SME
Štvrtok, 28. október, 2021 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Gabriela Dzuríková: Keď herca nevidno, akoby neexistoval

Celé Slovensko si ju obľúbilo ako sestričku Majku z Ordinácie v ružovej záhrade, ale najmä ako prostorekú Pipinu z Mafstory, ktorú živí mafián Alinko. V skutočnom živote jej však nedal nikto nič zadarmo. Za všetko, čo má, vďačí len svojmu espritu a húževn

atosti, vďaka ktorej dokázala prekonať aj menej priaznivé obdobia.
gabika1.jpg
Odkedy ste televízna hviezda, všetci vás poznajú. Maskujete sa nejako pred dotieravými fanúšikmi?

Bohužiaľ, ja som taký výrazný typ, že mi ani okuliare a čapica nepomôžu. Aj tak všetci vedia, kto som. Občas na mňa niekto na ulici zakričí: Pipina ide! alebo mi čumí do taniera v reštaurácii. Už som si zvykla, aj keď je to občas nepríjemné. Na druhej strane si však hovorím: Máš, čo si chcela! Celé roky som túžila po tom, aby ľudia bližšie spoznali moju prácu. Podstatné je, že ma táto pozornosť a priazeň ľudí veľmi teší!

Narážate na to, že kým ste sa dostali na obrazovku, tak ste odohrali desať rokov v Národnom divadle a veľa ľudí mimo Bratislavy vás nepoznalo?

Je to tak. Občas ma niekto poklepkal po pleci a povedal, že som sa mu v nejakej hre páčila, ale nikdy to nebolo mimo hlavného mesta. Mala som preto pocit, že pracujem len pre úzky okruh ľudí. Viete, v každom hercovi je kus exhibicionizmu. Sprosto povedané ‒ potrebujeme popularitu. Tak, a teraz vyzerám ako nejaká krava, ktorá chce, aby si na ňu ukazovali: Toto je pani herečka! Ale naše povolanie je o tom. Keď herca nevidno, akoby neexistoval.

Desať rokov je kus života. Akú pozíciu ste si za ten čas vybudovali v divadle?

Pamätám si, ako som prvýkrát prišla do šatne, kde sa predtým obliekala pani Prechovská, a zmocnili sa ma úžasne silné city. Dostať sa do Národného divadla, to je skutočne pocta. Zároveň som si však bola vedomá toho, že ma čaká ťažký boj, v ktorom budem musieť dennodenne dokazovať svoju hodnotu. A tak je to dodnes. Nemôžem si povedať: som v Národnom, tak mám vystarané. My herci chodíme celý život s kožou na trh. O nejakej zvýhodnenej pozícii nemôže byť ani reč.

Aj tak sa vám zrejme uľavilo, keď vás vzali do najprestížnejšej činohry na Slovensku.

Ja som si to vážila o to viac, že som bola rok po škole prakticky nezamestnaná. Nebyť mojej maminy, tak by som si nemala z čoho zaplatiť podnájom. Mala som síce ponuky do Košíc, Prešova a Martina, ja som však cítila, že musím zostať v Bratislave. A potom mi raz Maťo Huba, ktorý ma učil na škole, povedal: Daj si prihlášku do Národného, veď si tam už nejaké predstavenia odohrala, poznajú ťa. Chvalabohu, napokon to vyšlo.

gabika2.jpgV deväťdesiatych rokoch divadelníci bojovali s ministerstvom kultúry. Ako ste vnímali toto nepokojné obdobie?

Spočiatku som vôbec nevedela, kde je sever. Akurát som si vravela: Panebože, len nedávno ma prijali a teraz nás všetkých vyhodia alebo čo? Potom sme jeden mesiac nedostali výplatu a zo mňa sa stala hrdinka z presvedčenia. Vravela som si: Tak, teraz síce nemám za čo jesť, ale bojujem za správnu vec! Odvtedy ma kolegovia volajú Zoja. Viete, ja by som stále za niečo bojovala a niečo organizovala. Už na základnej som bola nesmierne rada pionierkou.

Ako študentka ste dostali možnosť stvárniť niektoré divadelné postavy. Rada si spomínate na to obdobie?

Študentské časy boli pre mňa nabité množstvom zážitkov. V ročníku nás bolo osem a každý z nás bol úplne iný. Napriek tomu sme boli na seba zvláštnym spôsobom nadviazaní. Pamätám sa, že sme boli stále spolu. My mimobratislavskí študenti sme bývali v internáte, kam za nami chodili Bratislavčania. Spolu sme žúrovali, hrali množstvo predstavení, žili sme ako „komunita”.

Netrpeli ste v takom družnom kolektíve nedostatkom súkromia?

Niekedy v treťom ročníku mi zrazu začalo prekážať, keď ma zase niekto zobudil o tretej v noci s požiadavkou: Gaba, daj chleba! Vtedy som si povedala, že donekonečna sa takto žiť nedá. Spolu s dvoma kamoškami sme sa dohodli, že síce máme každá len päť päťdesiat, ale ak dáme svoje peniažky dokopy, môžeme si zaplatiť podnájom. A tak som sa zrazu ocitla v trojizbovom byte na Dlhých dieloch. Odvtedy som sa každú chvíľu sťahovala, ako podnájomníčka som postupne vystriedala všetky bratislavské lokality. Len pred pár rokmi som si zadovážila vlastný byt.

gabika3.jpgDovtedy ste nemali dosť peňazí na vlastné bývanie?

Presne tak. Ani na bývanie, ani na dovolenky. Žiadna banka na svete by mi nedala hypotéku za divadelný plat. Len posledné dva roky si môžem povedať, že konečne som začala trochu zarábať.

Keď som dostala prvý televízny honorár, zdalo sa mi to obrovsky veľa peňazí, ani som nevedela, čo si s nimi mám počať. Bohužiaľ, som úplný antitalent na financie. Na rozdiel do mojej mamy, ktorá je ekonómka a celý život dokázala ušetriť aj z mála, ja na také čosi nemám bunky.

Nikdy vám nenapadlo, že by ste mohli prekonávať existenčné problémy spolu s niekým, koho máte rada?

Raz to už bolo na spadnutie. Keby mi ten vzťah vyšiel, možno by som sa vydala a mala dnes dvesto detí. Ale život sa vyvinul inak. V tomto smere si podľa mňa človek nemá šancu nič plánovať. Buď niekoho stretnete, alebo nie. Ktovie, možno zajtra príde princ na bielom koni a ja vysadnem a odcválam...

Príbuzní vás neotravujú s otázkou: Kedy sa budeš vydávať?

Myslím si, že už rezignovali. Pre niektorých som bola starou dievkou už v dvadsiatke. Akurát si zo seba týmto spôsobom uťahujeme medzi slobodnými kolegyňami. Vždy sa pritom dobre nasmejeme. Nemyslím si, že by sme trpeli samotou. Každú chvíľu je niektorá z nás zaľúbená, stále prežívame nejaké lásky.

Keď už hovoríme o citoch, nie je pre vás psychicky vyčerpávajúce hrať v divadle a zároveň aj v televíznych seriáloch?

Naopak, som vďačná za rôznorodosť práce. Televízne seriály sú pre mňa zdrojom obživy a zároveň ma naučili pracovať v štúdiu pred kamerou, čo si ako skúsenosť veľmi vážim. Môžete odohrať množstvo divadelných postáv, ale kým si nevyskúšate aj takúto formu práce, nemôžete si povedať, že ovládate všetko, čo je s vašou profesiou spojené. Na druhej strane si neviem predstaviť, že by som sa vzdala divadla, ktoré mi zasa dáva úplne inú možnosť realizácie.

gabika5.jpgNestretávate sa v Národnom divadle s názormi, že hranie v televíznych seriáloch je iba komercia, ktorá nemá so skutočným umením nič spoločné?

Takéto názory majú často tí, ktorí podobné ponuky ešte nedostali. A keď potom príde nejaká lukratívna možnosť z televízie, veľmi rýchlo sa otočia o stoosemdesiat stupňov. Lebo aj ten najväčší umelec potrebuje jesť a pri pohľade na prázdno v peňaženke mu určite nie je všetko jedno. Ja si myslím, že boom televíznych seriálov neškodí umeniu, práve naopak.

Odkedy sa herci z Národného objavujú na obrazovke, úžasne nám stúpla návštevnosť v divadle. Prichádzajú za nami mladí ľudia, často len preto, že nás predtým videli v telke. Súčasnosť konečne znovu praje umelcom, a to je úžasné. Pamätám sa na roky, keď som len ticho závidela starším kolegom, ktorí kedysi nakrúcali jednu inscenáciu za druhou. Vraveli mi: v tvojom veku som už mal toto a tamto za sebou. Nebolo to nič príjemné. Okrem hercov trpeli nedostatkom príležitostí aj iní - mladí režiséri, dokumentaristi. Dnes vidím, že sa im konečne všetkým darí, a to ma napĺňa optimizmom.

Kto si vás vlastne vybral do Mafstory?

Režisér Karči Vosátko, ktorý potom so mnou prácne hľadal formu, akou túto postavu stvárniť. Priznám sa, že zo začiatku to nebolo pre mňa ľahké. Ale napokon to hádam dobre dopadlo.

Prečo si vybral práve vás?

Čo ja viem, asi sa podobám na Martina Vaneka, ktorý hral predo mnou túto postavu (smiech).

Poznali ste sa s kolegami z Mafstory už pred nakrúcaním seriálu?

Len z videnia. Jediný z „mafošov“, ktorého som poznala už zo školy, bol Peťo Sklár. S ostatnými chalanmi sme sa zblížili až na pľaci. Najprv to bolo medzi nami trochu rozpačité, ale počiatočné napätie veľmi rýchlo pominulo a dnes medzi nami vládne taká intimita, že si rozumieme pomaly aj bez slov.

V divadle je zrejme komunikácia medzi hercami iná. Pri skúšaní nových hier sa vraj často stáva, že sa nezhodnú s režisérom alebo s dramaturgom. Patríte aj vy k tým, čo sa hádajú?

Kedysi sme sa vedeli do krvi pohádať s nebohým pánom Hasprom. Ale to boli také krásne hádky, ktoré boli typické pre jeho spôsob tvorby. Inak dúfam, že patrím k tým, čo si uvedomujú, že nácvik divedelnej hry je zložitý proces a že bez toho, aby ľudia našli spoločnú reč, sa nedá pohnúť vpred. Tvorivé hľadanie jednoducho patrí k našej práci.

gabika4_1.jpgPri študovaní nových divadelných postáv hercom radí aj psychologička. Pomáha vám to?

Túto pomoc potrebujeme hlavne vtedy, keď naše postavy trpia nejakou psychickou poruchou. Čo sa stáva, mimochodom, dosť často. Vtedy vám dobre padne, keď vám nejaký profesionál vysvetlí, ako sa máte správať.

Neničí vás, keď sa musíte stotožňovať s niekým, kto je psychicky mimo?

Kdeže, veď postavu iba hrám, nie som to ja. Inak by sme asi všetci skončili na psychiatrii(smiech). Na druhej strane je fakt, že divadlo je duševne náročná práca. Nepracujeme so zemiakmi, ale s pocitmi, a to, samozrejme, občas človeka vyšťaví. Vtedy mi pomáha, keď sa stretnem s niekým, kto nemá s touto brandžou nič spoločné.

Počúvam rozhovory o bežných starostiach bežného života a v duchu si vravím: Bože, veď v porovnaní s týmto majú naše divadelnícke starosti asi takú dôležitosť ako polemika o nesmrteľnosti chrústa! Vtedy sa mi nesmierne uľaví, lebo viem, že problémy v práci majú len relatívnu dôležitosť.

Kde vlastne trávite viac času − v televízii alebo v divadle?

Mafstory mi zaberie štyri dni do mesiaca, Ordinácia v ružovej záhrade ma zamestnáva podľa toho, či je moja postava viac alebo menej na scéne. Priemerne to vychádza asi na osem dní do mesiaca. Zvyšok času trávim v SND. Tento rok som mala asi najhektickejšie obdobie v júni, keď sa nám v divadle nakopili premiéry. Preto som si naplánovala, že celý júl nebudem nič robiť, len sa povaľovať na pláži v Chorvátsku. Jesť, spať a pozerať doblba ako debilko.

Takže najlepšie si oddýchnete ničnerobením?

Presne tak. Jednoducho vypnem hlavu a snažím sa nič si nemyslieť alebo aspoň myslieť na niečo pekné. Takéto prestávky nutne potrebujem na prežitie, lebo keby môj mozog stále pracoval, asi by som sa zbláznila.

Ako dlho podľa vás herec vydrží nakrúcať jeden seriál?

Netuším, ale keď vidím americké seriály, ktoré majú asi tisíc dielov, tak si vravím, že by som sa radšej odstrelila, než nakrúcala tak dlho jednu vec. Mafstory ani Ordinácia sa zatiaľ do tohto štádia nedostali. Tento rok ešte obidva seriály pobežia, a čo bude ďalej, to zatiaľ neviem.

Gabriela Dzuríková (35)

Narodila sa v roku 1973 v Košiciach. Keďže sa jej nepodarilo dostať na košické konzervatórium, maturovala na gymnáziu. Potom úspešne zložila prijímacie skúšky na VŠMU v Bratislave. Po štátniciach bola rok na voľnej nohe, kým sa nestala členkou Činohry SND, ktorou je dodnes. Okrem účinkovania v sitkome Mafstory a v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade si zahrala aj postavu Božky vo filme Hana a jej bratia a Johanu v seriáli Ako divé husi.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite
  2. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  3. Ako by ste chceli bývať? Zapojte sa do prieskumu o bývaní
  4. Koniec Bratislavy? Pre túto firmu môžete pracovať aj cez polovicu republiky
  5. Vraciame spoločnosti priazeň, ktorú nám už 30 rokov prejavuje
  6. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  7. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  8. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  9. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova
  10. Tristo nových lavičiek pre Bratislavu vďaka ČSOB nadácii
  1. 365.bank prináša digitálnu hypotéku s možnosťou podania žiadosti
  2. EUBA udelila čestné vedecké hodnosti „doctor honoris causa“
  3. Miška ochrnula z minúty na minútu, teraz pre ňu svitá nová nádej
  4. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  7. Chcete dočasné tetovanie, používajte Hennu
  8. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  9. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  10. Spoľahlivá energia a úspora technológiami
  1. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova 10 504
  2. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 9 866
  3. Chladené halušky? Od tejto firmy si ich obľúbili na Slovensku 9 537
  4. Peniaze začali strácať hodnotu, treba sa brániť! 6 778
  5. Najtajnejšie ponuky módnych kúskov v Európe – iba na pozvanie 5 284
  6. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania 3 711
  7. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna 3 416
  8. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 2 841
  9. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite 2 573
  10. Nechajte kryptomeny na Fumbi 1 982
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

SME Ženy 11/2021

Nové číslo mesačníka SME Ženy v stánkoch od 2. novembra.


22 h
Podcast Gyncast so stálym hosťom Petrom Kaščákom.

Prečo sa HPV netýka len žien a ako súvisí s promiskuitou?


Janka Imrichová a 1 ďalší 26. okt
Herec Karel Zima hral napríklad vo filmoch Špindl, Román pro pokročilé alebo Štěstí je krásna věc.

Zima sa s Vaňkom poznal len pracovne.


25. okt
Ilustračná fotografia

Živých darcov je stále málo.


25. okt

Blogy SME

  1. Unicef Slovensko: Ako svet bojuje proti detskej obrne
  2. Martina Paulenová: Ako som medzi dvoma kojeniami vyšla nad hmlu a videla slnko
  3. Michael Achberger: Najväčšie chyby pri vážení sa: na toto si dajte pozor
  4. Michael Achberger: Takto môžete zdravo maškrtiť večer pri televízore
  5. Občianske združenie Ženské kruhy: Už v najbližších dňoch hrozí Slovensku poľská cesta
  6. Martina Paulenová: Noci s bábätkom
  7. Unicef Slovensko: Čo nám hovorí najnovšia správa UNICEF o psychickom zdraví detí a mladých ľudí
  8. Symptomedica: Krvácanie do tráviaceho traktu môže byť smrteľne nebezpečné.
  1. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 14 374
  2. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 8 013
  3. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis) 7 793
  4. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 5 448
  5. Michal Porubän: "Nenávistná Čaputová" vs "Mierotvorca Blaha". 4 886
  6. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 3 785
  7. Pavel Dvořák: Platby mobilom v Číne 3 725
  8. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 3 682
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Zatvoriť reklamu