Marcipán na raňajky, na obed aj na večeru. V cukrárni pri pohľade naň žiaria oči rovnako deťom aj dospelým. Ak ho raz ochutnáte, ostanete poznačení na celý život a Pavlovov reflex zapracuje vždy, keď ho zbadáte. Bude najistejšie, ak si nejaký marcipán doma vždy schováte tak, aby ho zvyšok rodiny nevysnoril. Za "domov" marcipánu sa vyhlasuje hneď niekoľko miest na svete. Španielske Toledo, talianske Benátky, nemecký Lübeck, Cyprus, taliansky ostrov Sicília a iracký Bagdad.
Posledné miesto k tomu bude asi najbližšie, pretože marcipán sa skladá z dvoch základných surovín: z mandlí a cukru a tie k nám prišli z Orientu. Mandle pochádzajú z Číny alebo Strednej Ázie, kde sa pestovali po tisícročia. Odtiaľ sa cez Perziu a arabské krajiny dostali do severnej Afriky, Grécka, na Cyprus a do Španielska. V 4. storočí pred naším letopočtom sa mleté mandle miešali s medom, čím vznikol akýsi predchodca marcipánu. Mandle sa našli v hrobkách faraónov a aj v španielskej Granade pred 2400 rokmi.
Cukor vyrobený z trstiny pochádza z Malajzie, odkiaľ niekedy okolo 5. storočia pred naším letopočtom putoval do Indie. V budhistických knihách z tých čias existujú záznamy dokonca o cukrovej manufaktúre. Odtiaľ viedla cesta opäť do Perzie, ktorú si podmanili Arabi, a s nimi podobne ako mandle putoval do Európy aj cukor. Kresťanská Európa sa však cukru dotkla až okolo 12. storočia počas križiackych výprav do Svätej zeme. Po obsadení južného Španielska Arabi hneď vysadili cukrovú trstinu a zapojili dômyselný zavlažovací systém, ktorý sa na niektorých miestach využíva dodnes. V 12. storočí sa cukor pestoval na desiatkach tisíc hektárov a cukor mleli na jemnú zmes mlyny.
Mandle v Španielsku vtedy vysadili Gréci, takže keď Arabi priniesli cukor, druhá časť marcipánu ich tam už čakala. A keďže Arabi milovali dobré jedlo, čiže aj sladkosti, predstavili svetu marcipán. Do 11. storočia kresťania žijúci pod nadvládou moslimov zaznamenali, že na Vianoce sa rodiny stretávali a jedli spolu marcipán. Zvyk pretrval až dodnes.
Kvalita
Marcipánom je v Európe označená masa mletých madlí a cukru v takom pomere, kde marcipán má obsahovať minimálne 50 percent mandľovej hmoty, minimálne 4 percentá tuku a maximálne 8,5 percenta vlhkosti. To je základ marcipánu, môžu sa k nemu pridávať aj iné prísady a ochranné zložky. Napríklad ružová voda, citrusová šťava, mleté pistácie, lieskové oriešky, horké mandle, marhuľové jadierka, vaječné bielka alebo celé vajcia, rôzne druhy cukru a kvality mandlí.
V USA má cukor v marcipáne vyšší podiel. No najkvalitnejšie marcipány obsahujú minimum cukru. V nemeckom Lübecku robia niekoľko druhov. Najkvalitnejší, tzv. niedereggerský marcipán obsahuje 100 percent mandlí a žiaden cukor, edelmarcipán má 90 percent mandlí a 10 percent cukru, lübecký marcipán má 70 percent mandlí a 30 percent cukru. Konzumný marcipán obsahuje mandle a cukor v pomere 50:50.
V španielskom Tolede robia jeden z najlepších marcipánov. Dlho sa nevedelo prísť na to, čím to je, nakoniec sa zistilo, že sú to práve mandle pestované v okolí, ktoré mu dávajú tú správnu chuť.
Príprava
Na marcipán sa používajú mandle, ktoré sú ponorené do vriacej vody alebo ňou sparené, aby zmäkli, nabrali vlhkosť a dala sa z nich odstrániť šupka. Takéto ošúpané a osušené, znútra však vlhké mandle sa pomelú na mäsovom mlynčeku. Potom sa k nim pridá práškový cukor, prípadne mandľový likér alebo ružová voda a vypracuje sa jednoliata masa - marcipán. Niekde sa pridávajú aj vajcia alebo vínny kmeň a pasta sa ešte pečie. Tak to robia práve v Tolede. Vtedy dosiahne marcipán najlepšiu chuť asi po troch dňoch a vydrží ešte týždeň. Pomocou rôznych ochranných obalov sa dá uchovať až mesiac.
tipy a triky
n Marcipán držíme v chladničke, aby sa z neho neoddelil tuk. Pred použitím, napríklad na výrobu figúrok, marcipán vyberieme a necháme ho asi 2 hodiny vyložený, aby nabral okolitú teplotu a ľahšie sa spracúval.
n Ak chceme pri výrobe marcipánu zvýšiť jemnosť hmoty, môžeme zmes po prvom mletí a zmiešaní s cukrom pomlieť v mlynčeku ešte dvakrát.
n Skúste si doma vyrobeným marcipánom naplniť sušené datle a marhule. Po dobrom jedle a v kombinácii s dezertným vínom je to skvelé.
FOTO |
FOTO |
FOTO |
Stranu pripravil Miroslav Kubečka, kuchár a foodstylista foto - Archív |