Byť či nebyť úprimný

Úprimnosť niekedy narobí viac zla ako úžitku. Napríklad vtedy, keď si ako rodičia uzurpujeme právo dohovárať svojim deťom, že ich priateľ alebo priateľka nie je podľa nás najvhodnejšia partia a bolo by lepšie tento vzťah ukončiť. Ak začneme bez najmenších okolkov vymenúvať dôvody prečo, môže sa nám ľahko stať, že tak zraníme ich city, že sa nám otočia chrbtom a ešte viac sa upnú na objekt svojej túžby.

V prípade, že im láska vydrží a spečatia ju manželstvom, vzájomné rodinné vzťahy ostanú napäté po celý život. Podobný problém vo svojej praxi riešila aj psychologička Eva Jaššová: „Prednedávnom za mnou prišla matka jedného známeho slovenského športovca. Úplne bezradná sa mi zverila, ako mu dala pred dvoma rokmi otvorene najavo, že je absolútne nespokojná s dievčinou, s ktorou sa stretáva, lebo nie je z dobrej rodiny, nevyzerá dostatočne reprezentatívne a môže vraj aj za jeho zlé športové výsledky. Dokonca mu iniciatívne hľadala vhodnej-šiu alternatívu. Nakoniec sa dobre mienené rady obrátili proti nej. Syn ju neposlúchol, odišiel z domu a nasťahoval sa k priateľke. Ani dnes, keď uvažujú o svadbe, neprekročila potenciálna nevesta prah ich luxusného trojposchodového domu a nespočetné ponuky na uzmierenie odmieta.“

Aj keď určite existujú príbehy so šťastnejším koncom, keď si rodičia aj ukrivdené deti nakoniec padnú do náručia, zlý pocit ostane v podvedomí všetkých zúčastnených a vypláva na povrch vždy, keď sa medzi nimi vyskytne vážnejší problém.

Úprimnosť verzus zdvorilosť

S nekonečnými výčitkami, pre zmenu zo strany zroneného partnera, sa budeme musieť zmieriť aj v prípade, že sa z nás stanú neverníci, ktorí sa napriek radám doktora Plzáka rozhodli svoje zlyhanie nezatĺkať. „Niekto nechce o nevere svojho partnera nič vedieť. Je pre neho ľahšie žiť v ilúzii, než sa zobúdzať vedľa niekoho, o kom vie, že ho podviedol. Preto sa pre dobro obidvoch radšej nezdôverujte a s výčitkami svedomia, ktoré vás budú dozaista prenasledovať, sa naučte žiť. V opačnom prípade môžete doma zažiť peklo.

Bez väčšej ujmy takúto chúlostivú informáciu strávi len silná a zrelá osobnosť, ktorá si zakladá na tom, že s partnerom nemajú žiadne tajomstvá a majú sa radi bez výhrad, takí, akí sú.“ Takýto vyrovnaný človek je vyslovený poklad. Nebojí sa pozrieť pravde do očí, a preto mu môžeme nielen všetko povedať, ale si aj navzájom neúprosne nastavovať zrkadlo. Ak nás bude zaujímať, o koľko nám na dovolenke v Turecku narástol zadok alebo či sme aj napriek blížiacej sa štyridsiatke ešte stále sexi, so stopercentnou istotou dostaneme úprimnú odpoveď. Zároveň budeme vedieť, že nám to naša polovička nasolí vždy, keď sa začneme podceňovať, alebo naopak preceňovať.

Podobný priamočiary postoj by mali zaujať aj dobrí kamaráti. Netreba však zabúdať, že aj ľudia, ktorých máme najradšej, si zaslúžia, ak niekedy nad úprimnosť povýšime inú cnosť, zdvorilosť. Tridsaťročná Lenka o tom vie svoje. Keď sa jej narodil malý synček, nemohla sa dočkať, až ho ukáže svojej najlepšej priateľke. „No nazdar, to na koho sa podobá? Veď vyzerá ako malý Shrek, vyšlo z nej, keď sa naklonila nad postieľku. Viem, že je od prírody prostoreká a už od detstva som sa jej nemiestne poznámky, ktoré bez problémov pľula po okolí, snažila tolerovať, ale toto naozaj prepískla. Dotkla sa ma na tom najcitlivejšom mieste a aj keď som sa naozaj snažila, nikdy som jej úplne neodpustila,“ spomína.

Nezabúdajme na empatiu

Nezaškodí, keď si dáme servítku pred ústa aj vtedy, keď komunikujeme s ľuďmi, ktorí nám až tak nesedia. Aj naša povaha nemusí mnohým vyhovovať, ale napriek tomu sa s nami snažia vychádzať, sú k nám úctiví a zdvorilí. Až na chorobných vypočítavcov, ktorí sledujú len vlastné záujmy, sú to väčšinou ľudia empatickí a nerobí im problém vcítiť sa do našich pocitov.

Ak sa empatii naučíme aj my, ušetríme si mnohé nepríjemnosti nielen v bežnom živote, ale aj na pracovisku. Keď budeme v každom kolektíve frflať na manažérske praktiky svojho šéfa alebo na pracovnú morálku kolegov, narobíme okolo seba také dusno, že nám časom neostane iné než odísť. V duchu aforizmu - s pravdou ďaleko zájdeš, pretože ťa s ňou nikde dlho neznesú a musíš ísť inam - sa z nás stanú veční fluktuanti, ktorí v žiadnej robote dlho nevydržia.

Lepšie je svoju drahocennú energiu investovať do kvalitnej a efektívnej práce. Je veľká pravdepodobnosť, že s takýmto rozumným prístupom časom získame vyššiu pozíciu a budeme môcť dianie vo firme ovplyvňovať podľa našich predstáv. „To neznamená, že si ako vedúci pracovník budete môcť dovoliť k svojim podriadeným všetko, čo vás napadne,“ hovorí manažér pre rozvoj predajného tímu Radoslav Kostoláni.

„Dobrý líder by mal byť za každých okolností spravodlivý a hodnotiť zamestnancov nie podľa sympatií alebo antipatií, ale podľa kvalitného výkonu. Preto je nesmierne dôležité, aby im hneď, keď nastúpia do práce, stanovil presné a merateľné ciele. Okrem toho by mal citlivo a konštruktívne narábať s negatívnymi pripomienkami. Keď jeho podriadení vedia, čo si na ich práci cení a váži, ľahšie od neho prijmú aj kritiku na konkrétne veci.“

Veď už Dale Carnegie vo svojej knihe Ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí, hovoril, že schopnosti ľudí vysychajú v daždi kritiky a naopak rozkvitajú, keď ich zavlažujeme povzbudením. Ak predsa len občas pocítime nutkavú túžbu niekoho úprimne skritizovať, začnime od seba. Na vlastnej koži zistíme, ako pravda bolí, aké ťažké je priznať si ju a že úplne najťažšie je úprimne sa snažiť zmeniť sa k lepšiemu.

Úprimnosť otvára ľuďom oči

Alena Schulczová, vizážistka a umelecká maskérka

Často sa zamýšľam nad tým, či sa úprimnosť dnes oplatí. Viem, že tá moja mnoho ľudí pohoršuje, ale pochopila som, že ma nemôže mať rád každý. Naopak, vážim si tých, ktorí sú ku mne úprimní, lebo viem, že to so mnou myslia dobre a majú ma radi takú, aká som.

Úprimnosť súvisí aj s odvahou. Nie som v názorovom strede pripravená s každým súhlasiť a využiť svoj alibizmus na potenciálny profit, lebo nikdy neviem, kto sa mi bude kedy hodiť. Preto je lepšie pritakať a tváriť sa milo či neutrálne. Na to však nemám žalúdok.

Nedokážem predstierať sympatie k ľuďom, čo svoju ľudskosť dávno stratili, alebo ju ani nikdy nemali. Buďme k sebe úprimní, chceme naozaj počuť iný názor? Pravdu o tom, ako vyzeráme, akí sme? Ľudia neznášajú kritiku, nechcú o sebe vedieť priveľa. Nastavenie zrkadla dokáže bolieť a strach a bolesť sú našimi nepriateľmi. Je vôbec naša spoločnosť pripravená na úprimnosť?

Oplatí sa investovať energiu na vyslovenie názoru, keď spätnou väzbou je len to, že človek iných otravuje a všetko zbytočne rieši? Aj keď ma všetci nemilujú, viem, že potrebujem konfrontovať svoje myšlienky s názormi iných ľudí, aby som si overila, či je môj pohľad na vec správny, či svet myslí a cíti podobne ako ja. Lebo úprimnosť, hoci zväčša ľudí zaťažuje, otvára oči aj vtedy, keď sa snažíme predstierať spánok.

Veci sa snažím hovoriť na rovinu bez diplomatickej vaty

Jana Lazarová, tlmočníčka a prekladateľka

Veľmi často som v živote počula frázu – úprimnosť sa neopláca. Poznám len veľmi málo ľudí, ktorí si myslia opak a skutočne tomu aj veria. A tých si veľmi cením. Preferujem čestných a úprimných ľudí. V živote prichádzajú rôzne situácie a v niektorých naozaj nie je dobré povedať úplnú pravdu. Aj to však treba urobiť s úprimnosťou.

Tých situácií je však podľa mňa neporovnateľne menej ako tých, v ktorých úprimný byť treba. Myslíte si, že chorému treba klamať a nepovedať mu diagnózu? Myslíte si, že dieťaťu netreba hovoriť úplnú pravdu, lebo by ju aj tak nepochopilo? Ja si myslím, že za každou neúprimnosťou sa niečo skrýva – domýšľavosť, myslenie za druhého, a predovšetkým rôzne strachy...

Problém je aj to, že ľudia úprimnosť nezvládajú. Myslia si, napríklad, že keď podvedú partnera, je lepšie mu to nepovedať, je lepšie „pre jeho dobro“ nebyť k nemu alebo k nej úprimný. Je to však iba náš strach a neúprimnosť voči sebe samému, čo nám bráni v úprimnosti.

Ja som odmalička hovorila veci priamo, na rovinu, bez diplomatickej vaty, čo bolo spojené s mojou spontánnosťou; a mala som s tým veľa problémov. Keď som si niečo myslela, aj som to povedala, bez obalu. Nie vždy to bolo príjemné, mnohokrát ani pre mňa, ale verím, že inak ako úprimne konať a hovoriť nemá zmysel. Časom sa prudkosť mojich „právd“ otupila, ale dodnes si myslím, že úprimnosť je jedna z najdôležitejších vecí.

Sledujte neverbálne prejavy

Ako zistíte, že vaša kamarátka je naozaj úprimná a bez najmenšej známky závisti vám praje šťastie? Povedzte jej o svojom úspechu a nenápadne, ale sústredene sledujte jej prvotnú reakciu. Ak sa úprimne poteší, máte šťastie. V prípade, že sa zatvári ako bubák a až po niekoľkých sekundách sa trocha nakyslo usmeje, vedzte, že práve vtedy svoju spontánnosť zamenila za spoločenskú pretvárku a rýdze kamarátstvo medzi vami s najväčšou pravdepodobnosťou nie je. Gestá a pohľady sú úprimnejšie ako slová, a preto majú aj väčšiu výpovednú hodnotu.

Pravidlá neverbálnej komunikácie hovoria aj o tom, že človek, ktorý je úprimný a otvorený, má často aj otvorené dlane, a ten, čo niečo skrýva, drží ruky skôr prekrížené alebo ich schováva za chrbtom. V tom, kto klame, sa kumuluje vnútorné napätie, ktoré bude musieť skôr či neskôr vyventilovať. Zatiaľ čo deti si po tom, čo povedia lož, dajú spontánne ruky na ústa, dospelí robia nadbytočné pohyby a nervózne sa obzerajú okolo seba.

Oplácajte rovnakou mincou

Veľa ľudí v našom okolí, čo sa pýšia bezbrehou úprimnosťou, nie sú žiadni anjeli, ale drzí a arogantní hlupáci. Ako sa proti ich necitlivosti brániť? Zoberte si na pomoc osvedčené asertívne techniky, napríklad selektívnu ignoranciu. Ak sa vás niekto dotkne, dajte mu najavo, že ste ho počuli, ale nevenujete jeho poznámkam pozornosť.

Keď vás neprestane slovne napádať, oplaťte mu jeho agresivitu rovnakou mincou a aj vy mu povedzte niečo veľmi nepríjemné, o čom viete, že sa ho určite dotkne. Budete prekvapený, ako táto technika zaberá. Zistenie, že nie ste až taký submisívny, ako predpokladal, ho tak vyvedie z miery, že vám dá nabudúce pokoj. Radšej sa poobzerá po inej obeti a bude ju dusiť dovtedy, kým v sebe tiež nenájde silu, aby sa mu vzoprela.

Autor: Dana Haščáková, k téme sa vyjadrujú psychologička Eva Jaššová, manažér pre rozvoj predajného tímu Radoslav Kostoláni