SME
reklama

Gabriela Dzuríková: Keď herca nevidno, akoby neexistoval

Celé Slovensko si ju obľúbilo ako sestričku Majku z Ordinácie v ružovej záhrade, ale najmä ako prostorekú Pipinu z Mafstory, ktorú živí mafián Alinko. V skutočnom živote jej však nedal nikto nič zadarmo. Za všetko, čo má, vďačí len svojmu espritu a húževn

atosti, vďaka ktorej dokázala prekonať aj menej priaznivé obdobia.
gabika1.jpg
Odkedy ste televízna hviezda, všetci vás poznajú. Maskujete sa nejako pred dotieravými fanúšikmi?

Bohužiaľ, ja som taký výrazný typ, že mi ani okuliare a čapica nepomôžu. Aj tak všetci vedia, kto som. Občas na mňa niekto na ulici zakričí: Pipina ide! alebo mi čumí do taniera v reštaurácii. Už som si zvykla, aj keď je to občas nepríjemné. Na druhej strane si však hovorím: Máš, čo si chcela! Celé roky som túžila po tom, aby ľudia bližšie spoznali moju prácu. Podstatné je, že ma táto pozornosť a priazeň ľudí veľmi teší!

Narážate na to, že kým ste sa dostali na obrazovku, tak ste odohrali desať rokov v Národnom divadle a veľa ľudí mimo Bratislavy vás nepoznalo?

Je to tak. Občas ma niekto poklepkal po pleci a povedal, že som sa mu v nejakej hre páčila, ale nikdy to nebolo mimo hlavného mesta. Mala som preto pocit, že pracujem len pre úzky okruh ľudí. Viete, v každom hercovi je kus exhibicionizmu. Sprosto povedané ‒ potrebujeme popularitu. Tak, a teraz vyzerám ako nejaká krava, ktorá chce, aby si na ňu ukazovali: Toto je pani herečka! Ale naše povolanie je o tom. Keď herca nevidno, akoby neexistoval.

Desať rokov je kus života. Akú pozíciu ste si za ten čas vybudovali v divadle?

Pamätám si, ako som prvýkrát prišla do šatne, kde sa predtým obliekala pani Prechovská, a zmocnili sa ma úžasne silné city. Dostať sa do Národného divadla, to je skutočne pocta. Zároveň som si však bola vedomá toho, že ma čaká ťažký boj, v ktorom budem musieť dennodenne dokazovať svoju hodnotu. A tak je to dodnes. Nemôžem si povedať: som v Národnom, tak mám vystarané. My herci chodíme celý život s kožou na trh. O nejakej zvýhodnenej pozícii nemôže byť ani reč.

Aj tak sa vám zrejme uľavilo, keď vás vzali do najprestížnejšej činohry na Slovensku.

Ja som si to vážila o to viac, že som bola rok po škole prakticky nezamestnaná. Nebyť mojej maminy, tak by som si nemala z čoho zaplatiť podnájom. Mala som síce ponuky do Košíc, Prešova a Martina, ja som však cítila, že musím zostať v Bratislave. A potom mi raz Maťo Huba, ktorý ma učil na škole, povedal: Daj si prihlášku do Národného, veď si tam už nejaké predstavenia odohrala, poznajú ťa. Chvalabohu, napokon to vyšlo.

gabika2.jpgV deväťdesiatych rokoch divadelníci bojovali s ministerstvom kultúry. Ako ste vnímali toto nepokojné obdobie?

Spočiatku som vôbec nevedela, kde je sever. Akurát som si vravela: Panebože, len nedávno ma prijali a teraz nás všetkých vyhodia alebo čo? Potom sme jeden mesiac nedostali výplatu a zo mňa sa stala hrdinka z presvedčenia. Vravela som si: Tak, teraz síce nemám za čo jesť, ale bojujem za správnu vec! Odvtedy ma kolegovia volajú Zoja. Viete, ja by som stále za niečo bojovala a niečo organizovala. Už na základnej som bola nesmierne rada pionierkou.

Ako študentka ste dostali možnosť stvárniť niektoré divadelné postavy. Rada si spomínate na to obdobie?

Študentské časy boli pre mňa nabité množstvom zážitkov. V ročníku nás bolo osem a každý z nás bol úplne iný. Napriek tomu sme boli na seba zvláštnym spôsobom nadviazaní. Pamätám sa, že sme boli stále spolu. My mimobratislavskí študenti sme bývali v internáte, kam za nami chodili Bratislavčania. Spolu sme žúrovali, hrali množstvo predstavení, žili sme ako „komunita”.

Netrpeli ste v takom družnom kolektíve nedostatkom súkromia?

Niekedy v treťom ročníku mi zrazu začalo prekážať, keď ma zase niekto zobudil o tretej v noci s požiadavkou: Gaba, daj chleba! Vtedy som si povedala, že donekonečna sa takto žiť nedá. Spolu s dvoma kamoškami sme sa dohodli, že síce máme každá len päť päťdesiat, ale ak dáme svoje peniažky dokopy, môžeme si zaplatiť podnájom. A tak som sa zrazu ocitla v trojizbovom byte na Dlhých dieloch. Odvtedy som sa každú chvíľu sťahovala, ako podnájomníčka som postupne vystriedala všetky bratislavské lokality. Len pred pár rokmi som si zadovážila vlastný byt.

gabika3.jpgDovtedy ste nemali dosť peňazí na vlastné bývanie?

Presne tak. Ani na bývanie, ani na dovolenky. Žiadna banka na svete by mi nedala hypotéku za divadelný plat. Len posledné dva roky si môžem povedať, že konečne som začala trochu zarábať.

Keď som dostala prvý televízny honorár, zdalo sa mi to obrovsky veľa peňazí, ani som nevedela, čo si s nimi mám počať. Bohužiaľ, som úplný antitalent na financie. Na rozdiel do mojej mamy, ktorá je ekonómka a celý život dokázala ušetriť aj z mála, ja na také čosi nemám bunky.

Nikdy vám nenapadlo, že by ste mohli prekonávať existenčné problémy spolu s niekým, koho máte rada?

Raz to už bolo na spadnutie. Keby mi ten vzťah vyšiel, možno by som sa vydala a mala dnes dvesto detí. Ale život sa vyvinul inak. V tomto smere si podľa mňa človek nemá šancu nič plánovať. Buď niekoho stretnete, alebo nie. Ktovie, možno zajtra príde princ na bielom koni a ja vysadnem a odcválam...

Príbuzní vás neotravujú s otázkou: Kedy sa budeš vydávať?

Myslím si, že už rezignovali. Pre niektorých som bola starou dievkou už v dvadsiatke. Akurát si zo seba týmto spôsobom uťahujeme medzi slobodnými kolegyňami. Vždy sa pritom dobre nasmejeme. Nemyslím si, že by sme trpeli samotou. Každú chvíľu je niektorá z nás zaľúbená, stále prežívame nejaké lásky.

Keď už hovoríme o citoch, nie je pre vás psychicky vyčerpávajúce hrať v divadle a zároveň aj v televíznych seriáloch?

Naopak, som vďačná za rôznorodosť práce. Televízne seriály sú pre mňa zdrojom obživy a zároveň ma naučili pracovať v štúdiu pred kamerou, čo si ako skúsenosť veľmi vážim. Môžete odohrať množstvo divadelných postáv, ale kým si nevyskúšate aj takúto formu práce, nemôžete si povedať, že ovládate všetko, čo je s vašou profesiou spojené. Na druhej strane si neviem predstaviť, že by som sa vzdala divadla, ktoré mi zasa dáva úplne inú možnosť realizácie.

gabika5.jpgNestretávate sa v Národnom divadle s názormi, že hranie v televíznych seriáloch je iba komercia, ktorá nemá so skutočným umením nič spoločné?

Takéto názory majú často tí, ktorí podobné ponuky ešte nedostali. A keď potom príde nejaká lukratívna možnosť z televízie, veľmi rýchlo sa otočia o stoosemdesiat stupňov. Lebo aj ten najväčší umelec potrebuje jesť a pri pohľade na prázdno v peňaženke mu určite nie je všetko jedno. Ja si myslím, že boom televíznych seriálov neškodí umeniu, práve naopak.

Odkedy sa herci z Národného objavujú na obrazovke, úžasne nám stúpla návštevnosť v divadle. Prichádzajú za nami mladí ľudia, často len preto, že nás predtým videli v telke. Súčasnosť konečne znovu praje umelcom, a to je úžasné. Pamätám sa na roky, keď som len ticho závidela starším kolegom, ktorí kedysi nakrúcali jednu inscenáciu za druhou. Vraveli mi: v tvojom veku som už mal toto a tamto za sebou. Nebolo to nič príjemné. Okrem hercov trpeli nedostatkom príležitostí aj iní - mladí režiséri, dokumentaristi. Dnes vidím, že sa im konečne všetkým darí, a to ma napĺňa optimizmom.

Kto si vás vlastne vybral do Mafstory?

Režisér Karči Vosátko, ktorý potom so mnou prácne hľadal formu, akou túto postavu stvárniť. Priznám sa, že zo začiatku to nebolo pre mňa ľahké. Ale napokon to hádam dobre dopadlo.

Prečo si vybral práve vás?

Čo ja viem, asi sa podobám na Martina Vaneka, ktorý hral predo mnou túto postavu (smiech).

Poznali ste sa s kolegami z Mafstory už pred nakrúcaním seriálu?

Len z videnia. Jediný z „mafošov“, ktorého som poznala už zo školy, bol Peťo Sklár. S ostatnými chalanmi sme sa zblížili až na pľaci. Najprv to bolo medzi nami trochu rozpačité, ale počiatočné napätie veľmi rýchlo pominulo a dnes medzi nami vládne taká intimita, že si rozumieme pomaly aj bez slov.

V divadle je zrejme komunikácia medzi hercami iná. Pri skúšaní nových hier sa vraj často stáva, že sa nezhodnú s režisérom alebo s dramaturgom. Patríte aj vy k tým, čo sa hádajú?

Kedysi sme sa vedeli do krvi pohádať s nebohým pánom Hasprom. Ale to boli také krásne hádky, ktoré boli typické pre jeho spôsob tvorby. Inak dúfam, že patrím k tým, čo si uvedomujú, že nácvik divedelnej hry je zložitý proces a že bez toho, aby ľudia našli spoločnú reč, sa nedá pohnúť vpred. Tvorivé hľadanie jednoducho patrí k našej práci.

gabika4_1.jpgPri študovaní nových divadelných postáv hercom radí aj psychologička. Pomáha vám to?

Túto pomoc potrebujeme hlavne vtedy, keď naše postavy trpia nejakou psychickou poruchou. Čo sa stáva, mimochodom, dosť často. Vtedy vám dobre padne, keď vám nejaký profesionál vysvetlí, ako sa máte správať.

Neničí vás, keď sa musíte stotožňovať s niekým, kto je psychicky mimo?

Kdeže, veď postavu iba hrám, nie som to ja. Inak by sme asi všetci skončili na psychiatrii(smiech). Na druhej strane je fakt, že divadlo je duševne náročná práca. Nepracujeme so zemiakmi, ale s pocitmi, a to, samozrejme, občas človeka vyšťaví. Vtedy mi pomáha, keď sa stretnem s niekým, kto nemá s touto brandžou nič spoločné.

Počúvam rozhovory o bežných starostiach bežného života a v duchu si vravím: Bože, veď v porovnaní s týmto majú naše divadelnícke starosti asi takú dôležitosť ako polemika o nesmrteľnosti chrústa! Vtedy sa mi nesmierne uľaví, lebo viem, že problémy v práci majú len relatívnu dôležitosť.

Kde vlastne trávite viac času − v televízii alebo v divadle?

Mafstory mi zaberie štyri dni do mesiaca, Ordinácia v ružovej záhrade ma zamestnáva podľa toho, či je moja postava viac alebo menej na scéne. Priemerne to vychádza asi na osem dní do mesiaca. Zvyšok času trávim v SND. Tento rok som mala asi najhektickejšie obdobie v júni, keď sa nám v divadle nakopili premiéry. Preto som si naplánovala, že celý júl nebudem nič robiť, len sa povaľovať na pláži v Chorvátsku. Jesť, spať a pozerať doblba ako debilko.

Takže najlepšie si oddýchnete ničnerobením?

Presne tak. Jednoducho vypnem hlavu a snažím sa nič si nemyslieť alebo aspoň myslieť na niečo pekné. Takéto prestávky nutne potrebujem na prežitie, lebo keby môj mozog stále pracoval, asi by som sa zbláznila.

Ako dlho podľa vás herec vydrží nakrúcať jeden seriál?

Netuším, ale keď vidím americké seriály, ktoré majú asi tisíc dielov, tak si vravím, že by som sa radšej odstrelila, než nakrúcala tak dlho jednu vec. Mafstory ani Ordinácia sa zatiaľ do tohto štádia nedostali. Tento rok ešte obidva seriály pobežia, a čo bude ďalej, to zatiaľ neviem.

Gabriela Dzuríková (35)

Narodila sa v roku 1973 v Košiciach. Keďže sa jej nepodarilo dostať na košické konzervatórium, maturovala na gymnáziu. Potom úspešne zložila prijímacie skúšky na VŠMU v Bratislave. Po štátniciach bola rok na voľnej nohe, kým sa nestala členkou Činohry SND, ktorou je dodnes. Okrem účinkovania v sitkome Mafstory a v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade si zahrala aj postavu Božky vo filme Hana a jej bratia a Johanu v seriáli Ako divé husi.
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 623
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 059
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 857
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 606
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 210
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 093
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 134
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 208
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 681
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 493
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 10 533
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 418
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 398
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 499
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 374
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu