Hriešne tango

Kolískou tanga je pravdepodobne argentínske Buenos Aires alebo uruguajské Montevideo. Do oboch prístavov prichádzalo koncom devätnásteho storočia množstvo prisťahovalcov z Európy, najmä z Talianska, Ruska, Nemecka, Španielska a Poľska. Ich hudba sa miešala s hudobnými vplyvmi miestnych kreolov, černochov a Indiánov. Vznikli tak dramatické clivé tóny, ktorými životom ťažko skúšaní emigranti vyjadrovali svoj smútok za starými dobrými časmi v ich rodnej krajine.

Práve táto hudba sa stala základom pre tango. Hrala sa na uliciach a ženy, ktoré na ňu ako prvé tancovali s osamelými nešťastníkmi z ďalekých krajov, boli prístavné prostitútky. Tanec bol od začiatku taký príťažlivý, že sa čoskoro dostal z chudobných štvrtí do luxusných salónov a stal sa obľúbenou módnou novinkou vyšších vrstiev. Jeho popularita čoskoro prekročila hranice Latinskej Ameriky.

Najprv sa udomácnil v New Yorku a začiatkom dvadsiateho storočia zaplavil Paríž a po ňom celú Európu. Vrchol popularity dosiahol v roku 1946, keď sa v Argentíne dostal k moci Juan Peron, ktorý vášnivo rád tancoval tango so svojou ženou Evitou. Niektorým ľuďom však tento tanec nabitý erotikou nebol veľmi po chuti.

V Európe parížsky arcibiskup kardinál Amette odporúčal veriacim, aby sa mu radšej vyhýbali. Na jeho odporúčanie zareagoval dokonca pápež Benedikt XV., ktorý napokon zakázal svojim ovečkám tango tancovať. Kuriózny zákaz sa zrušil po nástupe pápeža Pia X. do Vatikánu. Fakt, že tento tanec bol istý čas považovaný za hriech, mu však nijako neubral na obľube. Práve naopak. Ľuďom sa zdal preto ešte vzrušujúcejší.

Tango sa zaraďuje medzi takzvané štandardné tance, v mnohom sa však od nich odlišuje. Napríklad partnerka nemá položenú ruku na partnerovom ramene, ale pod ramenom. „Základom tanga sú kroky, ktoré pripomínajú chôdzu s mierne pokrčenými kolenami," vysvetľuje tanečnica Veronika Husárová. „ Základný rytmus je v dvojštvrťovom takte. Držanie tela je pevné, ale pohyb mäkký, s ostrou koncovkou. Pri každom kroku vpred vedie pravá strana tela. Tango sa tancuje plocho, bez akéhokoľvek zdvihu chodidiel."

Začiatočníci by si mali dávať pri nácviku pozor, aby sa navzájom nekopali do kolien. Pri ostrých pohyboch s pokrčenými kolenami sa im to totiž môže veľmi ľahko stať. Základy sa však dajú zvládnuť pomerne rýchlo. „Asi za tri až štyri týždne," tipuje Veronika Husárová.

Autor: k téme sa vyjadruje tanečnica Veronika Husárová