Nebojme sa otužovania

K účinným metódam otužovania patrí kúpanie v ľadovej vode. Mnohým z nás už len pri pomyslení na studenú vodu naskočia zimomriavky, sú však aj takí, pre ktorých sa otužovanie stalo životným štýlom. Bratia Anton a Rastislav Novákovci, bývalí aktívni športovci, ktorí sa športu intenzívne venujú aj dnes, už niekoľko rokov na vlastnej koži cítia priaznivé účinky tejto aktivity.

Ako hovoria, otužovanie vôbec nie je o tom, že človek dokáže skočiť do ľadovej vody a chvíľu v nej vydržať: „Je to proces, ktorý má svoje pravidlá a ak chceme, aby nám naozaj prospel, musíme ich dodržiavať.“ Kým sa rozhodneme privykať organizmus na studenú vodu, v prvom rade potrebujeme dôkladne poznať svoj zdravotný stav. „Najskôr je nevyhnutné poradiť sa s lekárom, či kúpanie v ľadovej vode nášmu telu neublíži. Výhodu majú tí, ktorí pravidelne cvičia, pretože svoje telo poznajú a vedia, ako zvykne reagovať na záťaž,“ vysvetľuje Anton.

Otužovanie možno navonok nepôsobí veľmi príjemne, ale práve športovci vedia, že chlad má na organizmus pozitívne účinky a pri regenerácii využívajú napríklad rôzne ľadové obklady. „Veľakrát absolvujem tréningy aj s profesionálnymi športovcami. Moje telo teda dostáva dosť zabrať a cítim, že otužovanie mi pomáha,“ hovorí jeden z bratov.

Tréning odolnosti

V čom otužovanie spočíva? Predovšetkým si treba uvedomiť, že ide o dlhodobejší proces, v rámci ktorého si človek vytvorí určitý systém, návyky a organizmus začne chlad vnímať inak. Mnohí otužilci prispôsobia otužovaniu prakticky celý svoj každodenný život – nespávajú pod teplými prikrývkami, nekúpu sa v teplej vode a podobne. Práve takýmito bežnými činnosťami si človek telo dokáže „vytrénovať“ k odolnosti. Na kúpanie v prírode sa môže pripravovať aj rannou studenou sprchou.

„Ideálnym začiatkom zimného otužovania je pokračovať v plávaní vo voľnej vode aj s ochladzujúcim sa jesenným počasím. Človek si tak postupne fyzicky aj psychicky privyká na čoraz chladnejšiu vodu,“ uvádza Rastislav. So znižovaním teploty vody sa skracuje aj pobyt vo vode. Intervaly medzi kúpaniami sa naopak predlžujú, aby vznikol dostatočný časový priestor na regeneráciu. Keď má voda menej ako desať stupňov, stačí sa otužovať dvakrát do týždňa niekoľko minút, aby sme organizmus príliš nezaťažili.

Dôležitá je pravidelnosť, ale človek by mal vnímať aj svoj momentálny psychický a fyzický stav. „Ak sa z akéhokoľvek dôvodu necítime vo svojej koži, napríklad ak sa zle alebo nedostatočne vyspíme, mali by sme formu otužovania zvážiť, prípadne čas strávený vo vode skrátiť alebo otužovanie úplne vypustiť. Preto je potrebné, aby každý poznal svoje telo a aby vedel odhadnúť jeho možnosti.“

Choroby a energia

Hovorí sa, že u otužilcov sa skracuje dĺžka chorôb. „Telo otužilca sa vie s chorobou vyrovnať rýchlejšie. Približne po dvoch rokoch pravidelného otužovania sa nám choroby, ako je napríklad prechladnutie, začnú vyhýbať. A ak ochorieme, priebeh bude väčšinou ľahší a rýchlejšie sa uzdravíme,“ vychádzajú z vlastnej skúsenosti Novákovci.

Samozrejme, vydržať niekoľko minút vo vode, ktorá má nula stupňov, odoberie človeku množstvo energie. Pravidelným podchladzovaním organizmu sa spomaľuje odbúravanie tukov, preto energiu dopĺňame vhodnou stravou. Pri nadmernom jedení však môže dôjsť k rýchlejšiemu priberaniu. To však v žiadnom prípade neznamená, že samotné otužovanie spôsobuje zvyšovanie hmotnosti.

Nezabudnime, že...

pred kúpaním v ľadovej vode sa treba mierne zahriať, nie však prehriať
do vody nesmieme ísť s plným žalúdkom
ideálne je otužovať sa ráno
vo vode treba neustále plávať, aby sme sa nepodchladili
v studenej vode si nikdy nenamáčame hlavu – chránime si ju kúpacou čiapkou
po plávaní sa snažíme zahriať pohybom
z vody neprechádzame priamo do vykúreného priestoru
výraznejšie zdravotné účinky sa prejavia asi po roku až dvoch pravidelného otužovania