Daniela Hivešová-Šilanová: Moderná rebelka

pedagogička, publicistka a dlhoročná šéfredaktorka novín Romano nevo ľil - Rómsky nový list,Daniela Hivešová-Šilanová.

Pôvodom Bratislavčanka, ktorá však za hlasom svojho srdca pricestovala na východ republiky, aby tu do jej životnej cesty osudovo zasiahli Rómovia. Tým zasvätila najväčšiu časť svojho života. A to aj napriek tomu, že predtým o nich nič nevedela, nepoznala ich mentalitu ani históriu. K pomoci tejto menšine ju však, ako nám v jednom z rozhovorov sama povedala, prinútila nespravodlivosť. A tak desiatky rokov bojovala za ľudské práva a zasadzovala sa proti diskriminácii.

Tri životy

„V podstate som mala tri životy - súkromný, literárny, ktorý už upadol do zabudnutia a rómsky,“ povedala v rozhovore pred tromi rokmi pani Daniela, ktorá bola koncom 70. rokov minulého storočia najmladšiou slovenskou spisovateľkou. Vyštudovala slovenčinu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Písala básne, prózu i scenáre, robila divadlo. Vydala viacero zbierok - Tanečnica, Uprostred koncertu, či Cigánske leto. Pre deti napísala rozprávky Zuzankine motýle, Chlapec s čajkou, či Vtáčatko Koráločka.

Odjakživa sa zasadzovala za práva menšín, organizovala humanitárne podujatia, založila prvý parlament detí na Slovensku, stála aj pri organizovaní pochodov mieru. „Robila som pochody, no prvých májov som sa nezúčastňovala. Bola som rebel. Úprimne neznášam, keď ma niekto hromadne organizuje.“

Na východ republiky pritiahlo mladú Danielu, dovtedy vernú Bratislavčanku, divadlo a... láska. „Divadlo, ktoré sme v Bratislave robili, ma zaviedlo na Akademický Prešov. Bola som vysokoškoláčka a ako to má byť, zaľúbila som sa do porotcu, dokonca do režiséra operiet. Hotová telenovela,“ opisovala so smiechom Daniela Hivešová-Šilanová, manželka režiséra Jána Šilana. Nový muž však do jej vtedajšieho života vonkoncom nepasoval.

„K avantgardnej rebelke by sa hodil nanajvýš tak muzikálový režisér, v lepšom prípade folkový spevák alebo nejaký undergrounďák. Ale opereta? No môj zápas o jeho vstup do modernejších vecí sa skončil vysvetlením, že opereta nie až tak o ničom, pretože v istom období bola avantgardou.“

Stretnutie s Rómami

Hoci v čase svojho príchodu do Prešova chcela byť Daniela ešte režisérkou a spisovateľkou, jej prvým zamestnaním boli prešovské Závody priemyselnej automatizácie.

„Práve tam som sa zoznámila s Rómami. Založili sme Divadielko cigánskej poézie, hudby a tanca, ktoré „gádžom“ prezentovalo ich kultúru. Chodievali sme aj na bežné „gádžovské“ súťaže, kde sme vždy niečo vyhrali. To bol prvý kontakt s touto menšinou a aj moja tajná výhra, pretože sme vlastne vychovávali gádžov a nie oni Rómov.“

Urputný boj s rasizmom

Spolupráca s rómskou menšinou priniesla Daniele Hivešovej-Šilanovej novú skúsenosť - prvý osobný kontakt s rasizmom. „Skutočný rasizmus som spoznala aj na vlastnej koži. Od posmechu šéfov ROH, ktorí mi pri povolení činnosti súboru odporúčali anticigánsky sprej až po nepríjemný zážitok na stanici v Kysaku. Keď sme tam stáli a čakali na vlak, pretože sme išli na nejakú súťaž, hneď ako nás zbadali policajti, prišli nás legitimovať. Ešte pred rokom 1989! V Liptovskom Mikuláši nás nepustili do kaviarne. Bol to pre mňa šok. Aj som sa hádala. Zbytočne. Tento postoj som nemohla pochopiť.“

Predsudky

Preto sa rozhodla urobiť všetko pre to, aby sa niečo zmenilo. V stereotypoch vnímania Rómov majoritou, ale aj na samotnom pohľade Rómov na seba samých. Predsudky majú totiž nielen Nerómovia, ale aj samotní Rómovia. „Je ťažké otvorene povedať, že ste Róm, keď celé desaťročia o sebe čítate, že patríte do skupiny, ktorú treba prevychovať.“

Medzi prvými vecami, ktoré chcela dosiahnuť, boli noviny a národnostné divadlo. „To sa nám napokon v spolupráci so skupinou rómskych intelektuálov a sympatizantov z radov prvých ponovembrových, ešte pre vec nadšených politikov, aj podarilo. Rómovia majú vlastné divadlo, noviny, strednú umeleckú školu, katedru rómskej kultúry.“

Daniele Hivešovej-Šilanovej to nestačilo. Chcela viac. Svojou prácou s rómskou menšinou sa snažila ukázať majorite, že aj medzi Rómami sú kvalitní ľudia. „Chcem, aby Nerómovia videli, že to nie sú len tanečníci a huslisti, ale že vedia a robia aj iné veci.“

Cena aj od Rómov

Daniela Hivešová-Šilanová bola za svoju prácu mnohonásobne ocenená. V roku 2002 jej a kolektívu redakcie Rómskeho nového listu udelil medailu ya prácu v boji proti rasizmu vtedajší prezident Rudolf Schuster.

Najviac si však cenila poctu v podobe Kovovej ruže. Tú dostala od Rómov na Slovensku, ktorí nezvyknú oceňovať „gádžov“. Bola od organizácie Spoločnou cestou s rómskou kultúrou a dostala ju za šírenie rómskej kultúry a zachovávanie historického dedičstva Rómov.

* 1. 2. 1952† 26. 8. 2008

1991 - začala pôsobiť v združení Jekhetan - Spolu, ktoré je vydavateľom novín Romano nevo ľil

2005 - v rámci projektu 1000 žien pre Nobelovu cenu bola nominovaná ako jedna z dvoch Sloveniek

2000 – dostala cena od Medzinárodnej rómskej únie (IRU) za objektivitu a profesionalitu v časopise Romano nevo l'il.