Nestačí vám výplata?

„Bez ohľadu na výšku príjmov má nepochybne väčšina domácností pocit, že mesačne míňa viac peňazí, ako by bolo vhodné,“ konštatuje analytička nezávislej finančno-poradenskej spoločnosti AWD Lenka Trebunová. Nedostatok finančných prostriedkov núti rodiny hľadať vo svojom rozpočte skryté rezervy.

„Kameň úrazu je vo väčšine prípadov ten istý – nemalé finančné sumy sa môžu ukrývať vo finančných produktoch, ktoré rodina uzatvorila. Ak sa podujmete – či už sami, alebo s pomocou odborníkov – na ich dôkladnú „inventúru“, môžete odhaliť rezervy vo výške niekoľko tisíc korún ročne,“ radí analytička a dodáva, že priemerne je možné takýmto spôsobom ušetriť až 10 percent ročných rodinných príjmov.

Hypotéka, životné poistky, lízing, stavebné sporenie… To je iba zlomok produktov, na ktoré mesačne utrácame nemalý balík peňazí. Finančné inštitúcie nás pravidelne zásobujú ponukami na všakovaké produkty. „Neraz sa stane, že spotrebiteľ podľahne tlaku predajcu či reklamnej kampani a uzavrie ďalšiu zmluvu, aj keď produkt vlastne ani nepotrebuje,“ konštatuje odborníčka.

Ako ďalej dodáva, vo všeobecnosti možno aj ide o prospešné produkty, ale v konkrétnej situácii nemusia byť pre klienta nevyhnutné – inými slovami, predstavujú iba náklad bez úžitku. „Peniaze sa nám môžu rozkotúľať dvojakým spôsobom. Ľudia financujú veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujú. A za tie, ktoré potrebujú, platia neraz priveľa,“ vystríha Lenka Trebunová.

Pri každej zmluve by ste si teda mali položiť niekoľko základných otázok: „Na čo tento produkt skutočne slúži? Na sporenie, ochranu príjmu, zabezpečenie majetku, alebo financovanie bývania? Je to naozaj to, čo hľadám a potrebujem? Nedá sa táto moja potreba zabezpečiť iným spôsobom? Nenájdem v ponuke konkurencie lepšie a lacnejšie služby?“

Kde začať?

„Prvým krokom musí byť jednoznačne pohľad do minulosti – teda revízia starých zmlúv. Pri poistení majetku či zabezpečení rodinných príjmov v podobe úrazového poistenia by ste mali dbať na to, aby bola poistná suma dostatočná a nedochádzalo k podpoisteniu,“ radí odborníčka. Ak rekonštruujete alebo modernizujete svoj byt či dom, nezabudnite na úpravu poistnej sumy, inak sa vystavíte riziku podpoistenia, čo spôsobí, že plnenie z poisťovne nebude postačovať na opravu majetku a bude potrebné siahnuť po vlastných zdrojoch.

Ďalším krokom by mal byť pohľad na zmluvy zabezpečujúce financovanie budúcich potrieb. Životné poistenie, dôchodkové pripoistenie, ako aj iné formy budúceho zabezpečenia by sme mali voliť tak, aby nám prinášali maximálny úžitok. Analytička potvrdzuje, že často si každý finančný produkt žije svojím vlastným životom, čím nás pripravuje o výhody a výnosy, ktoré by sme mohli dosahovať a čerpať, ak by sme dokázali dať všetky produkty do vzájomných súvislostí.

„Rozhodne je užitočné zistiť si, na čo ktorá poistka či ďalšie zmluvy slúžia, a overiť, či sú nevyhnutne potrebné, či si „nekonkurujú“, či prinášajú výnos a v neposlednom rade, či sú ich vlastnosti a parametre optimálne,“ radí Trebunová.

Pozor na hypotéky

„Ročná výška nájomného pri bytoch prvej kategórie by mala do roku 2010 dosiahnuť päť percent trhovej hodnoty konkrétneho bytu ročne,“ vysvetľuje analytička nezávislej finančno-poradenskej spoločnosti. Logicky teda vyvstáva otázka, či z dlhodobého hľadiska nie je výhodnejšie zaobstarať si vlastné bývanie.

„Problémom však býva jeho financovanie. Iba málo rodín disponuje takou hotovosťou, aby si mohlo dovoliť kúpiť nehnuteľnosti len z vlastných zdrojov. Riešením sa teda stávajú špecializované produkty, medzi ktoré patrí stavebné sporenie či hypotekárny úver,“ odpovedá Lenka Trebunová.

Ešte predtým, ako sa však rozhodneme pre úver, mali by sme si uvedomiť, že žiadny z týchto nástrojov nie je univerzálny. Najlepší úžitok často prináša kombinácia produktov. Analytička však vystríha: „V prípade všetkých druhov bankových pôžičiek, či už účelových, alebo bezúčelových, treba postupovať obozretne. Dôležitejšia ako výška úrokových sadzieb je totiž hodnota RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), ktorá zahŕňa okrem platby istiny a úrokov aj ďalšie skryté platby, akými sú napríklad poplatok za posúdenie a schválenie úveru, poplatky za vedenie úverového účtu, za poistenie atď.

Preto sa treba zaujímať aj o toto číslo a neriadiť sa iba výškou samotnej úrokovej sadzby. To isté platí aj pri lízingových produktoch.“

Z mínusu do plusu

Ak sa dostaneme do situácie, že máme zabezpečené všetky uvedené finančné potreby a zostávajú aj nejaké voľné finančné prostriedky, je potrebné nájsť vhodnú formu investovania. Podľa odborníkov sa však práve v tejto oblasti skrývajú najväčšie rezervy. Aj keď je ponuka pestrá a obsahuje dostatočný počet produktov vhodných pre akýchkoľvek investorov, využíva ju iba nepatrný počet domácností.

Z prieskumov vyplýva, že šesť z desiatich ľudí stále používa na uloženie svojich voľných financií bežné účty. Tu sa však naše korunky nielenže „nerozmnožujú“, ale v dôsledku bankových poplatkov o ne pomaly prichádzame. Podľa odborníčky považujú ľudia orientáciu v investičných nástrojoch za ťažkú. „Domácnosti si často ukladajú peniaze tam, kde im prinášajú výrazne menší výnos, než aký by mohli prinášať, alebo síce realizujú výnos, ale s neprimerane vysokým rizikom,“ konštatuje na základe vlastných skúseností.

Pred rozhodnutím o investícii by sme si mali dobre ujasniť, na aké obdobie môžeme peniaze „oželieť“, aký výnos očakávame a aký máme vzťah k riziku. Tiež by sme si mali položiť otázku, na čo budú investované peniaze použité a od toho odvodzovať dôsledky, čo by sa stalo, keby nepriniesli žiadny výnos či dokonca, keby sme o vložené prostriedky prišli. Podľa toho je potrebné voliť investície – od vysoko konzervatívnych, ktoré sú bezpečné, ale prinášajú nízke výnosy, až po rizikové, ktoré môžu znamenať vysoký zisk, ale aj stratu.

„Ak uvažujeme investovať väčšiu sumu peňazí, mali by sme ho rozdeliť na niekoľko častí a na každý z nich použiť iný investičný nástroj – tak, aby neboli vzájomne previazané. Takouto diverzifikáciou znížime riziká, že domácnosť príde o všetky investované finančné prostriedky, prípadne výnosy z jednej časti investovaných peňazí môžu kompenzovať stratu či nízke výnosy z ďalšej časti investovaných peňazí,“ odporúča Lenka Trebunová a dodáva: „Pokiaľ by rodina začala ukladať iba tisíc korún mesačne, tak po 30 rokoch investovania by pri priemernom zhodnotení 8 % dosiahla investícia hodnotu viac ako 1,5 mil. korún, pri investícii 2000 korún mesačne by to boli už takmer 3 milióny korún.“

Riešenie na dosah

Správnym krokom, ako nájsť všetky skryté rezervy, je vypracovanie vlastného finančného plánu. „Jeho výsledok buď ukáže, že finančné produkty domácnosti sú v poriadku a prinesie pocit istoty, že sme nič nezanedbali, alebo nám ukáže rezervy vo finančnom hospodárení a naznačí možnosti zlepšenia. Poruke máte dve možnosti – buď sa spoľahnúť na seba, alebo vyhľadať pomoc odborníka – finančného poradcu,“ radí analytička.

Ak sa na finančnú analýzu podujmete vo „vlastnej réžii“, nezabudnite na niekoľko zásad. „Najdôležitejšie je uvedomiť si, že splnenie hmotných cieľov – nový dom, chata, auto či dovolenka - nebude možné, ak človek bude chorý alebo utrpí úraz a v jeho dôsledku nebude môcť sám pracovať, zarábať. Pre tieto prípady by mal byť každý člen domácnosti zabezpečený,“ odporúča Lenka Trebunová.

Ďalej je potrebné pamätať na to, že majetok by mal byť chránený pre prípad rôznych nepríjemných situácií. Nechránený majetok je hrozbou, že v prípade, keď oň prídeme, budeme musieť naše finančné zdroje použiť prednostne na jeho získanie. Netreba zabúdať ani na to, že požiadavky na náš každodenný život, ako je kino, divadlo, výlety či dovolenky, sa nestratia vstupom človeka do dôchodku.

Dôchodok od štátu určite nebude postačovať na pokrytie všetkých týchto výdavkov, a preto je dobré zamyslieť sa nad vytváraním vlastnej finančnej rezervy na dôchodok už počas produktívneho veku.

Desatoro pre optimalizáciu rodinného rozpočtu

1. Pokiaľ chcete naozaj vedieť, kam sa strácajú vaše peniaze, veďte si niekoľko mesiacov podrobný zápis o všetkých príjmoch a výdavkoch. Po tom, čo si urobíte sumár, uvidíte, kam sa vaše korunky rozkotúľali.

2. Vo financiách si držte poriadok. Ak chcete vedieť, koľko a za čo platíte, musíte mať vo svojich účtoch prehľad.

3. Pravidelnú mesačnú rezervu si držte mimo účtu, kam prichádzajú vaše príjmy a odkiaľ odchádzajú všetky pravidelné mesačné platby. Rezerva sa nevytvára preto, aby ste mali čo na konci mesiaca míňať, ale preto, aby ste mali zdroje v prípade nepriaznivej životnej situácie alebo neočakávaných väčších výdavkov.

4. Pokiaľ si mesačne odkladáte určitú časť peňazí, snažte sa o pravidelnosť – peniaze si v rovnakej výške odložte každý mesiac.

5. Peniaze vám ušetrí aj výber správneho balíka služieb k bežnému účtu. Ten by mal zodpovedať vašim potrebám v súvislosti s počtom a typom operácií, ktoré každý mesiac musíte zrealizovať.

6. Peniaze si vyberajte radšej z bankomatu ako na pobočke, ušetrite tak na poplatkoch.

7. Na poplatkoch ušetríte aj vtedy, keď si nebudete vyberať často menšie sumy peňazí , ale vyberiete si naraz vačšiu sumu.

8. Ak máte kreditku, používajte ju priamo na platenie v obchodoch, nie na výber peňazí.

9. Ak bežne používate kreditku alebo máte na účte povolené prečerpanie, snažte sa peniaze vrátiť v stanovenej lehote. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, poplatky za nesplatenie dlhu v stanovenej lehote sú príliš vysoké.

10. Skôr, ako sa rozhodnete siahnuť po ďalšom zaujímavom finančnom produkte, zamyslite sa, na čo vám bude slúžiť a čo ním získate.

Optimalizáciu rodinných financií som prenechal na odborníka

Vojtech Marek (37), Bratislava

Keďže už dlhé obdobie využívam rôzne bankové, poistné či finančné produkty, ich optimalizáciu som prenechal na odborníka – finančného poradcu.

Hlavným dôvodom, prečo som ho vyhľadal, bol môj záujem vhodne investovať voľné finančné prostriedky.

Po prehodnotení všetkých zmlúv, ktoré som v minulosti uzatvoril, mi odporučil, ktoré z nich sú nevýhodné, ktoré je potrebné zmeniť či zrušiť. Na základe podrobnej analýzy finančnej situácie nám vypracoval konkrétny finančný plán.

Naše rodinné hospodárenie je teraz určite prehľadnejšie.

Peniaze mám pod kontrolou

Martina Gapčová (28), Cífer

Patrím do skupiny ľudí, ktorá si nevedie žiadne denníky či knihy o uskutočnených výdavkoch a platbách. Doposiaľ som nikdy ani nevyužila služby finančných poradcov.

Pokiaľ ide o finančné produkty, ktoré využívam, musím spomenúť, že si ich vyberám vždy až po dôkladnom zvážení a porovnaní s konkurenčnými produktmi. Nedisponujem teda rôznymi druhmi bankových účtov, poistiek či sporení. Na optimálne hospodárenie mi postačuje jeden bežný a jeden sporiaci účet, na ktorom zhodnocujem voľné finančné prostriedky.

Rovnako je to aj v prípade uzatvorených poistiek. Viacerí známi majú rozmanité poistky, ktoré sa v mnohom i prekrývajú. Aj toto som vyriešila jednou poistnou zmluvou, ktorá odráža všetky moje potreby a požia-davky. Tým mám finančné prostriedky plne pod kontrolou a viem, že sa mi „nerozkotúľajú“ na nepotrebné bankové poplatky či neužitočné poistky.

Autor: Andrea Kučerová