Učenie na celý život

Časy, keď ľudia vykonávali svoju prácu rovnakým spôsobom desiatky rokov, sú nenávratne preč. Vo svete rýchleho technického pokroku a informačnej explózie pomaly neexistuje zamestnanie, v ktorom si netreba stále dopĺňať vedomosti. Kto sa nezaujíma o novinky vo svojej branži, tomu skôr či neskôr hrozí, že ho z pozície vytlačia flexibilnejší konkurenti. Tento tlak so sebou našťastie prináša okrem stresu aj pozitíva. Učenie nám totiž neuveriteľne prospieva.

Mozog, ktorý neprijíma nové informácie, postupne stráca svoje mentálne schopnosti, najmä pamäť a schopnosť koncentrácie. „Na ich kvalitu vplýva okrem celkového zdravotného stavu človeka a veku predovšetkým úroveň vzdelania, dĺžka času od posledného formálneho vzdelávania a motivácia učiť sa,“ tvrdí psychologička Zuzana Podkonická.

Ľudia, ktorí sa do neskorého veku učia nové veci, majú oveľa väčšiu šancu zostať mentálne fit. Takže celoživotné vzdelávanie je dobré nielen pre kariéru, ale aj pre naše zdravie.

MBA alebo doktorát?

Na trhu práce je čoraz väčší záujem o ľudí s kvalitným vzdelaním. A tak čím ďalej, tým viac absolventov vysokých škôl rozmýšľa o tom, ako si doplniť klasické štúdium a získať náskok pred konkurenciou. Nie je celkom jedno, do akej formy vzdelávania dajú energiu.

Asi najprestížnejším postgraduálnym štúdiom, ktoré otvára dvere do veľkých medzinárodných firiem, je dvojročný cyklus MBA, určený pre manažérov na stredných a vyšších pozí-ciách. „Jeho odporcovia síce tvrdia, že ide o elitárske štúdium, pretože je veľmi drahé a málokto si ho môže dovoliť, to však nič nemení na tom, že mu prikladajú dôležitosť všetky firmy so zahraničnou účasťou,“ tvrdí personálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press Peter Rolný. „Dokonca existuje špecializovaná skupina personalistov, ktorí sa zameriavajú len na vyhľadávanie absolventov s týmto titulom.“

Bežný dvojročný cyklus MBA stojí na Slovensku od 120 000 do 270 000 korún, v zahraničí je toto štúdium ešte drahšie. Jeho najväčšou výhodou je záruka kvalitnej jazykovej prípravy, keďže študovať treba väčšinou v angličtine, a príprava na zvládnutie manažérskych zručností. Práve toto praktické zameranie robí z MBA žiadaný akademický titul. To sa nedá povedať napríklad o doktorandskom štúdiu na humanitných odboroch.

„Doktorát vám pravdepodobne nezaručí veľkú výhodu pred konkurenciou,“ vysvetľuje Peter Rolný. „V niektorých prípadoch naznačuje, že človek má bližší vzťah k teórii ako k praxi, že je mu bližší status študenta alebo vedca ako bežného zamestnanca. A tak sa doktorandovi môže ľahko stať, že v očiach personalistu, ktorý ho bude prijímať do zamestnania, zohrá skôr negatívnu úlohu.“

Nie je kurz ako kurz

Kto nemá ambíciu zbierať akademické tituly, ten sa možno uspokojí s bežne dostupnými kurzami. K najžiadanejším patria určite tie so zameraním na jazyky. Slovenskí zamestnávatelia si asi najviac cenia štátnice z Akadémie vzdelávania, prípadne certifikáty zo zahraničných inštitúcií, ako je British Council alebo Goetheho inštitút.

„Z vlastnej praxe môžem potvrdiť, že absolvovanie iných kurzov nie je bohužiaľ zárukou, že kandidát naozaj kvalitne ovláda jazyk,“ tvrdí Peter Rolný. Takže ak ste vrazili peniaze do štúdia na jazykovke, ktorá nie je dosť prestížna, môžete si certifikát z nej uviesť do životopisu, ale pripravte sa, že svoje jazykové znalosti budete musieť pred zamestnávateľom obhájiť.

Ľudia, ktorí majú s učením jazykov problémy, môžu vyskúšať niektoré alternatívne metódy výučby. Veľmi populárna je napríklad Callanova metóda, založená na neustálom opakovaní fráz alebo učenie v hladine alfa. „Pri naladení mozgových vĺn na hladinu alfa človek dokáže prijať a zapamätať si väčšie množstvo informácií ako pri bežnom učení. Pamäťová stopa je hlbšia, takže jednotlivé podnety sa dlhšie uchovávajú v mozgu,“ dodáva psychologička Zuzana Podkonická.

Niekedy sa oplatí vyskúšať viac foriem učenia, kým človek naďabí na tú pravú, ktorá mu najviac vyhovuje. Našťastie, mnohé jazykové školy ponúkajú skúšobné lekcie, na ktorých sa dajú jednotlivé metódy vyskúšať ešte predtým, než si zaplatíme celý kurz.

Čo sa dá a čo nedá naučiť

Okrem odborného a jazykového vzdelávania majú čoraz väčší význam aj kurzy komunikačných schopností. Aj ten najlepší odborník môže v zamestnaní narobiť viac škody ako úžitku, ak sa správa ako slon v porceláne.

„Keď vidím, že sa niekto dokáže pekne správať k ostatným, tento aspekt osobnosti je pre mňa oveľa dôležitejší ako fakt, či človek ovláda napríklad prácu s Excelom,“ vraví Peter Rolný. „To prvé sa totiž nedá len tak ľahko naučiť, kým to druhé zvládne hocikto na trojdňovom kurze.“ Umenie pozitívne vplývať na okolie a diplomaticky riešiť konflikty nám môže v kariére pomôcť viac ako štúdium na prestížnej škole. Kto v tomto smere zaostáva, môže si vybrať z celého radu špecializovaných kurzov.

S učením nových foriem správania je to však podobné ako s učením slovíčok. Kým sa vo vás neuložia pri používaní v praxi, nebudete ich vedieť používať. „Na kurze si môžete napríklad natrénovať reakciu, ako zvládnuť telefonát s podráždeným zákazníkom, potrebujete však spätnú väzbu v praxi, kým sa naučíte túto situáciu naozaj zvládať,“ odporúča Peter Rolný. Nie náhodou sa hovorí, že opakovanie je matkou múdrosti. Bez ohľadu na to, pre akú formu učenia sa rozhodneme, je vždy dôležité poznatky využívať v praxi, inak pre nás strácajú význam.

Mozog sa vyvíja v každom veku

Učenie nových komplikovaných vedomostí dokáže ľudský mozog zvládnuť aj po šesťdesiatke. Najnovšie neurologické výskumy z univerzity v Hamburgu potvrdili, že aj ľudia v staršom veku si môžu osvojiť nové zručnosti. Miestni vedci poskytli trojmesačný kurz žonglovania 24 ženám a 20 mužom vo veku od 50 do 67 rokov. Po tomto období sa ukázalo, že sa v ich mozgoch zväčšil hipocampus, čo je mozgová časť spojená s procesom učenia, ktorá dokáže podporiť tvorbu nových mozgových buniek. Tým dokázali, že vývoj mozgu sa ani zďaleka nekončí s ukončením obdobia dospievania.

Zásady efektívneho učenia

• Pri učení zapájajte čo najviac zmyslových orgánov. Striedajte počúvanie s čítaním a písaním.
• Hľadajte väzby medzi novými informáciami a tými, čo už poznáte.
• Učebnú látku si rozdeľte do stráviteľ-ných porcií. Je lepšie učiť sa každý deň dve hodiny ako naraz osem hodín.
• Po 45 minútach schopnosť koncentrácie automaticky klesá. Ak sa musíte sústrediť na učenie dlhšie, urobte si prestávku. Najlepšie na čerstvom vzduchu, ktorý okysličí mozog.
• Za každý úspech, ako je zloženie skúšky alebo zvládnutie testu, sa odmeňte.
• Mozog sa prevažne skladá z vody, preto je dôležité hydratovať ho a pri učení piť veľa vody.
• Vyhýbajte sa káve. Na povzbudenie mentálnych schopností zaberá lepšie zelený čaj.
• Pred učením nejedzte do prasknutia. Trávenie odoberá telu priveľa energie, uprednostnite radšej ľahšiu stravu.
• Učte sa v tichom prostredí, kde vás nebude rušiť televízia, telefón, ani nikto z vašich blízkych.
• Začnite ľahšími úlohami, ktoré dostanú vaše mozgové bunky do švungu.
• Nikdy si nenechávajte učenie na poslednú chvíľu pred skúškou. Stres automaticky znižuje schopnosť koncentrácie.

Čo sa deje pri učení?

Nové poznatky sa najprv ukladajú v mozgu len na pár hodín do krátkodobej pamäti. Koľko z nich potom prejde do dlhobodej, a stabilne sa tam usadí, závisí najmä od opakovaného používania novonadobudnutých informácií. Tie, ktorými sa zaoberáme častejšie, považuje mozog automaticky za dôležitejšie, a tak ich premiestňuje do oblasti dlhodobej pamäti. Takže pri učení je vždy dôležité opakovať si, čo sme sa už naučili. Veľkú úlohu pri zapamätávaní informácií zohráva aj intenzita podnetov, ktorá je s nimi spojená. Preto si napríklad hravo uložíme do pamäti telefónne číslo osoby, do ktorej sme sa čerstvo zaľúbili. Podporiť tento proces môžeme napríklad tým, že si učebnú látku spestríme vizuálnymi alebo zvukovými podnetmi – ako sú obrázky, grafy, alebo zvukové nahrávky. Keďže kapacita pamäti je obmedzená, treba si dávať pozor, aby nám dôležité informácie nevytláčali iné, menej podstatné. To sa nám môže napríklad stať, ak sa po učení anglických slovíčok posadíme k internetu alebo si zapneme televízor. Príval nových podnetov oslabí tie, ktoré sme si predtým prácne „natlačili do hlavy“.

Autor: k téme sa vyjadrujú psychologička Zuzana Podkonická, personálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press Peter Roľn