Na pohotovosti zápaly nevyliečia

BRATISLAVA. Deti trpia virózami 6- až 8-krát častejšie ako dospelí. Ich organizmus je proti nim menej odolný a navyše sa neraz pohybujú medzi infikovanými rovesníkmi.

Na jeseň, keď prichádza chladnejšie počasie a po prázdninách sa začína škola, stúpa najmä u detí pravdepodobnosť chrípkových ochorení.

Rodičia, často priveľmi úzkostliví, vyhľadajú aj pri menších ťažkostiach dieťaťa večer alebo cez víkend pohotovosť. "Tam dieťa síce odborne ošetria a poskytnú liek proti bolesti i zápalu, no riešia len príčiny, nie dôvody problému," upozorňuje Janka Jakubíková, prednostka Detskej ušno-nosno-krčnej kliniky Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.

Ťažkosti vďaka medikamentom a intenzívnej starostlivosti väčšinou ustúpia, takže rodičia návštevu praktického lekára napokon vynechajú. "A to je práve chyba." Detský lekár, ktorý navyše dieťa od narodenia pozná, by mal podľa Jakubíkovej dať odobrať a zhodnotiť kultiváciu a liečiť dieťa zásadne. Inak sa môže s komplikáciami ocitnúť aj v nemocnici. Podstatou problému môže byť napríklad aj pneumokoková infekcia, ktorá v niektorých prípadoch vyvolá vážne zdravotné problémy.

Z nedoliečených chronické

"Deti trpia najmä prechladnutím prínosových častí," hovorí Jakubíková. "Okrem akútnych bakteriologických zápalov môže ísť v prípade oslabeného organizmu o chronicky zapálené mandle. Deti do päť rokov mávajú opakovane aj zápaly stredného ucha." Až 40 percent detí v tomto veku zápal podľa nej dostane aspoň raz.

Keď sa viróza nevylieči dostatočne, obranyschopnosť organizmu sa ešte viac zníži. "Dôvodom môžu byť nosné mandle v nosohltane. Ide o zhluk tkaniva, ktorý sa pri infekcii zväčší. Za lalokmi niekedy zostávajú baktérie, ktoré sa dokážu veľmi rýchlo zmobilizovať," vysvetľuje odborníčka.

Stačí studený vietor, chladnejšie počasie a malý pacient, ktorý sa len pred týždňom spamätal z virózy, sa začne opäť sťažovať na bolesti v hrdle alebo v uchu.

Zväčšená mandľa sťažuje aj dýchanie počas spánku. Dieťa máva otvorené ústa, cez ktoré sa vírusy najmä v škôlkarských spálňach, kde ležia deti blízko pri sebe, dostanú do organizmu veľmi rýchlo.

Pre nádchu v nemocnici

Zápal, ktorý v tele koluje, sa môže občas dostať aj do kosti. Vtedy treba pred antibiotickou liečbou ložisko chirurgicky vyčistiť.

"Niekedy je dieťa ohrozené zápalom mozgových blán alebo sa mu ťažšie dýcha pre opuchy pri zápale prínosových dutín," hovorí Jakubíková. Spuchnúť môžu aj viečka a k najproblematickejším, hoci zriedkavým, patrí absces krčnej tepny pri angíne, keď sa môže dostať infekcia do krvného riečiska a spôsobiť tak sepsu čiže otravu krvi a zlyhávanie všetkých životne dôležitých orgánov.

V nemocnici skončila aj dvaapolročná Viktorka, u ktorej sa náhle skomplikovalo liečenie nádchy. Odborné vyšetrenie objavilo hnisavý zápal stredného ucha. Išlo o akútne ochorenie spôsobené pneumokokovou infekciou, hoci dievčatko nebolo v kontakte s detským kolektívom.

"Museli sme zaviesť ventilačné trubičky na zjednodušenie odtoku sekrétu, aby sme zabránili zápalu kosti. A začať liečbu špeciálnymi antibiotikami, pretože kmeň sa ukázal ako odolný proti bežným druhom," hovorí otorynolaryngologička Iveta Králinská z ušno-nosno-krčnej ambulancie Detskej fakultnej kliniky v Banskej Bystrici. Viktorku po vyliečení odporučili lekári dať zaočkovať.

Bolesť má aj výhody

Väčšina ochorení horných dýchacích ciest je spojená so zápalom, zvýšenou teplotou, a najmä bolesťou. V tomto prípade má aj výhody, pretože prezradí zdravotný problém a rodičov rýchlo upozorní, že niečo nie je v poriadku.

"Prostredie prínosových dutín je navzájom poprepájané, takže napríklad zápal v nosohltane sa zvykne ozvať aj bolesťami zubov či ucha. Horšou možnosťou je zhubné ochorenie, ktoré sa môže prejaviť nebolestivým zdurením uzlín," vysvetľuje lekárka.

Bez bolesti prebieha neraz aj mononukleóza, ktorá spôsobuje zväčšenie pečene, alebo tularémia, choroba prenosná zo zajacov. "Ani hnisavý zápal uzlín nemusí bolieť. Súčasťou liečby je aj chirurgické odstránenie zdroja zápalu. V prvom rade je však potrebná presná diagnostika problému," hovorí Jakubíková.

Ako dieťa ochrániť

• nespoliehať sa na domáce recepty liečby, a najmä pri opakovaných problémoch navštíviť praktického lekára, ktorý dá urobiť testy výterov a potvrdí alebo vylúči prítomnosť baktérie,

• stravovať dieťa pestro s dostatkom vitamínov a tekutín, n poskytnúť dieťaťu podmienky na dostatočný a kvalitný spánok, n zapájať ho do pohybových aktivít,

• otužovať ho, a tak posilňovať jeho imunitný systém. Čo deti ohrozuje n akútne infekcie horných dýchacích ciest a nosa s klasickými klinickými prejavmi (nádchou, kašľom, sťaženým dýchaním, nechutenstvom, opuchom slizníc, bolesťami pri prehĺtaní, zvýšenou teplotou),

• rozšírenie bakteriálnej infekcie a problémy so zápalom stredného ucha, prínosových dutín, mandlí alebo priedušiek, pri ktorých sa zvyšuje tvorba hlienov,

• akútna alebo chronická bronchitída, zápaly pľúc, prípadne tuberkulóza,

• výnimočne zápal srdcového svalu spojený s dýchavičnosťou a rýchlou únavou.

Výnimočne hrozí aj strata sluchu

Zápalové ochorenia poškodia niekedy aj sluch dieťaťa. Porucha vo vývoji sluchového orgánu môže nastať už počas tehotenstva, ak sa matka nainfikuje cytomegalovírusom. V niektorých prípadoch sa sluchová dráha poškodí, keď dieťa prekoná meningitídu či mumps, ktorý bol problémom najmä v minulosti. Príčinou straty sluchu môžu byť aj niektoré lieky, najmä pri silnej otrave krvi alebo raste nezhubného nádoru v blízkosti vnútorného ucha, ktorý poškodí kosti a spôsobí prederavenie bubienka. Vznik nádoru môže vyvolať aj chronický zápal stredného ucha.

Pneumokoky sa šíria aj kýchaním

Pneumokokové baktérie môžu byť najmä pre malé deti, ale aj pre starších pacientov a ľudí s oslabeným imunitným systémom veľmi nebezpečné. Navyše sa objavujú nové kmene, s ktorými si nevie liečba známymi antibiotikami poradiť.

BRATISLAVA. Časté prechladnutia a chronické zápaly horných dýchacích ciest, najmä u detí v predškolskom veku, môžu mať pôvod v pneumokokovej infekcii. Tieto baktérie sa šíria kvapôčkovou infekciou pri kašľaní alebo kýchaní. Väčšina spôsobuje bežné choroby dýchacieho systému a zápaly stredného ucha, ale niekedy môžu byť príčinou vážneho ochorenia.

Zápal pľúc i otrava krvi

"Pneumokoky sú častým zdrojom zápalov. Sú rizikom nielen pre malých pacientov, ale aj ich starých rodičov s oslabeným imunitným systémom, najmä ak žijú v jednej domácnosti," vysvetľuje odborníčka na nosné, ušné a krčné zdravotné problémy z Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave Janka Jakubíková.

Aj na Slovensku sa v priebehu uplynulých rokov vyskytlo niekoľko prípadov pneumokokovej meningitídy, ktoré sa skončili smrťou pacienta. Objavujú sa aj pneumokokové zápaly pľúc a otravy krvi. Dôležitá je včasná diagnóza a okamžitá liečba antibiotikami. Problémom je, že pribúdajú nové kmene týchto baktérií, ktoré sú proti antibiotikám odolné.

Pomôže vakcína

Riešením, najmä pre deti, ktoré bývajú často choré, je očkovanie. Deťom do dvoch rokov prepláca rodič z asi 2500-korunovej vakcíny štyri percentá, rizikovým skupinám ju zdravotné poisťovne hradia v plnej výške.

Ide o malých pacientov, ktorí sa napríklad narodili predčasne alebo s nízkou pôrodnou váhou, majú vážne problémy metabolického alebo kardiologického charakteru, respiračné ťažkosti, poruchy obličiek alebo sleziny, onkologické ochorenie alebo časté zápaly stredného ucha. V ostatných prípadoch musí vakcínu zaplatiť rodič. (bes)

Skúsenosti odborníkov

Eva Gibalová, praktická lekárka pre deti a dorast z Petržalky v Bratislave:

"Objaviť pneumokoka z výteru ešte nemusí znamenať problém. Najmä u zdravého dieťaťa, ktorého organizmus je schopný, sa so zdrojom infekcie vyrovnať. Na sliznici sa často vyskytujú rôzne vírusy a baktérie, ktoré tam môžu byť dočasne a nemusia zásadne ovplyvniť zdravotný stav človeka. Väčšiu výpovednú hodnotu majú výsledky kultivácie priamo z hnisu. Ak ide o dieťa chorľavé alebo choré, považujem očkovanie proti pneumokokom za vhodnú ochranu, pretože časté podávanie antibiotík môže vážne oslabiť prirodzenú schopnosť obranyschopnosti organizmu. Treba však vyčkať, ako sa bude zdravotný stav dieťaťa vyvíjať, jeho imunitný systém môže byť dostatočne odolný. Preto považujem za veľmi podstatné stimulovať prirodzenú imunitu správnym životným štýlom."

Iveta Králinská, ušno-nosno-krčná ambulancia Detskej fakultnej kliniky v Banskej Bystrici:

"Zďaleka nie všetky deti, ktoré sa nakazia pneumokokom, musia ochorieť. Mnohé sú dostatočne odolné. Keď je však príjemcom jedinec s oslabeným imunitným systémom, liečba sa môže skomplikovať. Len v minulom roku sme v Banskobystrickom okrese a priľahlých južných museli riešiť chirurgicky 105 prípadov ťažkých zápalov stredného ucha. Z toho polovica musela byť hospitalizovaná, pretože nereagovala na liečbu bežnými antibiotikami, ktoré potom dostávali infúziou. Niektoré z detí mali následkom pneumokokovej infekcie ďalšie zdravotné problémy, či už pneumóniu, alebo bronchitídu."

Oľga Korbová, materská škola pri Základnej škole na Komenského ulici v Poprade:

"Pravidelne začiatkom zimy i jari máme vyšší výskyt ochorení, najmä u detí, ktoré prídu do kolektívu z domáceho prostredia a nie sú dostatočne odolné. Za stav karantény považujeme situáciu, keď je chorých viac ako päť detí v jednej triede. Máme právo odmietnuť prijať do kolektívu dieťa, ktoré je choré, najmä ak sa u neho objavujú chronické prechladnutia a podobné zdravotné problémy. Žiadame preto od rodičov lekárske potvrdenie, že nejde o infekčné ochorenie, aby sme ho mohli vylúčiť ako nositeľa napríklad pneumokokovej nákazy. Keď sa potvrdí, dieťa na naše odporúčanie musí zostať doma. Niekedy treba ľudí presviedčať, najmä ak majú sociálne alebo rodinné problémy."