Dotyk divočiny

V pralesoch panujú zákony prírody. Namiesto minút rozhodujú desiatky až stovky rokov, počas ktorých les rastie, starne, rozpadá sa a znovu rastie, bez akéhokoľvek ľudského zásahu. Prítomnosť človeka v lese je nežiaduca, preto tu platí piaty, najprísnejší stupeň ochrany prírody. Nasať atmosféru divočiny je väčšinou dovolené len z okrajov pralesa, ďalej je už vstup zakázaný.

Badínsky prales

Nájdeme ho v sopečnom pohorí Kremnických vrchov, desať kilometrov od Banskej Bystrice. Prales je jednou z najstarších zákonom chránených prírodných rezervácií na Slovensku.

Jeho unikátnosť potvrdzuje aj začlenenie do sústavy území európskeho významu Natura 2000.

Svoje útočisko v ňom nachádza množstvo chránených zviera-cích druhov, ako napríklad rys ostrovid, vlk dravý a netopier veľkouchý. V jedľovej bučine s prímesou smreka, javora či jaseňa, nájdeme až 400-ročné jedle biele, z ktorých najvyššie presahujú 40 metrov.

Pred pár rokmi navštívil prales korunný princ Charles, ktorý si do Anglicka osobne odniesol niekoľko sadeníc brestov. My to radšej neskúšajme, pre bežných smrteľníkov je prales zatvorený.

Po lesnej ceste z obce Badín sa dostaneme k jeho okraju, kde nás uvíta informačná tabuľa. Povyše rezervácie, kúsok od asfaltovej cesty, nás prekvapí pôsobivý badínsky vodopád.

Dobročský prales

Patrí k najstarším chráneným územiam na Slovensku. Nachádza sa na severe Veporských vrchov, v blízkosti obce Čierny Balog, asi šesť kilometrov za miestnou časťou obce Dobroč. Rastú v ňom vzácne smreky a jedle, ktoré patria medzi naše najvyššie a najstaršie.

Do roku 1964 rástla na tomto území legendárna jedľa s odhadovaným vekom 500 rokov. V pralese žije jelenia zver, medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna a približne desaťcentimetrová sova kuvičok vrabčí. Do bezprostrednej blízkosti rezervácie sa môžu turisti dostať po žltej lesnej ceste, vedúcej cez sedlo Tlstý Javor.

Tu sa nachádzajú informačné panely o miestnej flóre a faune. Okolo vonkajšej hranice vedie chodník, ktorý sa neskôr napája na cestu do Čierneho Balogu.

Prechádzku okolo lesa si záujemcovia môžu spestriť odborným výkladom o pralese. Ten si treba objednať minimálne dva dni dopredu na webovej stránke www.vydrovskadolina.sk. V blízkom okolí je i lesnícky skanzen so 64 náučnými zastávkami, ktoré nám prezradia zaujímavosti z histórie lesa, jeho funkciách a práci lesníkov. K bránam skanzenu nás privezie historická čiernohorská železnička, premávajúca na úseku Chvatimech - Čierny Balog - Vydrovská dolina.

Kyjovský prales

Je najviac utajeným pralesom na Slovensku. Nachádza sa v najvýchodnejšej časti Slovenska, v pohorí Vihorlat. Vďaka iniciatíve lesoochranárskeho združenia VLK sa v posledných rokoch zväčšila jeho rozloha z 53 na 400 hektárov.

V pralese rastú unikátne 350-ročné buky, ktoré poskytujú útočisko netopierom či sovám.

Žije tam veľa druhov šeliem, ako napríklad vlk, rys, mačka divá a vydra. Za jeho mimoriadnu zachovanosť môže umiestnenie vo vojenskom obvode, ale i nedostupný terén. Na vstup je potrebné povolenie vojenského úradu, no platí tu i piaty stupeň ochrany prírody, ktorý nedovoľuje pohyb mimo vyznačených turistických chodníkov.

Pralesy Bukovských vrchov

Nachádzajú sa v národnom parku Poloniny. Ide o najmenej navštevovaný národný park na Slovensku, širokú ponuku ubytovacích či stravovacích služieb teda nečakajme. Na správnom mieste je však každý, kto uprednostňuje samotu a nepoškvrnenú prírodu. Okrem množstva turistických a cyklistických trás sa tu nachádza aj najväčší komplex pralesov na Slovensku. Tri z nich (Stužica, Havešová a Rožok) sa v roku 2007 dostali na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť Karpatských bukových pralesov.

Vhodným východiskovým bodom na túru je najvýchodnejšia obec na Slovensku, Nová Sedlica. Červená trasa, vedúca na vrch Kremenec, prechádza priamo cez prales Stužica. Turista má teda jedinečnú šancu vidieť rezerváciu aj zvnútra, aj keď len z chodníka. Prales sa rozprestiera okolo prameňa Stužickej rieky a okrem mohutných bučín v ňom nájdeme 300-ročné jedle s výškou dosahujúcou 40 metrov.

Okrem vlkov, medveďov a divých mačiek môžeme zazrieť aj nášho najväčšieho voľne žijúceho živočícha – zubra hrivnatého. Ak má turista naozaj veľké šťastie, cestu mu skríži los, ktorý sa sem sporadicky dostáva z územia Poľska. Milovníci bizarných miest sa môžu po turistickej trase vydať k zaniknutým obciam, ktoré museli vysídliť pre stavbu vodnej nádrže Starina.

Autor: Silvia Peťková, smeŽeny, 27/2008