Francoise Demulderová - Žena vo vojne

v a ako prvá vojnová reportérka získala prestížne ocenenie World Press Photo.

Bejrútska štvrť Karantina zažila pred 32 rokmi jednu z najhorších masakier libanonskej občianskej vojny. Kresťanské falangy vtedy brutálne prevzali kontrolu nad strategickou časťou Bejrútu, ktorú obývali palestínski, arménski a kurdskí utečenci. O život prišla tisícka ľudí.

Mladá francúzska fotoreportérka Francoise Demulderová bola pritom a stláčala spúšť. Vojna sa jej z duše hnusila, ale nič jej nebránilo v tom, aby ju v Libanone aj na iných miestach zaznamenávala pre najprestížnejšie svetové magazíny. V Karantine urobila zábery, ktoré jej vyhrali medzinárodnú fotografickú súťaž World Press Photo. Bola prvou ženou, čo dokázala toto ocenenie získať, a jednou z prvých, čo prerazili vo vtedajšom mužskom svete vojnových reportérov.

Roztopašná Fifi

Jej vysoká štíhla postava, krásne vlasy a zaujímavá tvár ju skôr predurčovali na kariéru z druhej strany fotoaparátu. Rovnako ako jej roztopašná prezývka Fifi a tvrdohlavé odmietanie prezradiť skutočný dátum svojho narodenia. Demulderová krátko pracovala ako modelka, začala študovať filozofiu, ale už v 19 rokoch rodenú Parížanku uhranul neprebádaný ázijský kontinent. S fotoaparátom v ruke sa vybrala do Vietnamu. A ukázala, že nie je žiadne fifipierko.

Vracala sa tam často a skutočná vojnová fotoreportérka sa z nej stala práve počas vietnamskej vojny. Keď vojská komunistického severného Vietnamu vstúpili v roku 1975 do Saigonu, bola v malom hlúčiku západných novinárov, ktorí boli pritom. Fotografia z tých čias ju ukazuje ako fešnú ženu v pohodlnom mužskom oblečení fotoreportérov ako vlečie ťažkú tašku. Aj tak z nej sála ženskosť.

To, že pomútila hlavy mnohým svojim kolegom, bolo všeobecne známe. „Bola jednoducho úžasná, trošku divoká,“ spomínal na ňu bývalý korešpondent amerického denníka Washington Post Jonathan Randall.

Jedna z chlapcov

Spoznal ju v Libanone a potom ju stretával pri pokrývaní konfliktov v Kambodži, Iraku, Iráne, Etiópii. „Nerád používam frázu jedna z chlapcov, lebo ona ani zďaleka nevyzerala ako chlapec, ale bola skutočne v tej skupinke, čo ste stretli všade,“ opísal Demulderovú Randall. Podobne ako viacerí jej kolegovia tvrdí, že stála vždy v prvej línii, bola nesmierne odvážna, zapálená a ako mnohí vojnoví fotoreportéri aj tak trochu neprofesionálne aktívna a patetická. Z Vietnamu sa takmer bez oddychu presunula do Libanonu. Žila v Bejrúte a prežívala s ním jeho veľké tragédie. Jej „víťazná“ fotografia obyvateľky Karantiny, ktorá akoby prosí nebo o pomoc tvárou v tvár príslušníkovi falang a za jej chrbtom horia budovy, sa stala jednou z najznámejších zobrazení libanonskej občianskej vojny. Kompozícia, gestá, približná lokalita aj kontext tohto záberu sa v dejinách svetovej žurnalistiky, bohužiaľ, zopakovali nespočetne veľakrát, ale viacerí kritici tvrdia, že nie s takou silou ako v Demulderovej prípade.

Smiech a bieda

Hoci videla hrozné veci a mala finančne problémy, aj keď pracovala pre bohaté mediálne domy, nestrácala podľa priateľov zmysel pre humor. Bola obľúbená, priama a nekonvenčná. „Mala neuveriteľný šarm a skutočne to bola charakterná pani,“ povedal o nej pre AFP jej dlhoročný priateľ Jean Francois Leroy. Správa o jej smrti ho zastihla počas veľkého festivalu francúzskej fotografie. Jeho návštevníci na ňom mohli vidieť aj projekciu najlepších prác fotoreportérky. Jej kolegovia zase rozprávali, aká bola inšpiratívna a všeobecne uznávaná.

Fotoeditor časopisu Time Robert Stevens, ktorý s ňou dlho spolupracoval, označil jej fotografie plné hrôz, smrti a deštrukcie za zrkadlo, ktoré nastavila Západu a hlavne Amerike. Hovoril tiež o tom, že kus Vietnamu či Kambodže si Francoise nosila stále so sebou.

Utajené súkromie

O súkromnom živote veľa nerozprávala, udržiavala si svoje tajomstvá. Hoci jej meno figurovalo v časopisoch ako Time, Paris Match či Stern, v encyklopédiach a internetových vyhliadačoch o nej nájdete len pár riadkov. Jej súkromné problémy sa dostali na verejnosť pred piatimi rokmi, keď ochorela na leukémiu a následne ochrnula. Mala len 56 rokov, nemohla pracovať a ocitla sa vo finančnej krízeUž dávnejšie totiž predala práva na svoje najslávnejšie zábery, len aby mohla cestovať do vojnových zón.

Z najhoršieho jej pomohli priatelia: zorganizovali aukciu svojich fotografií a výnos venovali Francoise. Z rakoviny sa ako–tak vystrábila, ale zostala veľmi oslabená a chorľavá. Posledné mesiace trávila v nemocniciach. Až ju napokon zradilo srdce.

* ?. 1947† 3. 9. 2008

1947- narodila sa v Paríži

1976 - získala ako prvá žena na svete cenu World Press Photo

2003 - ochorela na leukémiu