Trek si starostlivo naplánujme Turistiku v prírode nikdy nepodceňujme. Zo začiatku sa vydajme po odskúša-ných, približne desať kilometrov dlhýchturistických trasách a zistime si dopredu, či sú na ich konci kempy alebo ubytovne. Vo väčšine národných parkov, chránených lesoch a prírodných rezerváciách je totiž prísne zakázané táborenie, a keď je povolené, tak len za špeciálnych podmienok.
Túto informáciu, ako aj podrobnosti o samotnej ceste, ubytovaní, vodných zdrojoch, prístupových cestách, miestnej doprave alebo počasí nájdeme v turistických sprievodcoch a mapách, ktoré ponúkajú kníhkupectvá, knižnice, internet a špecializované obchody s turistickými potrebami.
Vyberajme z osvedčených tipov
Vo Vysokých Tatrách stojí za videnie úchvatné prostredie doliny Zeleného plesa. Najlepším východiskovým bodom je Tatranská Lomnica, odkiaľ môžeme ísť autobusom, autom alebo pešo na zastávku Biela voda. Ďalej pokračujme pešo po žltom chodníku v miernom stúpaní asi osem kilometrov. Po približne troch hodinách chôdze v nádhernom horskom prostredí dorazíme na chatu pri Zelenom plese, známu aj ako Brnčalka. V tej chvíli sa ocitneme v pôsobivej panoráme okolitých vrchov, priamo v srdci Tatier. Podobné zážitky na nás čakajú aj na Chopku. Na tento druhý najvyšší vrch Nízkych Tatier s nezabudnuteľnou panorámou sa môžeme dostať lanovkou. Z neho dôjdeme po hrebeni s malým prevýšením približne za dve hodiny na Ďumbier.
Choďme v správnom tempe
Pred túrou absolvujme pár hodín v posilňovni, na aerobiku alebo si choďme zabehať. Nezabudnime si tiež dôkladne ponaťahovať ruky, nohy a chrbtové svalstvo. Predídeme tak nepríjemným bolestiam. V deň D vyrazme skôr vo voľnejšom tempe, aby sme ho nemuseli po celý deň meniť. To, či nejdeme príliš rýchlo, zistíme, keď po ceste do kopca vládzeme aj rozprávať. Približne každú hodinu asi na desať minút zastavme a odpočiňme si. Prestávku využime na občerstvenie, kontrolu otlakov, prípadne krátky strečing. Tým z nás, ktoré majú problémy s bedrovými kĺbmi alebo kolenami, výlet uľahčia turistické paličky.
Oblečme sa čo najpraktickejšie
Najpríjemnejšie sa budeme cítiť v navrstvenom oblečení z vlny, mikrovlákna, flísu alebo páperia. Na vrch si zaobstarajme polypropylénovú nepremokavú bundu. Dá sa poskladať do maličkého vrecka a v batohu tak nezaberie veľa miesta. Nezabudnime na pokrývku hlavy. Pokiaľ ide o nohavice, podľa skúsenejších turistov oceníme odopínací model. V dlhom vyhotovení nás ochráni nielen pred chladom, ale aj žihľavami či bodliakmi. Keď sa oteplí, za okamih ho odzipsovaním zmeníme na bermudy alebo šortky.
Najväčšiu pozornosť venujme výberu topánok. Kúpme si pevnú nepremokavú turistickú obuv s hrubou podrážkou, ktorá siaha do výšky členkov. V obchode si ju dôkladne odskúšajme a dbajme na to, aby nám v nich ostala približne dvoj- až trojmilimetrová rezerva na hrubé, najlepšie trekingové ponožky. Vybavme batoh užitočnými vecami
Vyberme si modulový plecniak, ktorý sa dá zväčšovať a rozširovať podľa dĺžky a náročnosti túry. A čo doňho? Veci osobnej potreby. Nezabudnime na balzam na pery, krém s UV filtrom, slnečné okuliare, kompas, vreckový nožík, mapu, sprievodcu, zapaľovač a pevnú zápalnú zmes, s ktorou kdekoľvek rozložíme oheň rýchlo a bez problémov.
Z jedla si zbaľme cereálne tyčinky, oriešky, sušené ovocie, čokoládu a konzervy podľa chuti. Vodu si doma načerpajme do špeciálnej plastovej či hliníkovej fľaše. Ak sa nám minie, nič sa nedeje. V horskom prostredí takmer vždy natrafíme na čisté potôčiky alebo pramene. Na samom vrchu batoha majme pripravené ochranné oblečenie do dažďa a lekárničku, kde budú jednoducho a rýchlo dostupné.
Nezabudnime na lekárničku
Špeciálnu turistickú lekárničku zoženieme v obchode s turistickými potrebami. Skontrolujme, či v nej nechýbajú nožnice, ktoré môžu byť aj súčasťou multifunkčného nožíka, leukoplast, náplasť na otlaky, rýchloobväz, sterilná gáza a pevný obväz na zastavenie krvácania. Malo by sa v nej nachádzať aj pružné ovínadlo na vyvrtnutý členok, dezinfekčné prípravky na ošetrenie rán, tabletky proti bolesti a všetky lieky, ktoré nám predpísal lekár. Nezabudnime ani na repelent, antihistaminiká a lieky proti alergii. Pre všetky prípady majme poruke aj dobre nabitý mobil. Vysoko v horách je neraz kvalitný signál a v prípade úrazu sa nám určite zíde.
Oheň rozkladajme na ohniskách
Snažme sa využívať už existujúce ohniská. Ak v okolí táboriska na žiadne nenarazíme, nové miesto najprv očistíme od všetkého, čo by mohlo vzbĺknuť. Obkolesme ho kameňmi a do stredu položme malú kôpku vytvorenú zo suchej trávy, lístia a kôry na zapaľovanie. Nad ňou poukladajme do malej striešky najprv úzke a neskôr hrubšie konáriky v hrúbke ukazováka.
Na jednej strane nechajme voľný priestor, aby sme sa dostali do stredu ohniska a mohli v prípade núdze pridať viac práchna. Vsuňme ruku do stredu ohniska a napokon suchú kôpku zapáľme. Keď sa nám nebude dariť, použime pevnú zápalnú zmes. Oheň nikdy nenechávajme bez dozoru a majme v jeho blízkosti vždy pripravenú vodu, hlinu alebo piesok na uhasenie. Na záver táborisko vždy dôkladne upracme a všetky odpadky odnesme so sebou.
Autor: Dana Haščáková, k téme sa vyjadruje cestovateľ Jozef Terem