Asi každému z nás sa už niekedy stalo, že sme viac či menej trpeli po požití nejakého jedla. Ak ide len o menšiu nevoľnosť, ktorá rýchlo prejde a viac sa už nevráti, nie je to žiadna tragédia. Horšie je, keď sa príznaky pravidelne opakujú, prípadne časom ešte zhoršujú.
V prípade, že sú naše tráviace orgány v poriadku, je na vine imunitný systém, ktorý podráždene reaguje na určitý typ potravín. Alergické reakcie, ktoré takto vznikajú, môžu mať rôzne podoby. „Napríklad sa prejavia nechutenstvom, vracaním, hnačkami, brušnými kolikami, pálením záhy alebo vriedkami na slizniciach ústnej dutiny,“ upozorňuje alergiologička Katarína Bergendiová: „Niekedy sa môžu objaviť mapy na jazyku, ekzémy na koži, prípadne ťažkosti s dýchaním.“
Veľmi častým prejavom potravinovej alergie býva takzvaný orálny alergický syndróm, ktorý vyvolávajú prírodné potraviny ako čerstvá zelenina, ovocie, orechy alebo korenie. Pacienti, ktorí naň trpia, pociťujú svrbenie na perách a v ústach, niektorých škriabe v krku alebo sa im objavia okolo úst opuchy a červené fľaky. Takto postihnutí bývajú najmä alergici, ktorí sú zároveň precitlivení na peľové alergény a trpia sennou nádchou. Paradoxne im škodia typy potravín, ktoré odporúča väčšina odborníkov na výživu ako veľmi zdravé.
Vzbura imunitného systému
V extrémnych prípadoch môže potravinová alergia skončiť ako anafylaxia. Je to najbúrlivejšia alergická reakcia, ktorá sa prejavuje intenzívnym svrbením na celom tele, kožnou reakciou aj sťaženým dýchaním súčasne. Prvé príznaky sa môžu prejaviť už pár sekúnd po zjedení potraviny, na ktorú je organizmus precitlivený. Bez lekárskej pomoci môže prerásť do šoku, ktorý sa niekedy končí i smrteľným kolapsom. Počet takto postihnutých pacientov stále stúpa.
Napríklad v Spojených štátoch ošetria lekári ročne 29-tisíc prípadov anafylaxie. Búrlivá reakcia sa vraj často vyskytuje u ľudí, čo boli pred jedlom vyčerpaní nejakou fyzickou námahou, napríklad behom alebo rýchlou chôdzou v horúcom počasí. Organizmus oslabený námahou reaguje citlivejšie, ako keď je odpočinutý. U niektorých alergikov sa tento rozdiel prejavuje tak extrémne, že ak zjedia tú istú potravinu, ktorá po zvýšenej námahe vyvolala anafylaxiu, odpočinutí, alergické príznaky sa u nich vôbec neobjavia.
Pátranie po alergénoch
Vypátrať zložky potravy, na ktoré je pacient alergický, je niekedy veľmi zložité. „Problémom sú napríklad geneticky modifikované potraviny, pri ktorých je presná definícia obsahu alergénov prakticky nemožná,“ vysvetľuje doktorka Bergendiová. V takýchto potravinách dochádza ku skríženiu génov viacerých rastlinných alebo živočíšnych druhov a zistiť, čo konkrétne v nich spôsobilo alergickú reakciu, je nesmierne zložité. Niekedy nevyvolajú zdravotné ťažkosti samotné potravinové alergény, ale inhalačné látky alebo umelo pridané konzervačné látky, farbivá alebo dochucovadlá. Stávajú sa aj prípady, keď potravina vyvolá alergiu len preto, lebo bola zle uskladnená. Napríklad pacient reaguje alergicky na arašidy, lebo sa na nich uchytila pleseň. Pri pátraní po alergénoch je nevyhnutná úzka spolupráca lekára s pacientom.
Alergik by si mal hneď, keď sa uňho objavia príznaky, zaznamenať, čo v ten deň zjedol. Dôležité je všímať si aj obaly priemyselne upravovaných potravín, na ktorých je podrobne rozpísané ich zloženie. Osvedčenou pomôckou je viesť si jedálenský denník, do ktorého si pacient zapisuje všetko, čo zjedol, a zároveň sleduje reakcie na jednotlivé potraviny. Zároveň si treba všímať, ako boli potraviny upravené, lebo aj tento fakt môže zohrávať úlohu pri určitých typoch alergií. Niekto napríklad citlivo reaguje na surové jablká, keď je však ovocie podusené alebo zavárané, neobjaví sa žiadna reakcia. Prípadne sa môže stať, že pacient je alergický len na jednu odrodu jabĺk, zatiaľ čo inú môže jeho telo bez problémov prijať. Metóda podrobného zapisovania všetkého, čo prešlo našim tráviacim traktom, je síce dosť prácna, môže však lekárom značne uľahčiť diagnostiku.
Čím viac informácií alergiológ od pacienta dostane, tým väčšia je šanca, že sa trafí do čierneho. Medzi zvyčajné diagnostické metódy patria aj alergiologické kožné testy, pri ktorých lekár vpichne pacientovi napríklad na ruku rôzne alergény a potom sleduje, ako na ne pokožka reaguje. Okrem toho sa využívajú aj rozbory krvi, pri ktorých sa sleduje množstvo obranných teliesok, ktoré imunitný systém vyprodukuje na obranu pred alergénmi. Bohužiaľ, všetky tieto metódy majú svoje nedokonalosti. Preto sa občas stáva, že aj keď sú kožné a krvné testy negatívne, pacient má v sebe napriek tomu nábeh na určitý typ alergie. Medicína označuje takýchto ľudí za pseudoalergikov. To znamená, že sú chorí aj napriek tomu, že ich telo nereaguje na lekárske testy typickým spôsobom.
Doživotná diéta?
Po určení diagnózy by mal pacient užívať antihistaminiká a vyhýbať sa potravinám, ktoré uňho vyvolávajú alergiu. To však nebýva jednoduché. Napríklad, ak sme alergickí na slnečnicové semienka, nájdeme ich v mnohých pekárenských výrobkoch napriek tomu, že ich tam na prvý pohľad nevidíme. Kto reaguje precitlivene na mliečnu bielkovinu, môže na ňu naďabiť nielen v mliečnych výrobkoch, ale aj v chlebe, cukrovinkách a nátierkach.
Ďalším rizikom sú jedlá z bufetov, fastfoodov a reštaurácií, pri ktorých nikdy celkom presne nevieme, čo všetko obsahujú. Ak nemáme inú možnosť, ako sa stravovať v takýchto zariadeniach, mali by sme si vybrať také, kde nájdeme dobre informovaný personál. Keď nám ochotne zreferuje, čo všetko jedlo, ktoré sme si objednali, obsahuje, potom sa môžeme s pokojným svedomím najesť. Perspektíva, že sa jedného dňa alergie zbavíme, je v každom prípade trochu iná.
„Napríklad alergia u malých detí na kravské mlieko zvyčajne vymizne do tretieho roku života. Môže však byť príčinou vzniku iného alergického ochorenia,“ tvrdí doktorka Bergendiová. Ďalšou dočasnou formou potravinovej alergie je precitlivenosť na vaječný bielok. Toto ochorenie sa tiež prejavuje u malých detí a mizne okolo piateho až siedmeho roku.
Opačným prípadom je alergia na arašidy, ktorá keď sa raz objaví, tak väčšinou trvá až do konca života. V takom prípade človeku neostáva nič iné, len naučiť sa s alergiou žiť. To znamená dať si pozor na zloženie stravy. Diéta by však mala byť napriek tomu čo najpestrejšia, aby telu nechýbali dôležité živiny. Okrem toho je dobré prečisťovať organizmus zvnútra dostatkom vlákniny a tekutín. V každom prípade je dôležité, aby si alergik zachoval pozitívny vzťah k jedlu, ktoré síce môže obsahovať niektoré škodlivé látky, ale na druhej strane nám poskytuje životne dôležité živiny, bez ktorých sa jednoducho neobídeme.
Typy potravinovej alergie
V tráviacom systéme:
hnačka, nechutenstvo, bolesti v bruchu, zvracanie, opuchnuté pery a svrbenie pier, úst, jazyka, podnebia a hrdla
V dýchacom ústrojenstve:
kýchanie, nádcha, priedušková astma, sťažené dýchanie
Na koži:
ekzém, vyrážky, ktoré sa zvyčajne na tele vyskytujú súmerne, to znamená, že sa objavia napríklad na oboch rukách približne na rovnakých miestach
Zriedkavejšie prejavy:
bolesti hlavy, nespavosť, reumatická artritída, podráždenosť, poruchy koncentrácie, srdcová arytmia
Najlepšia prevencia
Ideálnou obranou proti vzniku potravinovej alergie je dojčenie, ktoré by malo trvať minimálne prvých šesť mesiacov po narodení dieťaťa. Je dokázané, že môže znížiť riziko ekzémov a astmy u päť- až desaťročných detí. Ak matka nemá dostatok mlieka, je vhodné podávať deťom, ktoré majú genetické predpoklady na vznik alergie, hypoalergénne prípravky. Veľmi priaznivé je aj užívanie pre- a probiotických kultúr ako doplnok výživy, ktoré priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru. To platí nielen pre deti, ale aj pre dospelých.
Pozor na éčka
Alergické reakcie môžu vzniknúť aj na umelé farbivá, antioxidanty, dochucovadlá a konzervačné látky, ľudovo známe ako „éčka“. Ľudský organizmus ich vníma ako cudzorodé látky, preto ich nedokáže prijať. Mali by sme sa im vyhýbať, aj keď trpíme nejakou inou formou alergie. Informácie o nich nájdeme na obaloch potravín pod týmto označením:
Farbivá – E 102, E 107, E 110, E 122, E 123, E 124, E 128, E 151
Antioxidanty – E 311, E 320, E 321
Konzervačné látky – E 210, E 219, E 200, E 203
Dochucovadlá – E 620, E 625, E 626, E 629, E 630, E 633
Najčastejšie potravinové alergény
mlieko, vaječný bielok, pšenica, jablká, zeler, orechy, vajcia, špenát, hrozno, banány, arašidy, kakao, morské plody, mäkkýše, sója, ryby, kuracie mäso, koreniny, čokoláda, syry, paradajky, jahody
Autor: smeŽeny, 29/2008
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
