Šetrime si svaly

Svalové vlákna, z ktorých sú naše svaly zložené, znesú len určitú záťaž. Len čo ich preťažíme, objavujú sa na nich drobné poškodenia na mikroskopickej úrovni. Navonok sa to prejavuje svalovou horúčkou, ktorej sa ľudovo hovorí „svalovica“. „Problém je väčšinou v nesprávne zvolených tréningových objemoch a intenzite cvičenia,“ vysvetľuje telovýchovný lekár Martin Somora. „

Obe veličiny treba nastaviť primerane možnostiam organizmu. To je pre bežného rekreačného športovca väčšinou príliš zložité, preto je lepšie dať si poradiť od profesionálneho trénera, ktorý nám zostaví vhodný tréningový plán.“ Nepríjemné následky svalového preťaženia sa však objavujú aj u skúsených športovcov. Napríklad vtedy, keď sa náhle zmenia niektoré zaužívané tréningové stereotypy a zaťažia telo spôsobom, na ktoré nie je zvyknuté.

Ak sa už „svalovica“ objavila, nemožno ju ignorovať. Poranené svalové vlákna potrebujú čas na regeneráciu. Kým sa stav nezlepší, nie je vhodné púšťať sa do ďalšieho cvičenia. Ako dlho to trvá? „U zdravého trénovaného človeka približne jeden deň,“ tvrdí doktor Somora. Krátka tréningová prestávka po „svalovici” je nevyhnutná. Svojej kondícii tak pomôžeme viac, ako keby sme ďalej cvičili do roztrhania tela.

Každý profesionálny športovec vie, že regeneračná fáza je rovnako dôležitá ako tréning. „Práve vtedy sa v organizme dejú dôležité biochemické procesy, ktoré podporujú spevnenie svalovej hmoty a odbúravanie tukov,“ upozorňuje Somora. Pri chronickom preťažení sa navyše svaly skracujú, čo má vplyv na zlé držanie tela a preťaženie kĺbov.

Poklusom proti únave

Pri intenzívnej námahe, keď vo svaloch nie je dostatok kyslíka, sa v tele hromadí kyselina mliečna. Táto látka vzniká ako konečný produkt pri spaľovaní cukrov a mastných kyselín, ktoré telo využíva ako najdostupnejší zdroj energie. Svaly oťažievajú, tvrdnú a výsledkom sú pocity únavy a vyčerpania. Organizmus dokáže kyselinu mliečnu spaľovať len pri miernejšom zaťažení. Preto si niektorí vrcholoví športovci, napríklad hokejisti alebo futbalisti, po tréningu doprajú mierny poklus. Ďalšou ochranou pred prekyslením vnútorného prostredia je príjem zásaditej stravy. Ide najmä o čerstvé ovocie a zeleninu. Naopak telo najviac zakysľujú živočíšne produkty, najmä mäso. Preto je lepšie prijímať viac bielkovín rastlinného pôvodu, ktoré nájdeme napríklad v strukovinách a sóji.

Úrazy z preťaženia

Prehnaná telesná námaha má najhoršie následky v prípade, keď sa preťažené svalové vlákna rozthnú. To sa stáva napríklad ľuďom, ktorí cvičia s príliš ťažkými závažiami v posilňovni. „Najviac náchylný na roztrhnutie je biceps, prsný sval a takzvané ohýbače kolena,“ upozorňuje Somora. Preto by sme mali byť pri zaťažovaní týchto svalových skupín obzvlášť opatrní. Na to, že sa nám roztrhol sval, nás upozorní prudká bolesť a preliačina na mieste, kde trhlina vznikla. „Takéto prípady sa dajú efektívne riešiť včasným chirurgickým zásahom,“ tvrdí Martin Somora. Masáže môžu urobiť viac škody ako úžitku. Najmä ak sa pri manipulovaní s rozthnutým svalstvom podporí výron krvi z poškodených ciev. Roztrhnutý sval sa nedá ani „rozcvičiť“ strečingom. Nebezpečenstvo je podobné ako pri masáži. Ideálne je myslieť včas na prevenciu a nenaložiť na svaly viac, ako znesú. „Najdôležitejšie je v cvičení nepokračovať, keď cítime bolesť,“ dodáva Martin Somora.

Pozor na víkendové športovanie!

Preťažením svalov trpia najčastejšie sviatoční športovci, víkendoví turisti, cyklisti a lyžiari. Preto ak nie ste trénovaní a chystáte sa von do prírody, mali by ste myslieť na to, že vaše telo má obmedzené limity. Pri výstupe na vrchol hory alebo pri cyklotúre sa treba otočiť naspäť skôr, než pocítime únavu. Niekedy je lepšie neprísť do vysnívaného cieľa a radšej námahu včas ukončiť. Rovnaká zásada platí aj pre netrénovaných lyžiarov. Je určite lepšie v najlepšom prestať, ako jazdiť do odpadnutia len preto, aby sme čo najviac využili permanentku na vlek.

Autor: k téme sa vyjadruje telovýchovný lekár Martin Somora