o príbehu radosť, o ktorú nechcem svoje deti pripraviť.
Vytrvalo som sa snažila zo svojich detí vychovať novú generáciu čitateľov už od útleho detstva. Nie každý moju snahu čítať deťom, ktoré sotva začali rozprávať, prijal s pochopením. Mnohí rodičia radšej pustia deťom rozprávku z cédečka alebo starším deťom videokazetu či DVD. No ani jeden z týchto nosičov dieťaťu neodpovedá na zvedavé otázky a nedáva mu možnosť porozprávať a vysvetliť svoj názor.
No ani táto vytrvalá stratégia nepriniesla svoje ovocie ihneď. Starší syn síce rozprávky v mojom podaní počúval veľmi rád, ale keď si mal niečo prečítať sám, už ho knižky nezaujímali. Až Harry Potter, mladý čarodejnícky učeň, naučil čítať aj moje dieťa. Obdobie po Harrym Potterovi, to sú Tragáčikovia, Artemisovia a prosba, aby som mu kupovala hrubé knihy alebo aspoň také, ktoré majú pokračovanie. V mestskej knižnici pribudol nový čitateľ, rodičom starosť, ako dieťa donútiť o pol desiatej večer zavrieť rozčítanú knihu a ísť spať.
Mladšia dcéra sa učila poznávať písmenká sama ešte skôr, ako začala chodiť do školy. Malá druháčka má obľúbené čítanie o vílach a malých čarodejniciach. A po večeroch sa navzájom striedame – raz číta ona a raz ja.
Deti si, rovnako ako my v ich veku, obľúbili klasické detské čítanie. Opice z našej police Kristy Bendovej máme prečítané už niekoľkokrát, Maťko a Kubko či Danka a Janka sú obľúbenými kusmi z našej knižnice. Deti vedia, ako sa ku knižkám správať, majú ich uložené v knižnici a vedia, že sa do nich nečarbe.
Aké knihy čítate s deťmi vy? Myslíte si, že v dnešnej dobe počítačov a filmov na DVD dokáže dieťa ešte kniha zaujať? Napíšte nám do diskusie alebo na adresu zena@smeonline.sk. Z vašich príspevkov vyžrebujeme jeden, ktorý odmeníme zaujímavou knihou pre deti.