Hrozno

oyd. Vegetariáni hlasujú za ovocné šaláty s hroznom, a tak niet obavy o stratu jeho popularity.

História viniča hroznorodého je stará ako ľudstvo samo. Už praveký človek si pochutnával na plodoch divokého hrozna. Zvyšky sa našli v Severnej Amerike, Grónsku i Malej Ázii. Predpokladá sa, že pochádza od Kaukazu, z Gruzínska, odkiaľ sa pomaly rozširoval po svete. Nálezy pochádzajú z obdobia 6000 rokov pr. n. l. Hlinené nádoby na tekutiny nájdené v oblasti dnešného Iránu nesú podľa chemických rozborov stopy po víne. Ich vek je asi 5500 rokov pr. n. l.

Ďalšie nálezy z hrobov starého Egypta sú spred 3500 pred Kristom. Dokazujú to nádoby s vínom pochované spolu so šľachtou a basreliéfy zobrazujúce strapce a nádoby. Rozlúštené texty hovoria, že už v tom čase pestovali päť odrôd viniča.

V Grécku sa víno uctievalo, v starých božstvách mu holdoval aj boh Dionýz. Pestovanie viniča sa dostalo aj do starého Ríma (tam panoval boh Bakchus) a spolu s Rimanmi ďalej do sveta – do severnej Afriky a Európy, Francúzska, Nemecka, ale i do Česka a na Slovensko. Pestovaniu pomohli v Európe aj Etruskovia, neskôr si výrobu osvojili aj Slovania. Víno sa kedysi vyrábalo ochutené bylinami a riedilo sa vodou. Stalo sa súčasťou náboženských obradov a spolu so Španielmi sa dostalo aj do Ameriky.

Na konci 19. storočia spustošila vtedy prekvitajúci vinársky priemysel vo Francúzsku choroba dovlečená zo Severnej Ameriky zvaná fyloxéra. Postupne sa rozšírila aj na vinohrady v Európe. Bolo to porovnateľné s morom zo stredoveku, ak si uvedomíme, že vinohradníctvom sa živilo značné množstvo populácie. Touto pohromou bola asi 1 mm veľká voška, ktorá napádala kmene viniča. Jej sliny boli toxické pre rastlinu, tá praskala, deformovala sa, a tak na nej vznikali vstupné brány pre infekcie ďalších chorôb a parazitov. Prudko poklesla produkcia vína a plochy viníc. Záchranou boli podpníky dovezené z Ameriky, ktoré boli proti tejto pliage odolné. Dodnes sa vinič štepí do týchto podpníkov.

Opis

Vinič je popínavá liana, preto potrebuje k svojmu rastu podperu. Rodiť začína v 3 - 5 roku života v teplých klimatický podmienkach, kde nehrozia jarné mrazy, pretože by mohli zničiť kvet. Rastie od trópov až po severné mierne pásmo. Slávne sú vinice Chile, Austrálie, Kalifornie, Talianska, Francúzska, Portugalska a Južnej Afriky.

Na Slovensku máme šesť vinohradníckych oblastí: Malokarpatskú, Juhoslovenskú, Nitriansku, Stredoslovenskú, Východoslovenskú a Tokajskú. V minulosti sa vyrábali najmä zmesky vín, o ktoré dnes nie je veľký záujem. A tak vinohradníkom u nás ostalo veľa odrôd viniča. Preto aj malý vinár dorába mnoho druhov vín, síce v malých množstvách, ale už dnes možno povedať, že vo svetovej kvalite.

Použitie

Hrozno možno rozdeliť na stolové – na priamy konzum a na výrobu vína a destilátov. Zo stolových, ktoré majú výraznú chuť a obsah cukru (chýbajú im však kyseliny, potrebné pri výrobe vína, resp. na vyváženie chuti), sú známe biele pri červenej odrode. Medzi najchutnejšie patrí muškát. Býva červený a biely s výraznou chuťou takmer ako nektár. Bobule sú veľké, biele, svetlo zelené až žlté, pri červenej odrode sú ružové až čierne. Hrozno na sušenie sa pestuje v teplých oblastiach, kde bobule získavajú na vysokej cukornatosti, ktorá ich chráni pred skazou. Sušené hrozienka sa s obľubou pridávajú do sladkých i slaných jedál.

Pretože hrozno obsahuje hroznový cukor, ktorý ako energia rýchlo prechádza do krvného obehu, je vhodné pre športovcov a ťažko pracujúcich ľudí. Bobuľka hrozna obsahuje okrem cukru až 80 percent vody, vitamíny skupiny C a B a minerálne látky ako draslík, vápnik a fosfor. Hrozno zlepšuje vylučovanie žalúdočných štiav, posilňuje imunitný systém, odvodňuje organizmus a uvoľňuje zápchu. Existujú aj odrody bezkôstkové, ktoré však podľa odborníkov nemajú vyváženú chuť, zato manipulácia s nimi pri príprave ovocných šalátov je jednoduchá.

Stranu pripravil

Miroslav Kubečka,

kuchár

a foodstylista