Náš imunitný systém dostáva na jeseň a v zime poriadne zabrať, ale boj s vírusmi a baktériami mu dokážeme uľahčiť.
Typickými ochoreniami, ktoré hrozia v jesennom a zimnom období, sú chrípky a prechladnutia. Základom „dobrej imunity“, ktorá nášmu organizmu pomáha predchádzať týmto nástrahám, je zdravý životný štýl: „Posilniť ju dokáže dlhodobá pravidelná životospráva – dostatok spánku a oddychu, aktívny pohyb, pestrá a hodnotná strava. Problémy s obranyschopnosťou mávajú napríklad ľudia, ktorí často držia rôzne jednostranné diéty,“ hovorí obvodný lekár Peter Lipták.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Dôležitý je tiež dostatočný príjem vitamínu C a zinku. Podľa lekárničky Zuzany Hrabákovej je ideálne konzumovať tieto látky v prirodzenej forme – teda v potrave: „Vtedy ich telo vie najlepšie využiť. Z vitamínov v tabletkách by sme si mali vybrať tie, ktoré sú získané z prírodných zdrojov.“ Medzi rastliny, pri ktorých je dokázaný pozitívny vplyv na imunitu, patrí echinacea purpurová alebo hliva ustricová.
Pohyb s mierou
Vyhnúť sa problémom s obranyschopnosťou nám pomôže aj pravidelné športovanie. Musíme však počúvať svoje telo a hýbať sa s mierou. Nemá nijaký význam „zničiť sa“ raz do týždňa v posilňovni, ale ani cvičiť čo najčastejšie a najintenzívnejšie. „Prehnanými výkonmi by sme si mohli viac uškodiť, ako pomôcť. Stačí, ak sa budeme venovať párkrát do týždňa aeróbnej záťaži – napríklad polhodinu behať, plávať alebo bicyklovať,“ radí lekár. Posilniť imunitu dokáže aj sauna. Neodporúča sa však ľuďom, ktorých trápia srdcovocievne ochorenia.
Rešpektujme chorobu
Veľkým nepriateľom organizmu sú opakované infekcie. Tie hrozia najmä vtedy, ak ochorenie prechodíme, nedostatočne vyležíme, alebo ak sa hneď po doznení príznakov vrhneme do práce. „Ak človek prekoná chorobu, nasleduje obdobie rekonvalescencie. Počas niekoľkých týždňov nám postupne stúpa odolnosť a vyčerpaný organizmus je náchylnejší znovu podľahnúť. Preto sa treba šetriť a nesnažiť sa okamžite fungovať naplno, aj keď sa cítime zdraví,“ varuje lekár.
Ak nerešpektujeme, že naše telo nie je hneď úplne v poriadku, môžeme ochorieť aj niekoľkokrát za sebou, organizmus spotrebuje protilátky a vyčerpá sa. „Bežne dostupné výživové doplnky už v takýchto prípadoch nemusia pomáhať. Oslabenú imunitu je potrebné riešiť s lekárom, ktorý môže predpísať lieky na jej posilnenie,“ hovorí Hrabáková.
Komplexná obrana
Ani systematické budovanie obranyschopnosti nie je zárukou, že sa nám napríklad chrípka automaticky vyhne. „Chrípku spôsobuje veľmi nákazlivý vírus a ochorieť môže ktokoľvek, kto sa s ním dostane do styku. Ak sa snažíme svoju imunitu podporovať, sme odolnejší proti menej nákazlivým infekciám. Tie väčšinou nevyvolávajú epidémie a majú aj ľahší priebeh,“ vysvetľuje lekár. V zime nás pravidelne ohrozujú práve epidémie chrípky, preto je dobré chrániť sa aj očkovaním.
„Určite by naň nemali zabudnúť takzvané rizikové skupiny ľudí, ktoré by sa s ochorením vyrovnávali ťažko a mohlo by mať pre nich vážne následky. Sú to napríklad pacienti s ochorením obličiek, dýchacieho systému, poruchami imunity alebo starší ľudia.“ Takisto tehotné ženy a deti sú ohrozenou skupinou.
Posilňovanie obranyschopnosti proti infekčným chorobám je podľa Liptáka komplexná záležitosť a nestačí, ak budeme len prijímať vitamíny, oddychovať a otužovať sa: „Prirovnal by som to k príprave jedla – ak do hrnca nedáme všetky potrebné ingrediencie, výsledok nám asi chutiť nebude. Podobné je to s imunitou – musíme sa snažiť nevynechať nič z toho, čo nášmu telu vie pomôcť bojovať proti infekciám.“
Kontakt s baktériami je potrebný
Budovanie imunity sa začína v detstve. Pravidelný pohyb, pitný režim a vyvážená strava s dostatkom vitamínov – to všetko by malo odmalička tvoriť životosprávu našich potomkov. S imunitou súvisí aj psychika. Ak je dieťa neustále pod tlakom školských a iných povinností, nevplýva to naňho dobre. Preto by sme ho nemali jednostranne zaťažovať, prípadne záťaž kompenzovať inými činnosťami a primeraným oddychom.
Deti netreba vychovávať ako „vo vatičke“, v sterilnom prostredí. Občas sa musia aj zašpiniť. Proti vážnym chorobám je dieťa očkované, ale ľahšie ochorenia jeho imunitný systém potrebuje prekonať. Len pri stretnutí s baktériami sa s nimi naučí bojovať a bude sa správne vyvíjať. A napríklad niekoľkodňové mierne teploty alebo kašeľ nesmú byť automaticky dôvodom na vyžadovanie antibiotík. Lekár by ich mal predpísať iba vtedy, keď je to naozaj potrebné.
Pozitívne probiotiká
Pri výživových doplnkoch stimulujúcich imunitný systém nesmieme zabudnúť na probiotiká. Niektorí odborníci tvrdia, že tak, ako bolo 20. storočie dobou antibiotík, 21. storočie bude obdobím probiotík. Sú to baktérie, ktoré prirodzene osídľujú náš tráviaci systém. U žien sa nachádzajú aj vo vaginálnej flóre a majú množstvo pozitívnych účinkov na náš organizmus. Preventívne pôsobia voči viacerým infekciám a dokážu zmierniť priebeh niektorých ochorení. Dôležité sú tiež látky s názvom prebiotiká, ktoré probiotikám pomáhajú rásť a rozmnožovať sa. Najčastejšie sú to potravinové vlákniny.
Autor: Zuzana Zajacová