Riaditeľ školy by mal byť osobnosť

Ak sa žiaci neučia, treba zmeniť školy - povedal vraj geniálny manažér Bill Gates. A naše školy od roku 1989 skutočne určitou zmenou prešli. Do istej miery sa zmenil obsah učiva, niekde aj spôsob vzdelávania. Zmeny sa udiali aj v oblasti vedenia školy.

Zatiaľ čo za socializmu zabezpečoval riaditeľ predovšetkým pedagogické a ideologické ciele, demokracia priniesla do škôl nové možnosti, ale aj hŕbu často neprehľadných zmien. Mnohé sa týkali napríklad zabezpečenia financií pre školu; niekedy bolo treba bojovať o žiakov, inokedy o vyhovujúce priestory. Z riaditeľov sa stávali bojovníci, na podporu niektorých vystupovali aj rodičia.

Odborník na všetko

Nastúpila nová éra riaditeľov a v nej manažérske vzdelávanie.

„Riaditeľ školy musí byť predovšetkým dobrým manažérom,“ tvrdil pred rokmi František Tóth, vtedajší riaditeľ a zakladateľ úspešného 1. súkromného gymnázia v Bratislave.

Dnešná riaditeľka tejto školy Mária Smreková to povedala rozvinutejšie. Podľa nej je správnym riaditeľom školy človek, ktorý chce osobnostne rásť, má vízie vo vzdelávaní, vie sa rozhodovať a je výhodné, ak je vodcovským typom. Má rád ľudí, predovšetkým deti, je empatický, flexibilný, pozná svoje pozitíva a rezervy a podľa toho si hľadá spolupracovníkov. Nemôže byť vo všetkom najlepší, ale vie si nájsť ľudí, ktorí ho doplnia. Problémy sú preňho výzvy.

V materiáloch ministerstve školstva, ktoré určujú podmienky pre kandidátov na funkciu riaditeľa štátnej školy, však stojí, že „riaditeľ musí mať odbornú a pedagogickú spôsobilosť požadovanú pre stupeň a odbor vzdelania pre príslušný druh a typ školy, najmenej päť rokov pedagogickej praxe“. Okrem toho by mal mať aj návrh koncepcie rozvoja školy.

Manažérza plat absolventa

Dal by sa pochopiť, že manažérske schopnosti sa akosi samozrejme predpokladajú dnes u každého vedúceho pracovníka. Od riaditeľa školy sa očakáva aj pedagogická odbornosť na vysokej úrovni, pretože zodpovedá za vyučovanie a kontroluje ho. Nie je však jednoduché zvládnuť vedenie ľudí, zabezpečovať chod inštitúcie, učiť a ešte aj sledovať zmeny v zákonoch. Naše štátne školy ponúkajú za túto prácu podľa prehľadu platov merces.sk asi 33–tisíc korún.

Takéto ohodnotenie vedúcej odbornej práce naznačuje, že riaditeľovanie školy by mal záujemca chápať skôr ako poslanie a nie ako zamestnanie; je totiž takmer na rovnakej úrovni ako nástupný plat niektorých absolventov.

Dobrý riaditeľ

Ak ho chvália hore, asi si to „odskáču“ tí dole, ak ho chvália zamestnanci - asi sa to nebude páčiť „vrchnosti“.

Dobrý riaditeľ by mal byť od všetkého trochu, mal by byť trochu manažérom, trochu ekonómom, trochu obchodníkom, mal by byť hlavne dobrým učiteľom, možno ešte lepšie metodikom pre svojich kolegov, mal by mať dobrý kultúrno-spoločenský rozhľad, dobrý umelecký vkus (aby vedel vybrať pre žiakov dobré a kvalitné kultúrne programy). Mal by mať dobrú fantáziu a vidieť tzv. „za roh“, predvídať veci, vedieť sa vžiť do postavenia svojich partnerov - školákov všetkých vekových kategórií. Dobrý riaditeľ musí byť trochu aj údržbárom, staviteľom, hasičom, bezpečnos­tným technikom, policajtom, vyšetrovateľom, prokurátorom i sudcom, zdravotníkom, musí byť zbehlý v obrovskom množstve profesií, pretože s tým všetkým sa vo svojej každodennej práci stretne. Musí byť dobrým úradníkom, priam spisovateľom, pretože papier je všemocný i v dnešnej elektronickej ére. Elektroniku, samozrejme, musí ovládať tiež. Musí byť aj sociálnym pracovníkom, výchovným poradcom, psychológom a diplomatom. Čo sa raz povie, už sa „neodpovie“ a pri práci s ľuďmi to často nie je jednoduché.

A musí to byť dobrý človek.

Miroslav Kocián riaditeľ Základnej školy v Drietome

Akí sú špičkoví manažéri

Neboja sa rizika.

Sú stratégmi, čo im umožňuje vyhrávať ekonomické zápasy.

Sú iniciátormi zmien.

Vedia, kto sú kľúčoví hráči, a udržiavajú s nimi dobré vzťahy.

Riadia sa etickými pravidlami.

Rozmýšľajú v európskych dimenziách.

Zdroj: AJG

Roboty mám vyše hlavy

Je koniec augusta, alev Špeciálnej škole pre detis poruchami reči a komunikácie v Bratislave je už riadny frmol – chystá sa nový školský rok. Riaditeľka PAULA PRAVŇANSKÁ vykukne spoza kopy písomností a urobí sina chvíľu čas.

Museli ste sa veľa učiť, keď ste nastúpili do tejto funkcie?

„Áno, aj keď som bola predtým zástupkyňou. Našťastie som veľa informácií dostala od pani Takáčovej z krajského školského úradu.“

Ako vlastne vyzerá váš bežný deň?

(Zazvoní telefón. Niekoľko odpovedí a konečne sa môžeme zhovárať.)

Takže riaditeľ rieši najmä problémy?

„Aj problémy. Všetko, čo sa týka školy. Musí zháňať financie na chod školy, robiť hospitácie kolegov, študovať nové informácie. Je právnik, financmajster, psychológ aj pedagóg.“

Zostáva vám vôbec dosť času na pedagogiku?

„Musím si nájsť čas aj na to, okrem toho ma práca logopéda baví a nemôžem s ňou stratiť kontakt, pretože som zodpovedná aj za vyučovací proces. Mám si odučiť iba päť hodín, ale pri všetkých povinnostiach, ktoré mám, aj to je niekedy veľa. Ale mám veľmi dobrý kolektív, na ktorý sa môžem spoľah­núť, takže to ide.“

Školstvo je slabo platené a najmä mladí ľudia z neho utekajú. Akým spôsobom sa ich snažíte udržať alebo motivovať?

„Robíme napríklad všetko pre to, aby dievčence mohli študovať, ak majú záujem. Pomáhame si, vzájomne sa zastupujeme a pri vzájomnej ohľaduplnosti to dokážeme zvládnuť tak, aby nebol narušený vzdelávací proces. Dievčence si to cenia. Niektoré prišli až z východu a sú u nás rady.“

Kedy chodíte do práce?

„Prichádzam skôr ako ostatní, ale čas vám nepoviem. Chcem sa poradiť so zástupkyňou, utriasť si organizačné veci, predtým ako prídu o siedmej zamestnanci. Dnes som sa pripravovala na poradu so zamestnancami, musela som si preštudovať nový školský zákon, aby som ho vedela dievčencom vysvetliť a do toho sme museli riešiť odchod upratovačky. Roboty vyše hlavy.“

Je riaditeľovanie ťažká práca?

„Snažím sa vidieť do všetkého; ekonomika mi nešla hneď, v pedagogických veciach som sa vyznala nepomerne lepšie. Ale pretože chcem vedieť, ako fungujú škola aj internát, dala som si všetko vysvetliť. Dôverujem ľuďom, ktorých na to mám, ale chcem mať prehľad.

Kolegom sa snažím dať impulz a aj oni prichádzajú za mnou s návrhmi – dvere mám stále otvorené. Stojí ma to dosť času, ale baví ma to.

(gal)

Máme školy 19. storočia

V týchto dňoch venujú médiá nezvyčajne veľa pozornosti školstvu. Dôvodom je nový školský zákon, o ktorom jeho predkladatelia tvrdia, že prinesie nášmu školstvu toľko očakávanú reformu. Aj ja sa v tejto otázke radím medzi skeptikov.

V týchto dňoch venujú médiá nezvyčajne veľa pozornosti školstvu. Dôvodom je nový školský zákon, o ktorom jeho predkladatelia tvrdia, že prinesie nášmu školstvu toľko očakávanú reformu. Aj ja sa v tejto otázke radím medzi skeptikov.

Koncepcia školy je v kríze

Môj skepticizmus však siaha omnoho ďalej. Myslím si, že v kríze je nielen slovenské nezreformované školstvo, ale celá súčasná európska koncepcia školy ako taká. Aj keby sa na Slovensku uskutočnila reforma podľa tých najodvážnejších predstáv, stále by pravdepodobne zostali nezmenené základné princípy súčasného systému vzdelávania, ktoré sú už dávno historicky prekonané. Nedávno sme tu v našej myšlienke týždňa citovali T. Jeffersona, podľa ktorého „nič nie je nespravodlivejšie ako to, keď zaobchádzame úplne rovnako s celkom rozdielnymi ľuďmi.“ V súčasnej škole je to však jedným zo základných organizačných princípov.

Mierou demokracie a slobody rozhodovania pre žiakov sú školy zhruba na úrovni kasární. Žiak dostáva po dovŕšení šiestich rokov „povolávací rozkaz“ do školy. Po nástupe sa dozvie, do ktorej triedy bol zaradený, kto budú jeho spolužiaci, kde bude v triede sedieť, aké bude študovať predmety a v akom rozsahu a poradí ich bude študovať, kto ho bude učiť, čo presne sa bude učiť a z akých učebníc.

Nezáujem je dôsledok nezáujmu

Organizáciou vyučovania školy stále pripomínajú Fordovu automobilku zo začiatku 20. storočia, snáď s drobnými rozdielmi: u Forda stáli mechanici na mieste a pred nimi sa na páse posúvali automobily, u nás v škole sedia na mieste žiaci a pred nimi defilujú učitelia. Dôsledok: žiaci sa presne o 9.40 musia prestať venovať literatúre (hoci sa práve rozpútala zaujímavá polemika o istom diele) a musia sa začať venovať prierezu vysokou pecou, ktorý ich úprimne nezaujíma (čo zasa nezaujíma učiteľov).

Pedagógom sa často nedarí presvedčiť žiakov, že to, čo sa učia, je užitočné pre život a zaujímavé. Nedarí sa im to pre to, že učivo často skutočne nie je ani zmysluplné, ani užitočné. A ani kúzelník by ho nedokázal urobiť zaujímavým pre niekoho vo veku žiakov.

Žiaci majú v škole často pocit zabíjania času, akejsi povinnej formálnej „hry na vzdelávanie“, ktorú nemôžu sami ovplyvňovať.

Už dávno niekto výstižne konštatoval, že sme v situácii, že „školy včerajška pripravujú žiakov dneška na život v zajtrajšej spoločnosti“. Ja by som iba upresnil, že z hľadiska základných princípov nemáme školy včerajška, ale školy 19. storočia.

Zdroj: www.exam.blog riaditeľa