Skrytý pôvab Liptova

Kvačianskou dolinu vedie náučný chodník, ide o nenáročnú oddychovú trasu, ktorá trvá pokojným tempom aj s prestávkami niekoľko hodín. Je teda vhodná pre všetky typy turistov, rovnako pre deti aj dôchodcov. Do Kvačianskej doliny sa možno dostať z viacerých východiskových bodov. Jedným z nich je veľmi pekná dedina Kvačany, vzdialená len zopár kilometrov od Liptovskej Mary.

Ak by ste nevedeli nájsť vstup do doliny, spýtajte sa kohokoľvek z domácich. Alebo ešte lepšie, choďte do miestneho turistického informačného centra, kde je internet, čapované nápoje a veľmi príjemný pán, vždy ochotný poradiť. Pred vstupom do doliny sa nachádza informačná tabuľa a posed. Ďalšou možnosťou je vstúpiť do doliny presne z opačnej strany, a to z dediny Huty alebo Veľkého Borového.

K Ráztockému vodopádu

Dobrým východiskovým bodom z Veľkého Borového je hostinec Borovec priamo pri cintoríne. Môžete si tam dať chutnú kapustnicu a osviežiť sa. Priamo od cintorína vedie do doliny poľná cesta. Postupne sa dostanete do kamennej tiesňavy, ktorú lemujú skaly vysoké niekoľko desiatok metrov a preteká ňou potok. Ten sa v čase dažďov mení na nebezpečne besniaci živel, takže treba byť dostatočne opatrný a nešmyknúť sa.

Približne po tridsiatich minútach cesty sa dostanete k malej križovatke, od ktorej je to smerom doprava už len niekoľko metrov k Oblazom. Ak by ste odbočili po neznačkovej ceste vpravo, dostanete sa k Ráztockému vodopádu. Je ukrytý v kamennej tiesňave, vysoký do desať metrov a ide o vizuálne veľmi pekné miesto.

Ak by ste pokračovali kaňonom ešte ďalej vľavo, približne za pätnásť minút by ste sa dostali do osady Ráztoka, ktorá sa nachádza približne v polovici cesty medzi dedinami Huty a Veľké Borové. Ide o skratku do Kvačianskej doliny, ktorú využívajú najmä domáci a chalupári. Ak nepoznáte miestne pomery, tak túto trasu v smere od Ráztoky objavíte len veľmi ťažko. Ak ste odbočili vpravo, prejdete cez malý most ponad riečku a ste na Oblazoch.

Oblazy – krajina skál a mlynov

Lokalita Oblazy je v tunajšej oblasti známa široko-ďaleko. Ide o veľmi peknú krajinu, či lepšie povedané voľné priestranstvo uprostred okolitých kopcov pri sútoku Borovianky, Hutianky a Ráztočianky. Je obklopené hukotom vody, strmými skalami a hlbokými lesmi a je tam naozaj nádherne.

Ešte aj dnes sa na tomto mieste vyskytujú medvede, vlky a rysy. Ako v rozprávke tam stoja drevené vodné mlyny – Brunčiakovský, Gejdošovský a píla - pamiatky ľudového technického staviteľstva z počiatku 19. storočia. Je pritom zaujímavé, že mlyny, ktoré sú kultúrnou pamiatkou, spravujú a udržiavajú dobrovoľníci, ktorí sa v nich každoročne striedajú.

Ide o naozaj veľmi príjemné miesto na oddych či piknik, kde môžete načerpať dostatok nových síl, pokochať sa neďalekým vodopádom, okúpať sa, prípadne spoznať históriu a fungovanie mlynov. Mlyny postupne chradli a tesne pred ich úplným zničením ich v roku 1980 zachránili pamiatkari. Dnes sú už úplne zrekonštruované, a tak si môžu návštevníci na vlastné oči pozrieť mlynské zariadenie, pílu, ale napríklad aj technológiu mletia múky starodávnym spôsobom.

Na ceste späť

Z Oblazov možno pokračovať Kvačianskou dolinou do Kvačian, kam to trvá asi 90 minút, alebo dolinou Borovianka na Veľké Borové. Alebo sa dá pokračovať smerom na Huty. Oblazy sú tak kľúčovým miestom či križovatkou. Ak máte v úmysle pokračovať do Kvačian, vykročte po modrej značke. Trasa vedie do kopca a po chvíli sa napojíte na červenú značku. Tá vedie po bývalej ceste pre motorové vozidlá, no dnes je to už iba kamenný neudržiavaný chodník.

Je to však veľmi zaujímavá trasa, možno si ju spestriť množstvom výhľadov na kaňon Kvačianky alebo na Jánošíkovu hlavu, skalný útvar, ktorý vraj pripomína tvár Jánošíka. Nachádza sa približne v strede cesty medzi Oblazmi a Kvačanmi na opačnej strane Kvačianky. Pozornosť a zároveň opatrnosť venujte miestu Kobyliny. Je to priepasť, hlboká približne 70 metrov, takže popri vzrušujúcom a adrenalínovom výhľade zo strmého brala treba mať na mysli aj obozretnosť. Cesta sa končí tam, kde sme vlastne začali. V malebnej dedine Kvačany.

Autor: Jozef Terem