Pikantný a zdravý chren

Rastlina chrenu je mohutná. Má silný valcovitý koreň. Jeho listy sú veľké a pretiahnutého tvaru, s dlhými stopkami. Listová čepeľ meria 30 až 60 centimetrov. Kvety sú bielej farby a voňajú.

Konzumnou časťou chrenu je jednoročný až dvojročný koreň. Je svetložltej farby, má bielu dužinu s viditeľnou kôrovou a stržňovou vrstvou. V kilograme koreňa sa nachádza 760 gramov vody a 324 gramov sacharidov. Je bohatý na minerálne látky.

Vysoké zastúpenie má draslík, síra a vápnik. Okrem toho obsahuje železo, sodík, horčík, fosfor, zinok, mangán a meď. Z vitamínov má najvyššie zastúpenie vitamín C (kyselina askorbová). Ďalej sú to vitamíny PP (niacín), A (karotén), B1 (tiamín), B2 (riboflavín) a B6 (pyridoxín). Významnou obsahovou látkou sú fytoncídy, ktoré obmedzujú činnosť škodlivých mikroorganizmov, najmä v tráviacej sústave.

Pikantnú chuť chrenu spôsobuje glykozid sinigrín. Nápadnú, charakteristickú vôňu mu dodáva éterický olej horčičného charakteru.

Pozitívne účinky chrenu sa využívajú najmä pri konzumácii mastných mäsitých jedál. Dráždením sliznice žalúdka a čriev povzbudzuje tráviaci proces. Jeho liečivé účinky sa využívajú pri terapii vírusových ochorení dýchacích ciest, hlavne nádchy, chrípky a zápalu hrdla. Konzumácia chrenu podporuje vylučovanie hlienov a ich vykašliavanie. Jeho antibakteriálny účinok a vysoký obsah vitamínu C zvyšujú odolnosť ľudského organizmu. Obsahové látky posilňujú pečeň a majú diuretický účinok. Chren je preto vhodný pri zápaloch močových ciest.

Podporuje tiež látkovú premenu. Preto sa odporúča aj pri rekonvalescencii. V ľudovom liečiteľstve sa používal pri reumatizme svalov. Chrenové placky zabalené do bieleho plátna sa prikladali na postihnuté miesto.

Významnú úlohu má chren v kuchynskom spracovaní – pri príprave, ale aj dochucovaní jedál. Najčastejšie sa využíva surový alebo sterilizovaný koreň. Aj mladé listy chrenu sú vhodné na konzumáciu. Pripravujú sa z nich šaláty s rôznou mladou zeleninou či jarné polievky.

Autor: Ján Červenka