Z divadla a filmu emigrovala do politiky - Magda Vášáryová

rady SR za SDKÚ-DS.

Magdaléna Vášáryová sa narodila 26. augusta 1948 v Banskej Štiavnici. Pochádza z učiteľskej rodiny, jej otec Jozef bol stredoškolským profesorom slovenčiny a mama Hermína učila nemčinu. Má staršiu sestru Emíliu, ktorá je herečka. Magda absolvovala matematicko-fyzikálne gymnázium v Bratislave. V rokoch 1966 až 1971 študovala sociológiu na Filozofickej
fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V divadle a vo filme sa začala objavovať už ako študentka. V pätnástich rokoch si zahrala vo filme Vladislava Pavloviča Senzi mama (1964). "Moja fotografia sa dostala do filmového archívu a tam si ma vybral František Vláčil do roly Markéty Lazarovej. Týmto filmom odštartovala moja kariéra a sláva," uviedla v rozhovore s Karolom Sudorom. Vláčilov film Markéta Lazarová (1967) premietali na festivale v Cannes amedzinárodné uznanie priniesol i hercovi Ivanovi Palúchovi, ktorý si zahral po boku Magdy Vášáryovej spolu s Vlastimilom Harapesom. "Všetko to, čo dal mladučkej Magde, mne a Harapesovi, sme neskôr zužitkovali. Dal nám takú školu, že keby sme desať rokov chodili na VŠMU, tak z tých okresných umelcov, čo tam učia, nám to nikto nedá," prezradil Palúch o Vláčilovi v rozhovore pre denník SME.

Ako študentka zbierala Magda Vášáryová herecké skúsenosti u režisérov ako Juraj Jakubisko, Leopold Lahola či Jiří Krejčík. S Jakubiskom nakrútila v 60. rokoch filmy Zbehovia a pútnici (1968) a Vtáčkovia, siroty a blázni (1969). S Ivanom Palúchom si znova zahrala v rozprávke Princ Bajaja (1971). Lahola ju obsadil do snímky Sladký čas Kalimagdory (1968). Účinkovala v rozprávke Radúz a Mahulena (1970) a filmoch Na kometě (1970), Hry lásky šálivé (1971), či kultovom filme nakrútenom podľa románu Boženy Němcovej Babička (1971).

Na konci 60. rokov začala hrať Magda Vášáryová v Divadle na Korze, ktoré zrušili v roku 1971. V tom čase sa zoznámila s dnes už hereckými legendami ako Július Satinský, Stano Dančiak, Pavol Mikulík, Martin Huba, Zora Kolínska, či Zuzana Kocúriková. A v neposlednom rade so svojím súčasným manželom Milanom Lasicom. Od roku 1971 účinkovala na Novej scéne, kde odohrala v 25 hrách približne tisíc predstavení. Na doskách Slovenského národného divadla (SND) sa začala objavovať od roku 1983.

Popri divadle sa Vášáryová venovala i filmu. V 70. a 80. rokoch hrala vo vyše 40 filmoch, avšak prevažne televíznych inscenáciách. V roku 1972 stvárnila hlavnú postavu v snímke ...a pozdravuji vlaštovky v réžii Jaromila Jireša. Ďalej hrala v seriáli Stanislava Párnického Straty a nálezy (1975) či vo vojnovej dráme Karola Spišáka Demeterovci (1976). Jednu z najznámejších postáv si zahrala vo filme oscarového
režiséra Jiřího Menzla Postřižiny (1980). S Dušanom Hanákom spolupracovala na filme Tichá radosť (1985), účinkovala v populárnom seriáli Andreja Lettricha Alžbetin dvor (1986) a o rok neskôr sa znova stretla s Párnickým, tentoraz pri nakrúcaní filmu Južná pošta (1987).

Filmovú i divadelnú kariéru ukončila v roku 1990, krátko po revolúcii. Ešte do roku 1993 bola v SND na neplatenej dovolenke. "Dvadsaťšesť rokov pri filme a devätnásť rokov v divadle stačilo," uviedla. Po osemnástich rokoch si však znova pozrela svet z
pódia. V hre Rómeo a Júlija po záhorácky prijala menšiu úlohu mastičkárky. "Porušila som svoje rozhodnutie a budem ešte hrať. Obdivujem všetkých nadšených divadelníkov, ktorí obetujú všetok svoj voľný čas a víkendy a aj týmto svojím rozhodnutím by som ich chcela podporiť," vysvetlila svoje hosťovanie v Záhoráckom divadle zo Senice.

V 90. rokoch sa Magda Vášáryová dala na diplomatickú dráhu. V roku 1990 prijala ponuku vtedajšieho prezidenta Václava Havla a do roku 1993 pôsobila ako prvá Slovenka - veľvyslankyňa Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Rakúsku. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky založila Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorú sedem rokov riadila a dnes v nej pôsobí ako čestná predsedníčka. Vášáryová tiež založila dva časopisy, a to Listy SFPA a Slovak Foreign Policy Affairs.

Ďalšie prvenstvo si vyslúžila, keď ako prvá Slovenka kandidovala v roku 1999 na prezidentku SR. Do prezidentského kresla sa však nedostala, získala 6,6 percenta hlasov. "Vedela som, že moje možnosti, osobné i organizačné, boli obmedzené, ale bola som presvedčená, že témy otvárané počas kampane dôležitým spôsobom ovplyvnia náhľad občanov na prezidentský úrad a na úlohy, ktoré má prezident v našej krajine plniť," uvádza na svojej internetovej stránke Vášáryová.

V roku 2000 sa stala slovenskou veľvyslankyňou v Poľsku, po roku 2005 pôsobila ako štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR. V tom istom roku vstúpila do politickej strany SDKÚ a o rok neskôr sa stala poslankyňou Národnej rady SR, kde pracuje ako podpredsedníčka vo Výbore pre kultúru a médiá a ako náhradná členka Výboru pre európske záležitosti. Od roku 2007 pôsobí tiež ako predsedníčka Združenia žien SDKÚ-DS.

Magda Vášáryová ovláda sedem jazykov, a to nemčinu, angličtinu, ruštinu, poľštinu, srbčinu, chorvátčinu a
francúzštinu. Má veľmi rada knihy, ktoré číta i píše. Ako autorka sa podpísala pod knihu spomienok na Banskú Štiavnicu s názvom Krátke listy jednému mestu, napísala tiež knihu Polnočný sused a etikete sa venovala v publikácii Diskrétny sprievodca. Medzi jej záľuby patrí i hudba a hra na klavíri, neodolá ani turistike.

Magda Vášáryová je vydatá za známeho slovenského herca Milana Lasicu, s ktorým má dve dcéry - Hanu a Žofiu. Žije v Bratislave. Jej prvým manželom bol herec Dušan Jamrich.