Užime si materstvo

Netreba sa čudovať. Po narodení dieťatka sa svet zúži na kŕmenie, prebaľovanie, natieranie zadočka, zohrievanie kašičiek, pranie špinavých vecí.

Hlavne v prvých mesiacoch zaberie bábätko všetok čas.

Neskôr je však na nás, či sa dobrovoľne oddáme izolácii, alebo si nového človiečika prirodzene zaradíme do svojho doterajšieho života a okrem starostlivej mamy budeme opäť manželkou, milenkou či kamarátkou.

Bez pocitu, že by sme boli krkavčími matkami.

Ako nebyť otrokom

Niektoré mamičky sa tak upnú na dieťa, že zabudnú na celý okolitý svet. Materstvo je silne návykové a pokiaľ si novú situáciu užívajú obaja rodičia aj dieťa, netreba im nič vyčítať. „Každý z nás je jedinečný. Všeobecne platné kritériá, podľa ktorých by sa dalo určiť, kedy je vzťah matky k dieťaťu zdravý a kedy už nie, neexistujú. Ak sú chvíle s dieťatkom plné pohody a spokojnosti, ak má dieťa dostatočnú mieru voľnosti a priestoru na nové hry bez toho, aby sa matka ustavične obávala, že si ublíži, všetko je v poriadku,“ hovorí psychologička Rita Švihranová.

„Niekedy mamy zabúdajú na svoju prirodzenú intuíciu a v mene ,dobrej starostlivosti‘ bývajú zahltené množstvom informácií a názorov od známych alebo z rôznych príručiek. Potom len ťažko hľadajú správnu mieru, ako sa zladiť s dieťaťom a nezachádzať do extrémov, ako je prílišné obmedzovanie a sústredenie sa na dieťa, alebo naopak – nadmerná voľnosť.“ Materstvo nie je choroba, treba si ho užívať. V tradičných spoločnostiach sa chápe ako normálna, aj keď radostná súčasť života. To neznamená, že by sme sa mali vrátiť do čias, keď žena porodila na poli a pustila sa ďalej do okopávania. S bábätkom aj okolitým svetom sa však dá žiť v harmónii, bez toho, aby sme sa stali otrokom novej situácie. „Mamička, ktorá je príliš sústredená na dieťatko, si zabúda klásť otázky typu, ako sa cíti alebo po čom túži.

Ak si ani pár mesiacov po pôrode nedokáže nájsť pre seba a partnera čas, môže sa začať cítiť nespokojná, unavená, nervózna alebo osamelá. Neskôr sa pridružia problémy v partnerských a iných vzťahoch, po nastúpení do práce môže mať problémy so začlenením sa do kolektívu, zaradením do pracovného procesu, alebo v nadväzovaní a rozvíjaní ďalších sociálnych vzťahov,“ upozorňuje Švihranová. Naopak, ak je spokojná mamička, spokojné je i dieťatko. Bábätko vníma matkin psychický stav citlivejšie, ako si možno myslíme. „Pre dieťa je prospešné, ak je mama spokojná, v pohode a dobrej nálade. Ak je príliš úzkostlivá a svojho potomka ustavične kontroluje, upravuje, prezlieka a inak naťahuje, zbytočne ho obmedzuje v normálnom vývoji. Dieťa, ktoré má relatívne málo slobody a rozletu, môže byť nervózne, uplakané a niekedy až agresívne.“

Optimizmus nadovšetko

Všetky mamičky rozčuľujú nízke materské dávky, zničené detské ihriská, úzke chodníky s bariérami. Keď sa pozrieme na vec z iného uhla, oproti minulosti máme aj peknú kôpku vymožeností. Zoberme si iba také plienky. Naše staré mamy ich prali v studenom potoku, matky v práčke, my ich jednoducho zahodíme do koša. V ponuke obchodov sú hotové detské výživy, ktoré stačí ohriať v mikrovlnnej rúre. Azda najväčšou zmenou prešli oteckovia. Kedysi prišiel živiteľ rodiny domov, sadol si za stôl a čakal, kým ho žena obslúži a nakŕmi. Ak mu chutilo – mlčal, ak nie – večeru ofrflal.

Svojich desať večne hladných detí síce rozoznal podľa mena, no celá výchova bola na pleciach ženy. Časy sa menia, čo bolo kedysi rodinnou idylkou, je dnes hulvátstvom. Naši manželia (či aspoň veľká časť z nich) stoja pri nás pri pôrode, pomáhajú s výchovou, varením, alebo aspoň s umývaním riadu. Ak náhodou neuvaril ani jeden z nás, k dispozícii je donášková služba. Dosť vymožeností na to, aby sme si materstvo užívali a popri tom nezabudli na vlastné potreby a záujmy.

S batohom cez hory

Ak sme zvykli pred ruchom veľkomesta unikať do hôr alebo na vidiek, skúsme to aj teraz. Mamička si v prírode vyvetrá hlavu a dieťa načerpá množstvo nových vnemov. „Kontakt s prírodou, zemou, pieskom či trávou sú pre zdravý vývoj nenahraditeľné. Dieťa sa potrebuje občas váľať, blázniť, gúľať po zemi. Spoznáva tým nielen okolitý svet, ale aj samé seba. Navyše, množstvo podnetov pomáha rozvíjať zmysly – nielen zrak, ale aj sluch, čuch či hmat. Každé vekové obdobie má však svoje špecifiká a dieťaťu treba podnety dávkovať postupne,“ hovorí Švihranová.

S kočíkom to na svahoch radšej neskúšajme, no ak dieťatko posadíme do šatky, baby vaku, alebo ergonomického nosiča, so živým batôžkom sa môžeme v pokoji vybrať na výlet. Jeho dĺžka závisí od našej kondície a prispôsobivosti dieťatka, no na viacdňovej stanovačke by sme sa pravdepodobne cítili nepohodlne my aj náš potomok. Pri častých pobytoch v prírode zvážme zaočkovanie vakcínou proti kliešťovej encefalitíde, ktorá je dostupná aj pre deti od jedného roku. Prvú dávku je najvhodnejšie podať už v zimných mesiacoch. Netreba zabudnúť na ochranu proti slnku, pevnú obuv a repelent.

Medzi davom rockerov

Na zahraničných hudobných festivaloch sa mamičky s deťmi vyskytujú pomerne často. Niektoré z nich sa dokonca pýšia nálepkou „baby-friendly“. Prvá lastovička v podobe kútika pre deti už priletela aj na Slovensko, no prebaľovacie pulty či stanice na umývanie riadu a zohrievanie jedla by sme v areáli hľadali len ťažko. Najväčším problémom zostáva hygiena. Strkať sa pod cisternou medzi desiatkami pankáčov vždy, keď chceme dieťatku vyšpliechať zadoček, nie je žiadna sláva. Ani strava v podobe cigánskej pečienky.

Ak sa festivalovej atmosféry nevieme vzdať, zoberme si so sebou deku, ktorú rozložíme v bezpečnej vzdialenosti od reproduktorov, ale aj podgurážených ľudí. Nezabudnime na vhodnú stravu, dostatok pitia a prikrývku na hlavu. Keď máme väčšie dieťa, pre každý prípad ho oblečme do tých najkrikľavejších farieb, aké len nájdeme.

Festivalovým imidžom znížime zároveň riziko, že sa nám stratí z dohľadu. Pobyt s dieťatkom medzi hlučným davom skráťme na pár hodín a na stanovanie radšej ani nepomyslime. Ak by sa nám aj pošťastilo nájsť tiché miestečko, je pravdepodobné, že zdrojom hluku bude v noci náš potomok a bude mať na to právo. Verte, že neocení ani tých najslávnejšich headlinerov a s najväčšou pravdepodobnosťou si ich poriadne neužijete ani vy, pretože budete mať plno logistických starostí.

Malý cestovateľ

Mnohí rodičia sú postavení pred dilemu, či s dieťatkom cestovať, alebo nie. „Pri rozhodovaní by mali zvažovať vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, dráždivosť nervovej sústavy, ale aj spánkový a stravovací režim,“ hovorí psychologička Švihranová. „Niektoré deti sú spokojné a cítia sa bezpečne aj v cudzom prostredí, pre iné môže byť zmena prostredia stresujúca. Odporúčam teda rešpektovať povahu dieťaťa a prispôsobiť sa mu, aspoň kým je v útlom veku.“

Netreba zabúdať ani na fakt, že bábätká sú počas prvých mesiacov veľmi zraniteľné. „Deti si vtedy ešte len budujú imunitný systém. Počas prvých šiestich rokov života by sa síce mali stretávať s určitými baktériami a vírusmi, no nie naraz a nie v príliš koncentrovanej forme. V letiskových halách, preplnených vlakoch a autobusoch ich len zbytočne vystavujeme chorobám,“ hovorí detská lekárka Karolína Zahradníková a dodáva: „Ak sa rodičia predsa len rozhodnú cestovať, mali by si vopred zmapovať cieľovú krajinu. Zistiť si, aká je tam hygienická úroveň, aké choroby sa tam vyskytujú. Nevyhnutnosťou je základný balíček liekov na alergiu, na uštipnutie hmyzom, lieky proti teplote a bolestiam, leukoplast, teplomer a opaľovací krém s vysokým faktorom. Deti by mali mať za sebou základné očkovanie, odporúčam aj proti hepatitíde typu A a meningokokovej meningitíde.“

Aký dopravný prostriedok si vybrať? Pri ceste autom sa vyhneme masám ľudí aj zdržaniam v odbavovacej hale. Niektoré deti však majú žalúdočné problémy a lepšie im vyhovuje vlak. Nech si vyberieme akýkoľvek spôsob, dobrým pomocníkom bude autosedačka, ktorá je pomerne skladná a ľahko prenosná. V batožine oceníme zopár nových hračiek, vrecko na použité plienky, vlhčené obrúsky, deku na prebaľovanie, plastikový podbradník, náhradné tričko pre mamičku v prípade nehody.

Som rada, že náš syn žije v bezpečnejšom a zdravšom prostredí

Katarína Bagarová (32), mama trojročného Samka

Samko sa narodil v Bratislave, no keď mal tri týždne, presťahovali sme sa na rodinnú farmu v Prašníku. Samko si to ani nevšimol. Bývať na farme plnej domácich zvierat bolo predovšetkým snom manžela, no naše rozhodnutie neľutujem ani ja.

Pocit, keď otvorím domové dvere a ocitnem sa v prírode, sa nedá nahradiť ničím. O izolácii nemôže byť ani reči, na našej farme sa strieda toľko návštev, že sme niekedy radi, keď máme víkend pre seba. Samko je teda zvyknutý na ľudí a kamarátov má aj v jasličkách v Piešťanoch. Najbližšie zdravotné stredisko, pohotovosť a supermarket sú vzdialené asi 15 kilometrov, všade sa teda prepravujeme autom. Ako veľkú nevýhodu to však nepociťujem, pretože podobne to bolo aj v Bratislave.

Sme pomerne sebestační – mlieko, syry, vajcia a mäso si vyprodukujeme sami, nehovoriac o tom, že sú oveľa zdravšie ako produkty z veľkovýrobní. Chlieb si upečieme v domácej pekárni, múku nakupujeme v 50-kilových vreciach. Radi si urobíme výlet na bicykloch, alebo si len tak užívame božský pokoj. Som rada, že náš syn žije v oveľa bezpečnejšom a zdravšom prostredí ako v meste.

Čím je dieťa menšie, cestuje sa s ním ľahšie

Petra Christophoryová (30), mama takmer šesťročného Šimonka, v súčasnosti čaká ďalšie dieťatko

Niektoré deti nemajú rady vybočenia zo stereotypu. Náš Šimon je našťastie spokojný všade tam, kde cíti pohodu a kde sme v pohode ja a môj manžel. Na cestovanie je naučený odmalička.

Myslím si, že čím je dieťa menšie, tým ľahšie sa s ním cestuje. Keď mal Šimon desať mesiacov, vybrali sme sa spolu s dvomi kamarátkami na Ibizu. Tri dni pobytu v aute znášal úplne bez problémov, nanajvýš si občas trochu zamrnkal, keď na neho príliš pálilo slnko.

Dieťa pre mňa nebolo žiadnou príťažou – plienky, baby vak, pár vecí na oblečenie a nejaké hračky som pobalila do auta a mohli sme štartovať. S prípravou a ohrievaním stravy som sa nemusela zaoberať, pretože som Šimonka ešte dojčila. Jedinou zmenou oproti cestovaniu bez dieťatka bol synov denný režim, ktorému sa bolo treba prispôsobiť. Pre kamarátov sa noc iba začínala a ja som musela ísť spať (smiech). Odvtedy sme každé leto boli na cestách.

Pred dvoma rokmi sme sa spolu so synom a manželom presťahovali na jedenásť mesiacov na Jávu, kde som absolvovala študijný pobyt. Šimon mal vtedy štyri roky a celý pobyt znášal výborne, ako keby sa bol v Indonézii narodil. V obchodoch a lekárňach sa dalo zohnať všetko potrebné, ale niekoľkonásobne lacnejšie. Najväčšou exotikou na Jáve pre mňa bolo naše sebestačné nažívanie. Asi najviac som si užívala fakt, že sme konečne fungovali ako normálna samostat-ná rodina, s vlastným domom a rodinným rozpočtom, bez vytrvalej pomoci našich rodičov.

Kurzy pozitívneho rodičovstva

Pobyt v prírode sa dá spojiť aj s výchovno-vzdelávacím kurzom. Zaujímavou možnosťou sú letné semináre výchovnej poradkyne a zároveň mamičky Diany Grellovej. Kurzy pozitívneho rodičovstva sa konajú v prostredí horskej chaty alebo farmy.

Rodičia sa tam dozvedia o nových alternatívach výchovy, ako motivovať dieťatko k spolupráci, alebo ako spolu vzájomne vychádzať. Na deti čaká pestrý program s hrami v prírode, modelovaním hliny alebo divadielkom. Kto očakáva luxus, nech nechodí. Romantika a kopa zážitkov sú však zaručené.

Viac na www.zdravevztahy.sk

Autor: Silvia Peťková, smeŽeny, 30/2008