Misha:Nemám povahu na šoubiznis

Minule som sa pýtal Katky Knechtovej, prečo podľa jej názoru pochádza z východu toľko hudobníkov. Ona na to, že je to z miernej frustrácie a nudy, mladí robia hudbu, aby sa realizovali. Vy ste tiež z východu, ako je to podľa vás?

To je dobré. Ale ja som bola asi ako decko naozaj frustrovaná z toho, že som mala prísneho otca. Cítila som tlak, aby som mala dobré známky, do osemnástich som nemohla ísť ani na šiestu do kina a niečo ako priateľ - to už bolo úplne nepredstaviteľné... Až keď som odišla do Banskej Štiavnice, začala som trochu dýchať. Štvrtý rok gymnázia som absolvovala v Štiavnici a bol to dobrý prechod k úplne slobodnému životu na vysokej škole.

Je takáto prísna výchova dobrá vec?

Neublížila mi. Aj vďaka nej som zostala pevne na zemi. Keďže som bola vnútorný rebel, nasmerovalo ma to na angličtinu a hudbu, čo sa poprepájalo. Počúvala som hudbu a veľmi som chcela vedieť, o čom sa v nej spieva. Vôbec som nevnímala, že sa učím. Kamoš mi dal preložiť osemdesiat textov Depeche Mode, sedela som nad nimi celú noc a na druhý deň som dostala päťku z písomky z chémie. Ale odvtedy viem, že fly je mucha a mnohé iné veci. Angličtina vo mne prebúdzala kopu ďalších vecí a prišla som na to, že hudba je úžasná a nikdy sa jej nechcem vzdať. Zistila som, že človek môže vyniknúť, iba keď má veľký zápal a robí veci s nadšením.

Chceli ste byť speváčkou?

Nie, nikdy. Chcela som si iba spievať. Veď som aj začala tak náhodou, mala som 27 rokov, deväťročnú kariéru tlmočníčky, pobehala som osemnásť krajín Európy.

Nadšenie je jediný možný prístup pre hudbu a vôbec, všetko tvorivé. Nechcem moralizovať, ale posolstvo guruov kinder hip hopu, že rapujú preto, aby mali dom, reťaze, auto a tenisky za desať litrov, sa mi zdá zvrátený.

Podobne je to s reality šou. Nikdy som ich nemala rada, lebo si myslím, že ľudia by mali najprv niečo dosiahnuť, kým ich spozná celý národ. Priniesť nejakú hodnotu. Dnes je hodnotou len to, keď človeka všetci poznajú. Idem na to opačne, robí mi dobre, keď som normálny človek.

Milovať svoju robotu je aj dobrý obranný mechanizmus pred zákonitosťami šoubiznisu - je predsa jasné, že človek je slávny niekedy viac a niekedy menej.

Teraz som v nesmiernom pokoji. Stiahla som sa a robota a pokoj je u mňa v dobrom pomere. Tri roky som prežívala strašnú melu, už som mala pred tridsiatkou a hovorila som si - počkajte, ale ja nie som produkt. Nepáči sa mi byť všade. Cielene som sa stiahla a urobilo mi to dobre. Zahrala som si koncerty v priestoroch, kde o mne nevedeli nič a keď zatlieskali, tak som začala mať pocit, že som asi hudobník. Chcem, aby ma bolo menej - a nadlho. Nemám povahu na šoubiz. Ten balík nezmyslov - to nemusím.

Chápem, že je pre vás trochu príjemné nebyť v epicentrách výbuchov slávy, ale má to aj odvrátenú tvár - hviezdami dobre platených firemných večierkov začali byť iní. A znižovať štandard nie je príjemné. Ako sa s tým vyrovnávate?

U nás v hudbe nejde o veľké peniaze. Nikdy som nebola hýrivý človek. Nepotrebujem veľké čísla. Stačí mi, keď môžem synovcovi kúpiť bicykel k narodeninám a ísť sa pozrieť za priateľmi do zahraničia. Je pravda, že na tvorbu potrebujem priestor. Ale to, že mám kde bývať a mám sa na čom odviezť, nemám z hudby, ale z tlmočníckej éry. To dá rozum, že keď som sa dva mesiace po vydaní prvého singla nasťahovala do vlastného bytu, asi som si ho z hudby nekúpila.

Prečo ste skončili s tlmočením?

To sa vôbec nedá robiť zároveň s hudbou. Nemohla by som povedať, že nemôžem ísť na druhú časť konferencie, lebo mám koncert. Samozrejme, v angličtine stále komunikujem, tak by nebol veľký problém vrátiť sa do brandže, keby som chcela.

Tlmočníctvo je dosť ťažká práca, nie?

Veľmi. Niekedy som bola úplne vyžmýkaná. Človek má slúchadlá a musí byť sústredený ako pilot. Ak to človek zbabre, rozkríkne sa to a príde o prácu. Sme malá krajina, u nás sa nedá špecializovať, tak som sa nemohla venovať jednej oblasti. Jeden deň zavolajú, že téma je džúsy a šťavy a o dva dni, že vzduchotechnika. V časoch, keď som to robila, vládol v organizácii podujatí amaterizmus, to sa už určite zlepšilo. Keď som bola v Ženeve, tlmočníci tam prekladali úžasne, krásne, zmysluplné vety. Potom som sa dozvedela, že dostali podklady tri týždne pred podujatím a mali čas si naštudovať terminológiu. Mne nikto žiaden podklad nedal. Človek potom prekladá o nejakých hlaviciach, čo sa používajú na akési rotačné nezmysly a tápa. Z tých čias som si vypestovala averziu proti drahým hotelom a taxíkom.

Zažili ste aj nejaké úplne bizarné tlmočnícke historky?

Mala som 21 rokov a bola som tlmočiť jednu konferenciu v Košiciach, ukázalo sa, že nemajú druhého tlmočníka, tak som tri dni robila panelovú diskusiu jedenásť hodín v kuse. To je už skoro nezvládateľné. Navyše - téma bola zneužívanie detí a mala som napríklad prekladať výklad k obrázku osemnásťmesačného bábätka, sexuálne zneužitého a zavraždeného. Ten obrázok premietali na veľkoplošnej obrazovke. Mesiac som nemohla spať. Toto nestojí za žiadne peniaze. Ak by som sa tomu venovala teraz, už si vyberám lepšie. Ale keď je človek mladý, berie hocičo. Ak nerátame takéto hrôzy, posúvalo ma to zasa ďalej a zarobila som si.

Veľa dobrých vecí vzniká tak, že človek sa pustí do niečoho a nevie, čo všetko to zahŕňa.

Áno, lebo nevie, čo je v ňom - a zrazu príde prekvapenie. Takto som napísala prvú pieseň. Vôbec som netušila, že také niečo dokážem. S Ľubom Priehradníkom sme vymýšľali prvé pesničky, bolo to na začiatku môjho rozbehu. Bolo to pre mňa veľmi dôležité obdobie. Ľubo mi povedal - a čo čakáš, kto ti napíše pesničku? Napíš si ju ty. Ja na to, že to neviem, ale on trval na svojom. Nasadil mi chrobáka do hlavy, požičal mi diktafón, taký smiešny na veľké kazety, a keď som išla od neho k sebe do podnájmu, čo trvalo sedem minút, tak som tú pesničku vymyslela. Je to You Alleviate My Pain, ktorá je na prvom albume.

Počul som vás na jednom jam sessione v miniatúrnom klube a páčil sa mi váš jednoznačný melodický ťah.

Snažím sa to robiť vždy, melódia je podstatná. Všetka česť veľkým džezmenom a všelijakým komplikovaným postupom, ale veľké pesničky môžu mať aj jednoduchú melódiu.

Odpovedáte plynule a veľmi profesionálne, neláka vás vyskúšať moderovanie?

Dostala som takéto ponuky, ale vtedy som bola veľmi v kurze a bránila som sa tomu, aby som liezla aj z chladničky. Televízia ma neláka, ale rozhlasovú reláciu by som brala. V Twiste som mala rok reláciu Večerný soul a bolo to veľmi dobré. Mám veľkú zbierku soulových a r'n'b cédečiek, takže bolo z čoho vyberať. K tridsiatke mi rodičia kúpili gramofón na vinylové platne, veľmi sa z neho teším. Od priateľov som zasa dostala kopu platní. Boli to krásne narodeniny.

Čo poviete na súčasné r'n'b?

Je to hrozné. Takého Timbalanda som kedysi uznávala, ale čo robí teraz, je búchanica bez charizmy. Najväčší problém je vytvoriť auru veľkej muzikality a spojiť ju s krásnou melódiou, strihnúť v správnom pomere alternatívne a chytľavé. Príťažlivosti sa netreba báť.

Cítim, že vás neopustilo primárne nadšenie z hudby.

Cítim to tak. Keď zoberiem diaľkový ovládač televízora, neviem, aký program mám na akom gombíku. V kuse počúvam hudbu, doma, na korčuliach. Z hudby mám stále plnohodnotný pocit. Ako kedysi dávno.

Na čom robíte momentálne?

Ešte to nie je rok, čo vyšiel môj posledný album, ale už spontánne pripravujem ďalší. Mám veľa konceptov a tuším, čo s kým urobím. Postupne sa rodia melódie. Ešte kým boli festivaly, nechala som tomu voľný priebeh, ale v novembri by som išla do štúdia. Pokojným tempom sa mi to hádam podarí zrealizovať do jari.

Ste známa spoluprácou s hiphopermi, bude pokračovať?

Robila som s ľuďmi zo skupiny AMO, Viktorom Hazardom, Opakom. Táto spolupráca mi vyhovuje, takže pokračovať budeme, možno pribudne aj niečo ďalšie, ale nechcem o tom ešte hovoriť.

Čo poviete na slovenský pop, ktorý sa rovná pop rocku?

Nesledujem to. Nepočúvam rádiá, ale nie preto, že by som s nimi mala nejaký problém, ale nemám čas. Venujem sa tomu, čo ma zaujíma. To, čo sa deje u nás, poznám viac-menej z osobných stretnutí, keď sa s niekým rozprávam, potom si to zo zvedavosti vypočujem.

Svoju kariéru ste začali spoluprácou s ľuďmi, ktorí nemali s r'n'b žiadne skúsenosti, je to tak dobre?

Nemala som na výber, nebolo s kým. Spolupráca s Ľubom Priehradníkom sa skončila z mne doteraz nepochopiteľných dôvodov. Možno sa naľakal tej súťaže Coca-Cola Pop Star, ktorú som vyhrala, lebo názov to malo naozaj hrozný. Víťaz mohol nahrať album a ja som si povedala, že ho urobím, nech sa deje, čo sa deje. Nemala som však materiál. Prišla som za Marošom Kachútom a pýtam sa - hovorí ti niečo Alicia Keys? On, že nie, ale dones. Nanosila som mu kopu cédečiek s tým, že to môže byť len inšpirácia. Nakoniec to dopadlo dobre, lebo je učenlivý a talentovaný. Na druhom albume je pieseň I Wanna Make Him Want, ktorú som poslala Trevorovi Nelsonovi z BBC One, je asi najrešpektovanejší r'n'b dídžej na svete. Teda, poslala som mu album s jednoduchou prosbou, že som speváčka zo Slovenska a prosím, aby si vypočul dve skladby. O štyri týždne mi prišiel mail, aby som počúvala reláciu Soul Nation, a on tu skladbu zahral. Bola som v jednej relácii s mojimi vzormi!

Albumy robíte s rôznymi ľuďmi. Máte naživo stálu kapelu?

Mám a robí mi veľkú radosť. Je na nich vidieť, že ich tá hudba baví a mňa to veľmi nabíja energiou. Mám v kapele bratov Bugalovcov - Miša a Števa, Jura Gregoríka a striedam klávesistov Pala Bartovica a Eugena Vizváryho. Všetkým som im vďačná, že mi z koncertov robia zážitok.

Na poslednom albume 13-tisíckrát figuruje aj jeden z najvýznamnejších svetových hudobníkov Richard Bona, ako prišlo k spolupráci?

Úplne zábavne. Poznala som ho z cédečiek, a keď hral v bratislavskom Babylon klube, boli sme s chalanmi z kapely na koncerte, úžasný zážitok, po koncerte išiel okolo bubeník, tak som sa s ním dala do reči a on ma zobral k Bonovi. Povedala som mu, že som speváčka a on, že nech mu dám cédečko a on mi dá svoje. To bol dobrý obchod, lebo to jeho už bolo vypredané. Vymenili sme si aj maily a telefóny a na druhý deň mi napísal, nech prídem do Budapešti, kde hrali ďalší večer. Medzitým ma náš vtedajší bubeník Robo Tkáč lámal, aby sme na ten koncert išli, lebo to musí vidieť ešte raz. Tak sme vyrazili a mali sme zabezpečený vstup do zákulisia. Zdalo sa mi nezmyselné vidieť dvakrát ten istý koncert a ten druhý ešte k tomu tak ďaleko, ale povedala som si - čo keď z toho niečo bude? Bona ma privítal tak, že mi zaspieval moju skladbu Think Twice a videla som, že to naozaj počúval. Potom sme začali spolu komunikovať cez skype, niekedy sme hovorili aj tri hodiny, Rozprával mi neskutočné príbehy o tom, s kým hrával a ako. To bola moja Berklee College Of Music.

A ako prišlo k spolupráci?

Generálny konzul ma v roku 2006 pozval do Ameriky, aby som tam zahrala koncert. Bolo to už druhýkrát, tak som ich uprosila, aby som tam namiesto honoráru mohla zostať dva týždne. Využila som to, dala som dokopy americkú kapelu, zahrala som si aj v klube Knitting Factory, bola som s Richardom Bonom v jeho štúdiu a tu spontánne prišli na svet aj tie pesničky. A že ich nahrá aj demo. Povedala som mu, že nemám šancu ho zaplatiť, ale on nechcel žiadne peniaze, lebo ide o hudbu. Gitarové a basgitarové party nahral provizórne, aby to nahral niekto u nás, ale tak ako on to predsa nezahrá nikto, tak som ho uprosila, aby nahral aj finálnu basgitaru. Bola som pri tom, ako nahrával na album gitaristu Mika Sterna v Avatar Studiu. Osemminútovú, neskutočne náročnú skladbu nahrali na prvýkrát. Neverila som vlastným očiam a hanbila som sa spýtať - a to takto hráte vždy?

Ste vášnivou fotografkou, nechystáte nejaké výstavy alebo publikácie?

Nechcela som sa veľmi fotografiou prezentovať, aby som neodkláňala pozornosť od hudby, ktorá je a bude u mňa prioritou. Ale kamarát Robo Hubek, ktorý má na Rožňavskej ulici hudobniny On Board, ma presvedčil, že fotky Kool And The Gang, Richarda Bonu a New Yorku, čo som nafotila, si zaslúžia pozornosť, a tak sme urobili stenu ako dlhodobú výstavu v jeho hudobninách. To je zatiaľ moja prvá výstava. Fotenie ma len inšpiruje k tvorbe nových skladieb. Nemám ambíciu sa tým živiť.

Našli ste už, čo ste v hudbe hľadali?

Do konca života chcem hľadať, to je na tom to krásne. Ale vždy v danom momente mám pocit, že to mám nájdené. To mi prináša radosť a motivuje ma to. Na toto sa teším do konca môjho života - na neustále hľadanie a objavovanie nových vecí. Vtedy si vravím, že nikomu na svete nie je lepšie.

Čo je to r'n'b?

R'n'b je hudobný štýl kombinujúci prvky soulu, funky, popu a hip hopu. Niekedy sa hovorí aj o „urban music". Hudba sa produkuje predovšetkým elektronicky, rytmy sú naprogramované z bubeníckych automatov a kombinujú sa s jemnými vokálmi. Často sa používajú hiphopové beaty, prejav je však spievaný. K výrazným osobnostiam r´n´b patria Alicia Keys alebo John Legend. Na Slovensku sa r´n´b okrem Mishy venujú aj speváčky Tina, okrajovo Zdenka Predná a veľmi výrazne Dara Rolins. V hudbe niektorých r'n'b umelcov počujeme vplyv modernej karibskej hudby ako dancehall či reggaeton. Niektorí producenti ako Timbaland alebo Lil' Jon vyvinuli svojský štýl produkcie r'n'b s dominujúcim syntetizátorovým zvukom.