Nemala som v pláne vyhrať SuperStar

. Vyzerá ženskejšie. Krátky strapatý účes vystriedali polodlhé hladké vlasy a po rebelskom piercingu nad perou jej ostala len nepatrná jazvička. No po dvoch príjemne strávených hodinách som sa uistila, že napriek úspechu, ktorý dosiahla, vo vnútri ostala stále rovnaká – pohodová a bezprostredná.

Ako s odstupom času vnímate celý ten humbug okolo SuperStar?

Ošiaľ okolo súťaže som brala ako veľkú nafúknutú bublinu, ktorá o pár týždňov spľasne. Vďaka tomu som sa zbytočne nedrala dopredu a skôr z úzadia pozorovala, ako si svojich päť minút slávy užívajú ostatní. Možno som bola viac v pohode aj preto, že nie som veľmi ambiciózna.

Nikdy som, napríklad, nemala v pláne SuperStar vyhrať. Jediné, čo som chcela, bolo vypadnúť zo Štiavnice. Zdala sa mi pritesná. Mala som dvadsať a nastal ten správny čas zažiť niečo nové a vzrušujúce. A to sa mi do bodky splnilo. Pri akej inej príležitosti by som mohla spievať pred takým obrovským množstvom ľudí? Nijako extrémne sa ma nedotýkali ani negatívne hodnotenia porotcov. Ani mi nenapadlo, že by som sa pre niekoľko falošných tónov, ktoré sa im nepáčili, mala stresovať.

Na televíznych divákov ste pôsobili ako partia dobrých kamarátov. Najviac ste si sadli s Katkou Koščovou. Ste stále v kontakte?

Katku mám rada. To sa nikdy nezmení. Ale pre nedostatok času sa momentálne veľmi nevidíme. Naposledy ma bola pozrieť na mojom turné a nezabudneme sa stretnúť vždy, keď koncertujem v Prešove. Máme tam dokonca svoju obľúbenú reštauráciu. Katka je veľmi pokorný človek. Robí hudbu, aká sa jej páči a nepotrebuje sa nikomu vnucovať. Moja najlepšia kamarátka však nemá so SuperStar nič spoločné. Poznáme sa už od škôlky a je to jediný človek, ktorému sa zdôverujem úplne so všetkým.

V poslednom období patríte k najúspešnejším slovenským speváčkam. To, že ste dievča zo SuperStar, je vám skôr na škodu alebo na osoh?

Skôr na škodu. Na vystúpeniach v kluboch často počúvam, že som príliš komerčná. Ale keby som nebola, tak o mne nikto nevie. Niektorí ľudia majú s mojou „superstarovskou“ minulosťou ešte stále problém. Ale nič na tom nezmením, a preto sa nad tým nejako hlbšie nezamýšľam. Na druhú stranu to aj chápem. Keby nešlo o mňa, ale o nejakú inú „superstar“, tiež si z nej budem robiť „srandu“ (smiech).

Vaše spevácke kolegyne Zuzka Smatanová a Misha sa tiež stali známe až po tom, čo vyhrali súťaž talentov Coca-Cola PopStar.

Áno, ale Coca-Cola PopStar má vyššiu úroveň. Súťaží sa tam nielen v speve, ale musíte zaujať aj vlastnými pesničkami. Ja si tiež skladám vlastnú hudbu, ale zatiaľ len do šuplíka. V čom si viac verím, sú texty. Ale nehľadajte v nich moje súkromie. Nerada sa s druhými delím o svoje pocity, a preto sa snažím, aby moje výpovede vyzneli skôr neutrálne.

Misha sa v hudbe pravidelne zdokonaľuje v zahraničí a Jana Kirschner tam dokonca vydala album. Vás nič podobné neláka?

Jasné. Ale zatiaľ je mi doma dobre. Von vyrazím, až keď mi tu nepôjde karta. Musím si zlepšiť angličtinu, pretože sa mi v nej spieva oveľa ľahšie ako v slovenčine.

Na poslednom Slávikovi ste vyfúkli bronz kamarátke Tine. Ako ste sa pri tom cítili?

Nemala som z toho dvakrát dobrý pocit. Vážim si to, čo Tina robí a uznávam ju určite dlhšie než ona mňa (smiech). Ale vzhľadom na to, že sme dobré „kamošky“, doprajeme si. Rok predtým, ako som dostala bronzového Slávika, si ona odniesla dve sošky Aurela za ženský spevácky výkon a zároveň za album roka a ja som sa tešila spolu s ňou.

Po SuperStar ste nahrali dva albumy. Ktorý z nich bol úspešnejší?

Ťažko povedať. Z albumu Zdenka Predná rádia hrajú viac singlov. Je to však tým, že medzi prvým a druhým cédečkom nebol až taký veľký časový odstup, ako bude medzi druhým a tretím. Zo Sunny day sa samozrejme predalo viacej kusov, pretože vtedy ešte vládla „superstarmánia“. Uvidíme, ako sa predá tretí album, na ktorom chcem začať pracovať ešte túto jeseň.

Ja osobne mám srdcovky na jednom aj na druhom cédečku. Pár týždňov dozadu som si po dvoch-troch rokoch vypočula Sunny day. V niektorých pesničkách som objavila miesta, ktoré som si nikdy predtým nevšimla a páčili sa mi. No niektoré veci som radšej rýchlo pretočila (smiech).

Teraz si budem asi trocha protirečiť, ale keď som sa do niektorých textov započúvala, ostala som prekvapená, že napriek tomu, že v nich naozaj nerada prepieram moje súkromie, často ho tam nachádzam. Asi sa tomu nedá tak úplne vyhnúť. Tiež ma udivuje, ako si jednotlivé pesničky spájam so situáciami, v ktorých sme ich tvorili. Hudba je o pocitoch, vyvoláva spomienky...

Čím sa bude vaše nové cédečko od tých predošlých odlišovať?

Myslím, že bude v podobnom duchu. V budúcnosti by som však chcela prejsť na iný hudobný štýl. Túžim hrať pesničky, ktoré si nielen sama vymyslím, ale aj zahrám. Predtým sa budem musieť zdokonaliť v hre na klavíri, priečnej flaute a na bicích. V jednom bude môj nový album predsa len iný. Oslovím viacerých kamarátov hudobníkov a s každým z nich si zaspievam duet. Týmto pozdravujem Tinu (smiech).

Hovorí sa, že za vaším úspechom stojí vo veľkej miere váš bývalý priateľ Šarkan. Čo je na tom pravdy?

Určite mi veľmi pomohol, ale začal sa mi venovať až vtedy, keď som rozviazala zmluvu s predchádzajúcim manažérom. Ako by sa moja kariéra vyvíjala, keby sa ma neujal, môžeme len hádať. Pravdou je, že bol mojím veľkým radcom, ale aj kritikom, čo ma na jednej strane posúvalo dopredu, ale zároveň ma to ubíjalo. Najprv sme si s Petrom mysleli, že je dobré, keď spolu chodíme aj pracujeme. Teraz vieme, že sme sa mýlili.

Čo vás teda vynieslo na hudobný vrchol? Dobrá muzika, premyslený imidž?

Neviem. V žiadnej oblasti svojho života zbytočne netlačím na pílu. Aj šoubiznis beriem so zdravým odstupom. Hudbu sa snažím robiť, ako najlepšie viem a imidž veľmi neriešim. Mám zopár obľúbených módnych návrhárov, ku ktorým patria Lukáš Kimlička, Rasťo Holubec, Boris Hanečka a Hana Převrátilová, ale ani s tými pravidelne nespolupracujem.

Prácu štylistov využívam len v prípade, že som pozvaná na nejakú prestížnu udalosť, napríklad na Aurela alebo na Slávika. Vtedy mi dobre padne, keď nemusím behať po obchodoch a narýchlo niečo zháňať. Večer som rada za dámu, a preto si rada obujem aj lodičky na vysokom opätku. Veď načo mám všetky tie topánky v skrini (smiech).

Čo sa týka výzoru, potrpím si na upravené vlasy, pravidelne chodím na pedikúru, manikúru a masáž. Môj masér je zhodou okolností aj veľmi dobrý hudobník. Keď ma práve nemasíruje, tak spolu hráme na nejakom koncerte (smiech). Dokonca mávam aj obdobia, keď sa stravujem v štýle „bio“. Vtedy jem menej sladkostí a rôznych keksíkov, radšej si dám sušené banány a mliečnu čokoládu vymením za horkú. Kondičku si udržujem vďaka svojim psíkom. Venčím ich trikrát denne približne hodinu a riadne sa pritom zapotím. Okrem toho chodím do „posilky“ a občas si zahrám bedminton.

Odvtedy, ako ste sa lúčili zo SuperStar, ubehli tri roky. Zmenili ste sa?

Som trošku vážnejšia. Aj keď neviem, neviem, čo na toto povedia moji kamaráti (smiech). Páči sa mi aj iný druh hudby. Keď som mala dvadsať, počúvala som skôr hip-hop a elektronickú hudbu. Dnes ma inšpiruje M. I. A., Amy Whinehouse, Erykah Badu a Alicia Keys. Už sa takmer vôbec nechodím von zabávať. Radšej si doma dáme s mojím novým priateľom Dušanom pohár bieleho vínka a pustíme si dobrý film alebo si zájdeme s kamarátmi na večeru. Rada sa tiež vraciam k rodičom do Štiavnice.

Keď už sme pri bilancovaní - čo vám popularita dala a čo vám, naopak, vzala?

Čo mi jednoznačne vzala, je súkromie. Už sa nemôžem len tak prechádzať vonku so psíkmi bez toho, aby sa na mňa ľudia nepozerali alebo sa mi neprihovárali. V detstve som si predstavovala, aké to je, keď je človek známy. Myslela som si, že nemôže byť nič lepšie, ako keď vás každý pozná. Teraz viem, že nie je o čo stáť.

V čase, keď som súťažila v SuperStar, neexistovalo, aby ma dvadsať ľudí z dvadsiatich piatich neoslovilo. Najprv ma to tešilo, ale potom mi to začalo dosť prekážať. Nehovoriac o mojich kamarátoch. Keď sa ideme zabaviť, netúžime, aby nás pritom niekto fotil.

Popularita však má aj výhody. Dávnejšie ma oslovili pracovníci zo psieho útulku v Banskej Štiavnici, aby som sa do médií vyfotila s malými šteniatkami, ktoré nikto nechcel. Hneď na druhý deň boli všetky psíky preč. Podporujem aj zábavno-vzdelávacie prednášky, na ktorých odborníci informujú študentky o rakovine krčka maternice a jej prevencii. Takéto veci ma vždy potešia. To, že sa mi darí, pozitívne ovplyvňuje aj moju prácu. Môžem si viac vyberať, s kým chcem spolupracovať. A aby som nezabudla - hudba ma celkom dobre uživí (smiech).

Zdenka Predná (24)

Speváčka, ktorej kariéru odštartovala súťaž Slovensko hľadá SuperStar, sa narodila v Banskej Štiavnici. V meste, ktoré je jej srdcovou záležitosťou, chodila do základnej školy a neskôr aj na osemročné gymnázium. Po jeho skončení pokračovala v štúdiu na Technickej univerzite vo Zvolene, na fakulte environmentalistiky a ekológie. Na svojom konte má dva úspešné albumy. Prvý, Sunny day, vydala v roku 2005. Druhý, ktorý nazvala jednoducho - Zdenka Predná, vyšiel o dva roky neskôr. Tretie cédečko by podľa jej slov malo uzrieť svetlo sveta už na budúci rok. Fakt, že sa stala známou speváčkou, potvrdzujú aj ceny, ktoré získala. Sošku Aurel 2005 za Objav roka dostala vďaka porote zloženej z najuznávanejších slovenských hudobníkov. Bronzového Slávika 2007 jej pre zmenu svojimi hlasmi vybojovali verní fanúšikovia.

Autor: Dana Haščáková