Svet patrí optimistom...

é zdravie. Optimisti sú odolnejší proti stresu, majú silnejšiu imunitu a dožijú sa vyššieho veku. A to už za zváženie určite stojí!

Súčasťou života človeka je aj prístup k veciam a udalostiam. „Poznáme dva základné druhy životného prístupu - optimizmus a pesimizmus. Optimizmus vedie k posudzovaniu vecí z lepšej stránky, zdôrazňuje životné klady a verí vo vývoj k lepšiemu. Tiež sa zakladá na viere v lepšiu budúcnosť, v možnosť víťazstva dobra nad zlom, spravodlivosti nad nespravodlivosťou,“ objasňuje psychologička a psychoterapeutka Júlia Štermenská.

Opakom je pesimizmus, prostredníctvom ktorého posudzujeme veci a udalosti z horších stránok a veríme v uskutočnenie práve tých horších, prípadne najhorších možností. Tieto dva životné prístupy sa u človeka prejavujú v jeho nálade, prežívaní, správaní či prejave.

Odborníčka spresňuje: „Prejavy optimizmu či pesimizmu môžeme sledovať aj v neverbálnej komunikácii. Optimista má pevnejšie držanie tela, vzpriamený postoj, uvoľnenú tvár, úsmev. V tvári pesimistu môžeme naopak badať napätie, mračenie či dokonca defenzívny postoj.“

Ľudia vysokej nádeje

Niektorí psychológovia označujú optimistov za „ľudí vysokej nádeje“. „Charakteristickým znakom je u nich vyššia miera všeobecného očakávania kladného výsledku vlastného snaženia a nerezignovanie pri prekážkach v dosahovaní cieľov. Inými slovami, situácie s prekážkami sú pre nich výzvou,“ vysvetľuje Júlia Štermenská.

„Ľudia s vysokou nádejou“ majú tendenciu poučiť sa aj z negatívnych zážitkov, v dôsledku čoho potom vykazujú vyššiu tvorivosť, flexibilitu a účinnosť svojho snaženia. Sústreďujú sa teda viac na to, čo sa im v živote podarilo, ako na to, čo im nevyšlo. „S tým je spojená aj vyššia motivácia a silnejšia snaha dosiahnuť vytýčené ciele. Pri pesimistickom spôsobe života ide o presný opak. Pesimista totiž vidí iba nástrahy či komplikácie, veci a situácie vníma neraz ako neriešiteľné,“ dodáva odborníčka. Ako konkrétny príklad by nám mohol poslúžiť pracovný pohovor.

Optimistický uchádzač verí, že sa mu prácu podarí získať. Ak sa tak aj nestane, berie to ako výzvu, poučenie či možno radu na zlepšenie do budúcna. Pesimistický uchádzač je už vopred presvedčený o tom, že daná pracovná pozícia bola vypísaná iba „pro forma“, teda, že už má dávno stanoveného víťaza, prípadne je presvedčený, že jeho vlastné kvality a skúsenosti nemôžu ani zďaleka postačovať na získanie tejto práce. Ak sa mu jeho predpoklady potvrdia a na pozíciu nie je prijatý, považuje to za osobnú prehru, vlastnú neschopnosť a neraz ho to odradí od hľadania nových pracovných možností.

Dá sa zmeniť čierne na biele?

O prístupe človeka k veciam a udalostiam rozhodujú najmä jeho životné skúsenosti. „Rozhodne medzi ne patrí aj to, v akej rodine vyrastal, aké tendencie tam dominovali, no, samozrejme, dôležitá je aj škola, kamaráti či okolie,“ uvádza Štermenská. Podľa nej nie je vhodné vnucovať druhým subjektívny - osobný postoj, aj keď im napríklad chceme pomôcť. „Každý postoj má svoje výhody aj nevýhody. Preto je dobré urobiť syntézu, vybrať si z optimizmu a pesimizmu to výhodné a brať svet reálne. Je užitočnejšie, ak veci nenechávame len na náhodu, ale aktívne sa snažíme o čím lepšiu pravdepodobnosť pozitívneho výsledku. Istým spôsobom je jedno, ako určité špecifické veci a udalosti vnímame, dôležitejšie je to, aké v skutočnosti sú. Preto istá dávka triezveho realizmu je dobrou prímesou,“ radí psychologička.

Jej praktické skúsenosti potvrdzujú, že na osobnom pozitívnom postoji k životu môžeme popracovať. Nebudeme však šťastnejší a spokojnejší, ak sa budeme umelo nútiť k optimizmu. „Ak subjektívne cítite, respektíve okolie vás upozorní, že sa na veci pozeráte „čierno“, je to prvý signál, že sa treba pokúsiť o osobnú reedíciu. Ak sa vám to nedarí individuálne, je možné navštíviť psychoterapeuta,“ odporúča Štermenská. Ak však dlhodobo pretrvávajú pocity beznádeje, zúfalstva či zníženého sebavedomia, ktoré môžu byť sprievodnými príznakmi duševného ochorenia, rozhodne treba vyhľadať odbornú pomoc.

Byť večným optimistom

„Antropológia a neurovedy dokazujú, že ľudský mozog nie je schopný zažívať trvalú radosť. Neurotransmitery, teda biochemické látky pôsobiace v mozgu, zaisťujú len relatívne krátke zaiskrenie prchavej radosti – šťastia,“ upozorňuje Júlia Štermenská. Preto je podľa nej dôležité rozlišovať medzi dvoma typmi šťastia: dlhodobým, pretrvávajúcim prežívaním šťastia a krátkodobou emóciou intenzívneho šťastia.

„Momentálne šťastie môžete ľahko zintenzívniť akýmkoľvek povzbudením. Napríklad čokoládou, masážou chrbta, príjemným komplimentom či kyticou kvetov,“ radí odborníčka. Urobiť si občas malú radosť sa oplatí. Podľa psychológov totiž optimizmus nepôsobí blahodarne len na psychiku, ale ovplyvňuje aj fyzické zdravie. Verili by ste tomu, že optimisti menej často trpia na choroby srdca? „To však ani zďaleka nie je všetko. Optimistickí ľudia majú napríklad aj silnejšiu imunitu a sú odolnejší proti rakovine. Ich prístup k životu tiež zvyšuje šance na vyliečenie nádorových ochorení. Okrem iného sú odolnejší proti stresu a menej často trpia depresiou. Takýmito štatistikami sa ich pesimistickí kamaráti pochváliť nemôžu,“ vymenúva výhody optimizmu Štermenská.

Ďalšie výsledky zaujímavých prieskumov jej dávajú za pravdu. Tak napríklad ľudia, ktorí sa desia dôchodkového veku a spájajú si ho s pocitom neužitočnosti v očiach okolia, žijú kratšie ako tí, ktorí sa na starobu vyslovene tešia.

Ak máte pocit, že pesimizmus vo vás na celej čiare vyhral a z ničoho sa už nedokážete tešiť, je najvyšší čas zapnúť v sebe „gombík sebareflexie“. „Ako psychoterapeutka si istú mieru optimizmu, viery v uzdravenie, nádej a motiváciu silno uvedomujem a vnímam už len v tom, ak sa niekto odhodlá otvoriť dvere mojej ambulancie. Aj keď klient prichádza s nepríjemnými pocitmi, ochota navštíviť psychoterapeuta či psychológa nesie v sebe istú dávku odhodlania. Už i v tomto prístupe možno badať isté pozitívne nastavenie či schopnosť nadhľadu. To, do akej miery budú využité ďalej, samozrejme, závisí od množstva ďalších faktorov,“ konštatuje na základe vlastných skúseností odborníčka.Domácim zvieratkom bližšie k optimizmu

„Výskum, ktorý prebiehal na pôde Yaleskej univerzity, tieto dohady potvrdil. Kým fyziologické faktory ako telesná váha, hladina cholesterolu či cvičenie môžu predĺžiť život najviac o štyri roky, pozitívny prístup k pribúdajúcemu veku nám údajne dokáže pridať až sedem a pol roka k dobru. Odborníci však upozorňujú, že matematika platí aj opačne, takže je načase, aby sme si pre vlastné dobro prestali robiť vrásky z vrások,“ varuje odborníčka. V otázke starnutia sa jednoznačne vypláca optimistický prístup. „Oproti presvedčeným pesimistom si tak môžete znížiť riziko predčasnej smrti o celú polovicu! Ľudia, ktorí sa dívajú na svet cez ružové okuliare, totiž lepšie reagujú na stresové podnety, sú menej náchylní na depresie či virózne ochorenia a celkovo si svojou náturou posilňujú imunitný systém,“ dodáva Júlia Štermenská.

Nájsť v sebe odhodlanie

Ak máte pocit, že pesimizmus vo vás na celej čiare vyhral a z ničoho sa už nedokážete tešiť, je najvyšší čas zapnúť v sebe „gombík sebareflexie“. „Ako psychoterapeutka si istú mieru optimizmu, viery v uzdravenie, nádej a motiváciu silno uvedomujem a vnímam už len v tom, ak sa niekto odhodlá otvoriť dvere mojej ambulancie. Aj keď klient prichádza s nepríjemnými pocitmi, ochota navštíviť psychoterapeuta či psychológa nesie v sebe istú dávku odhodlania. Už i v tomto prístupe možno badať isté pozitívne nastavenie či schopnosť nadhľadu. To, do akej miery budú využité ďalej, samozrejme, závisí od množstva ďalších faktorov,“ konštatuje na základe vlastných skúseností odborníčka.

Domácim zvieratkom bližšie k optimizmu

Vedci z Cambridgskej univerzity tvrdia, že starostlivosť o domáce zviera napomáha vytvárať psychickú pohodu, a teda aj predlžuje život chovateľa. Najideálnejšou voľbou je, samozrejme, pes, ale nič nepokazíte ani obyčajnými akváriovými rybičkami, ktoré majú na ľudské zdravie obdobný pozitívny efekt.

Ako sa stať optimistom?

• Myšlienky o tom, že v niečom neuspejeme, že sa niečo nedá, či je neriešiteľné, nahraďme nápadom, inšpiráciou, ako sa vec, situácia vyriešiť dá.

• Postoj možno zmeniť aj tak, že väčší význam ako výsledkom a cieľom pripisujme činnostiam samým osebe. Ak sa dokážeme tešiť z prebiehajúcej aktivity, jej výsledky ustúpia do pozadia a staneme sa tak odolnejšími proti neúspechom.

• Je prirodzené, že nie na všetkom možno nájsť pozitíva. Ak však môžeme niečo zmeniť, je potrebné konať hneď, aby pozitívny výsledok priniesol uspokojenie a sebadôveru pre ďalšie činnosti.

• Dobrou pomôckou je povedať si každý deň pred spaním aspoň tri veci, ktoré sa nám podarili.

• Nepodceňujme ani výber priateľov. Byť totiž optimistom v klube pesimistov je veľmi náročné. A neraz i nemožné.

• Nesúďme iných a berme s rezervou negatívne pocity druhých ľudí. Radšej sa sústreďme na riešenie vlastných problémov.

Rozdeľovať svoj pohľad na optimistický či pesimistický je obmedzujúce

Ľuboslav Katriňák, 36 rokov, Bratislava, vedúci technického oddelenia

V jednom vydarenom vtipe sa hovorí, že optimista je len zle informovaný pesimista. Rozdeľovať však svoj pohľad a celkové správanie len na tieto dva stavy je podľa mňa obmedzujúce. Tak ako dnešný svet nie je čierny alebo biely, tak aj jeho videnie je vždy ovplyvňované momentálnym stavom duše a fyzického zdravia.

Každý z nás sa na niečo sťažuje - ceny, počasie, doprava, politika či šport. A každý pozná aj riešenie. Je to však „jeho“ riešenie. Škoda. Preto skôr, ako na niečo upozorníme, mali by sme si uvedomiť, prečo to dospelo až k tomu stavu a čo sme pre to urobili, či naopak neurobili.

Ja to mám veľmi jednoduché: moje dve deti sú „antény“, ktoré zachytávajú nálady svojich rodičov. Preto môj život je ich životom. A to ma vedie k zodpovednosti.

Teším sa z každého prežitého dňa

Libuša Polerecká, 52 rokov, Turčianske Teplice, stredoškolská učiteľka

Keby som sa mala sama charakterizovať, určite sa viac približujem k optimistom ako k pesimistom. Jednoducho – verím v lepšiu budúcnosť a víťazstvo dobra nad zlom, hoci neočakávam od života veľa, žijem v realite.

Aj v ťažkých životných situáciách sa vždy snažím zachovať pevné nervy a vieru, že všetko sa dobre skončí. Nepredbieham udalosti, robím závery a opatrenia až vtedy, keď je všetko jasné a zrozumiteľné. Život ma naučil, že z každej situácie je východisko a že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Preto sa teším z maličkostí, z prítomnosti, hľadám zaujímavé aktivity, športujem. Najväčšou radosťou sú však pre mňa moji najbližší, rodina a priatelia, na ktorých sa môžem obrátiť v každej situácii.

Čítala som, že optimisti žijú dlhšie ako pesimisti a vďaka svojmu pozitívnemu pohľadu na život ľahšie zvládajú všetky životné úlohy. Verím, že to tak naozaj je, verím v seba, v dobro, verím ľuďom a teším sa z každého prežitého dňa.

Autor: Andrea Kučerová