, lemovaná vrcholkami všetkých kopcov, ktoré sme zdolali. Až sme sa čudovali, koľko sme toho stihli. Pritom turistická cesta pokračuje ešte ďalej.

Ten, kto by na križovatke neodbočil do Smutnej doliny, môže pokračovať na ďalšie kopce – Tri kopy, Hrubú kopu a Baníkov (2178 m), najvyšší vrch Roháčov. Nepriazeň počasia, pokročilý čas a zdravý rozum nám však velili ukončiť toto dobrodružstvo. Šťastne sme sa dostali dolinou až k Ťatliakovej chate. Od Ťatliačky sme vyrazili po asfaltke k chate Zverovka. Trasa bola dlhá 5,5 kilometra, po toľkých prírodných krásach však už pôsobila trochu nezaujímavo.

Kde sa dá prespať v Roháčoch?

Ak si chcete túto krásnu prírodnú oblasť vychutnať dlhšie a zostať tam pár dní, výhodné ubytovanie nájdete napríklad v obciach Kvačany, Zuberec alebo Habovka, kde sa dá prespať v štýlových dreveniciach, v penziónoch alebo v súkromných rodinných domoch, v ktorých miestni prenajímajú izby turistom. Na jeseň, pred začatím zimnej lyžiarskej sezóny, zaplatíte za noc od 230 Sk (7,5 eura). Prehľad ubytovacích kapacít nájdete na www.skonline.sk alebo www.tatry.bsk.sk.

Autor: Jozef Terem