Jana Nagyová: Tlmočenie je umenie okamihu

Svoju prácu berie nadmieru seriózne, no nechýba jej nadhľad a zmysel pre humor.

Práve sa vám skončil prvý týždeň tlmočníckeho kurzu. Pri vašich bohatých skúsenostiach z odboru by sa mohlo zdať, že sa už nepotrebujete učiť nič nové.

To je veľký omyl. Jedna z typických čŕt môjho povolania je, že prakticky každý deň pracujem v inom prostredí, s inými ľuďmi a na inej téme. Preto sa musím vždy dôkladne pripraviť a dovzdelávať sa.

Ani mňa navyše neobchádza takzvaná „pomsta cudzieho jazyka“ - nepoužívam, zabudnem. Aj tento kurz je pre mňa nesmierne dôležitý. Veľmi sa z neho teším a napriek tridsaťpäťstupňovým horúčavám som ešte nevynechala ani päť minút. (Smiech.)

Ako taký tlmočnícky kurz vyzerá?

Každý z nás si pripraví prejav v slovenčine, ktorý ostatní tlmočia do angličtiny. Naši anglickí školitelia, ktorí sú špičkoví tlmočníci v Európskom parlamente a Európskej komisii, rozoberú náš výkon na drobné. Upozornia nás, kde sme sa odchýlili od originálu, kde sme ho pozmenili, čo sme vynechali. Sústredia sa aj na gramatiku a štylistiku.

Na tomto kurze sa zameriavame na takzvaný „retour“, prekladáme len do angličtiny. Tlmočíme konzekutívne, čiže následne, alebo simultánne, čo znamená v kabínkach. V reáli sa pri simultánnom tlmočení striedame dvaja-traja kolegovia a navzájom sa počujeme. No pri konzekutívnom tlmočení pracujeme so svojimi klientmi každý zvlášť, preto je takýto kurz vynikajúca príležitosť získať spätnú väzbu od profesionálov.

Simultánny preklad je veľmi stresová záležitosť. Ako často sa v tlmočníckej búdke so svojimi kolegami meníte?

Rokovanie zvyčajne trvá celý deň. Väčšinou si dohodneme vopred, či sa vystriedame po pätnástich, prípadne dvadsiatich minútach, alebo až po jednotlivých príspevkoch. Tlmočenie v kabínkach je neskutočne únavné. Máme pri ňom akoby rozdvojenú hlavu. Jednou časťou vnímame vety, ktoré idú dnu. Druhou časťou to, čo dávame von. Navyše musíme reagovať pohotovo bez najmenšieho zaváhania. Preto je v kabíne dôležitá aj vzájomná spolupráca. No niekedy si pri tlmočení aj oddýchnem. A to hlavne pri témach, ktoré sú blízke môjmu srdcu.

Napríklad?

Milujem filmové festivaly a tlačové konferencie s filmármi. Doma som aj v tlmočení problematiky betónových ciest a konštrukcií. (Smiech.) V tejto problematike som sa zdokonalila pri dlhodobej spolupráci s firmou, ktorá vyrába cement a betón.

Na akých filmových festivaloch ste ako tlmočníčka pracovali?

Začínala som na bábkovom festivale v Topoľčiankach. Pravidelne tlmočím na divadelnom festivale v Nitre a na dvoch najväčších medzinárodných filmových festivaloch na Slovensku, na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave a na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach. Tento rok som spolupracovala napríklad s hercami Omarom Sharifom či Liv Ulmanovou.

Akí boli?

Liv je nádherná žena. Nedá sa to hádam ani slovami vyjadriť. Mám na pamiatku spoločné fotografie, ale viac si cením spomienku, ktorú mám uloženú v srdci. Omar Sharif je veľmi temperamentný a vtipný. Jeho zábavné príhody o tom, ako ho mama mlátila ružovou papučou s brmbolcom, alebo ako ho babica pri pôrode ťahala za hlavu a dodnes má nad ušami diery, prijalo publikum s výbuchmi smiechu a potleskom. Z vďačnosti, že som mu ich pomohla rovnako vtipne pretlmočiť do slovenčiny, ma na záver spontánne vyobjímal a vybozkával.

Tlmočíte aj pre vládu. Pre ktorých politikov a aké s nimi máte skúsenosti?

Veľmi dobrú angličtinu má premiér Róbert Fico. Tlmočenie potrebuje pri protokolárnych príležitostiach. Dobre sa mi robí aj s podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom. S obomi som absolvovala niekoľko zahraničných ciest. Rada tlmočím aj pre ministra výstavby a americkú ambasádu.

Ako ste sa k tejto zaujímavej a rôznorodej práci dostali?

Pôvodne som chcela byť ilustrátorkou detských kníh. Neskôr sa mi zapáčili jazyky, hlavne angličtina a nemčina. Nakoniec som skončila na Filozofickej fakulte odbor angličtina – slovenčina, učiteľský smer. Tešila som sa, že budem profesorka na gymnáziu alebo ostanem učiť na fakulte. Dokonca som mala v pláne pracovať v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra. (Smiech.)

Až oveľa neskôr som začala uvažovať o kariére prekladateľky a tlmočníčky. Po škole som sa však dostala do Radošinského naivného divadla, kde som hrala šesť rokov. Na angličtinu som vtedy úplne zabudla. Na nemčinu detto. Keď sa mi narodil syn, začala som rozmýšľať, čo ďalej. Do divadla som sa už nechcela vrátiť. A tak som sa rozhodla pre jazyky. Začala som dávať súkromné hodiny deťom. Príležitostne som tlmočila na festivaloch a začala som prekladať knihy a filmové scenáre.

Čo vás priviedlo do Radošinského naivného divadla?

Počas štúdia na vysokej škole v Prešove som bola členkou študentského divadla, ktoré bolo v tom čase veľmi populárne. Práve tu som dostala ponuku do Martinského divadla, ale odmietla som ju.

Na rozdiel od mojej sestry Evy Gašparovej, ktorá sa herečkou v Martinskom divadle naozaj stala a hrá tam dodnes, som nikdy o podobnej kariére nesnívala. A už vôbec nie v kamennom divadle. No ponuke od „radošincov“ som nedokázala odolať, lebo ich herectvo bolo bližšie môjmu študentskému naturelu.

Pomohla vám divadelná skúsenosť v kariére tlmočníčky?

Samozrejme. Naučila som sa narábať s hlasom a vďaka tomu dnes nemám problém vykročiť na pódium a tlmočiť pred veľkým publikom. Na filmovom festivale v Bratislave som viackrát dvojjazyčne moderovala celý otvárací a záverečný ceremoniál. Bez hereckej skúsenosti by som si na to určite netrúfla.

Okrem tlmočenia aj prekladáte. Čo robíte radšej?

Je to asi päťdesiat na päťdesiat. Ak chce byť niekto dobrý tlmočník, musí robiť aj preklady, ktoré ho naučia pracovať so slovom a štylizovať. Preklad a tlmočenie sú však svojou podstatou úplne rozdielne činnosti. Pri prekladoch máte čas na premýšľanie, môžete ich spracúvať postupne, vracať sa k nim, opravovať chyby. Tlmočenie je naopak umenie okamihu.

Kariéru prekladateľky ste začali netradične, prekladom Encyklopédie ručných prác. V jednom rozhovore pre médiá ste sa zdôverili, že vám dala riadne zabrať.

Je to tak. Ale asi som sa s ňou popasovala veľmi dobre, lebo mi vydavateľ dal postupne preložiť aj Encyklopédiu šitia a Encyklopédiu výšivky. (Smiech.) Vtedy som však išla na doraz. Radila som sa s učiteľmi na textilnej priemyslovke, s módnymi návrhármi aj s predavačkami v galantérii.

Dbala som na každý detail, lebo v knihách bolo aj veľa pracovných postupov a návodov a z vlastnej skúsenosti viem, ako sa jedujem, keď návod presne nesedí a nedá sa podľa neho pracovať. Možno práve z tohto dôvodu som za Encyklopédiu šitia nakoniec dostala Cenu Mateja Bela za preklad diel interdisciplinárnej a encyklopedickej povahy.

Určite ste mali pocit zadosťučinenia, lebo existujú dobré aj zlé preklady. Najmä v beletrii. Napríklad český spisovateľ Milan Kundera sa posťažoval, že niektoré preklady jeho kníh majú s duchom románu i s duchom jeho postáv pramálo spoločné. Máte podobné skúsenosti?

Prekladateľ musí v prvom rade dobre rozumieť originálu. Až potom sa môže pokúsiť preniesť celkovú atmosféru príbehu a štýl autora do iného jazyka a kultúry. To samozrejme neznamená, že keď sa dej bude odohrávať v Texase, tak z kovbojov budeme robiť bačov. (Smiech.)

Ale nemôžem ani preložiť „meet my sister“ ako „stretni sa s mojou sestrou“, pretože po slovensky to znie „zoznám sa s mojou sestrou“, alebo jednoducho „toto je moja sestra“. Celkom bežne sa stáva, že v slovenskom dabingu zaznie z úst detektíva napríklad takáto veta: „Hľadáme mladého muža kaukazského typu.“ Pritom Caucasian v tomto kontexte znamená beloch!

Čo si myslíte o českom preklade seriálu Sex v meste, kde sa „Mr. Big“ volá Pán Božský? Trafil sa prekladateľ do čierneho?

Priznám sa, že nie som pravidelná diváčka Sexu v meste, lebo okrem BBC, CNN a TA 3 nemám čas pozerať televíziu. Ale práve včera, keď ma kamarátka volala na rovnomenný film, som rozmýšľala, ako sa volá Pán Božský v origináli. Mr. Big? Myslím si, že Pán Božský znie dobre a prekladateľ touto prezývkou nič nepokazil.

Prekladáte aj filmy a televízne seriály. Môžete niektoré vymenovať?

Začínala som kreslenými rozprávkami. Zo seriálov spomeniem Čarodejnice, Everwood, Krehké vzťahy alebo Zajtrajšie noviny. Robila som aj vynikajúcu komédiu Strelení s Adamom Sandlerom alebo Pretty Woman s Juliou Robertsovou a Richardom Gereom.

Zastrešuje Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov, ktorej ste členkou, skôr odborníkov, ktorí prekladajú len jeden svetový jazyk, alebo takých, čo vedia viac jazykov?

Členmi našej asociácie sú prekladatelia a tlmočníci, ktorí pri svojej práci používajú slovenčinu bez ohľadu na to, s koľkými cudzími jazykmi pracujú. Starších tlmočníkov, ktorí ovládajú viac jazykov, nie je až tak veľa. Sú to najmä tí, ktorí vyrástli v bilingválnej rodine alebo mali rodičov, čo pre prácu žili dlhšie v zahraničí.

Géniov, ktorí sa jazyky naučili bez toho, aby vytiahli päty zo svojej krajiny, spočítate na prstoch jednej ruky. Potom je otázka, či ide o pasívny, alebo o aktívny jazyk. Je totiž rozdiel, či prekladáte do jazyka, alebo z jazyka. Aj v inštitúciách Európskej únie pracujú ľudia, ktorí tlmočia povedzme zo šiestich jazykov. Ale opačným smerom tlmočia napríklad len do dvoch. Teda len dva jazyky ovládajú aktívne.

Máte v Asociácii niekoho, kto prekladá z češtiny?

Áno, je nás viac a jedna z nich sedí pred vami. (Smiech). V Bruseli som musela prejsť rovnako náročným testom ako pri tlmočení z angličtiny, až potom som dostala akreditáciu. Je naivné myslieť si, že len preto, že si rozumieme, môžeme automaticky aj prekladať alebo tlmočiť z češtiny alebo naopak.

Pri literárnych prekladoch mi je často ľúto, že nemáme takú bohatú vrstvu hovorového jazyka ako čeština, a hovorové slová, ktoré Slováci úplne bežne používajú, sa veľmi často pokladajú za nespisovné a jazykové redaktorky ich z textov vyhadzujú. Tým nechcem povedať, že máme hovoriť slovo „botník“ ako napríklad niektorí Bratislavčania.

A ako by ste slovo „botník“ preložili do slovenčiny vy?

Asi ako polica na topánky.

Jazykové redaktorky však používajú slovo topánkovník.

Áno? Ježišmária. (Smiech.) Ja sa takýmto kravinám vyhýbam tým, že ich jednoducho obídem. Neexistuje, aby sa v mojej knihe ocitli slová ako tereniak, baloniak, nákladniak, pubertiak, posilňovňa... Namiesto baloniaka použijem radšej slovné spojenie ľahký kabát. Absolútne nechápem, prečo mrzačíme slová, ktoré vznikli prirodzeným vývojom a strkáme do nich napríklad dvojhlásky.


Ľuďom na ulici ich nevnútite a z úst filmových postáv znejú ako nenaolejovaná retiazka na bicykli. Slovenčina určite nie je taká bohatá, aby sme z nej vyhadzovali slová len preto, že majú pôvod v češtine alebo v angličtine. Konkrétne: Som psíčkarka, ale nemôžem si zobrať psa na „vodítko“ a ísť ho „vyvenčiť“. Podľa slovenských jazykovedcov ho musím vziať na vôdzku a ísť s ním na prechádzku. (Smiech.)

Na otázku ako relaxujete, väčšina ľudí odpovie: Pri dobrej knihe. To asi nie je váš prípad. Alebo sa mýlim?

Nie nemýlite. Keď niečo čítam, stále to vnímam ako prácu. Dokonca keď prídem domov a zapnem televízor alebo sa rozprávam so synom, paralelne si v hlave tlmočím. Až kým sa nespamätám. Keď chcem naozaj vypnúť, najradšej vykonávam činnosti, pri ktorých vôbec nemusím rozmýšľať. Napríklad zoberiem psa a idem ho „vyvenčiť“. (Smiech.)

Dokedy je človek schopný takúto náročnú prácu robiť?

S kolegami si túto otázku tiež často kladieme a hneď si aj odpovedáme: Kým udržíme myšlienku... a moč. (Smiech.) Aj keď je táto práca naozaj extrémne náročná, paradoxne si ňou udržiavame mozog v kondícii, lebo sa musíme stále učiť. Skôr ide o mieru stresu, ktorý je tlmočník ochotný a schopný zvládať, a dokedy. Pri tejto práci musíme aj veľa cestovať. V určitom štádiu sa človeku už naozaj nechce trmácať z lietadla do lietadla a prespávať každú noc v inom hoteli.

V akom štádiu sa nachádzate vy?

V štádiu absolútneho nadšenia. Svoju prácu milujem, a keď všetko pôjde podľa mojich predstáv, určite pri nej ešte nejaký ten rok vydržím.

Jana Nagyová (47)

Narodila sa a vyrastala v Žiline. Po skončení Filozofickej fakulty v Prešove bola v rokoch 1984 - 1990 členkou Radošinského naivného divadla. Dnes sa venuje naplno prekladom a tlmočeniu. Prekladá odbornú literatúru, filmové scenáre a knihy. Tlmočí na medzinárodných konferenciách, filmových festivaloch, v inštitúciách EÚ a sprevádza členov vlády na zahraničných pracovných cestách. Na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film tlmočila aj pre Omara Sharifa, Liv Ulmanovú, Geraldinu Chaplinovú či Jacqueline Bissetovú. S bývalým manželom, spevákom Petrom Nagyom má devätnásťročného syna Filipa.

Autor: Dana Haščáková