"Du ju spík?" alebo leto trochu inak

v septembri nezačala rozprávať zážitky z leta, ukazovať fotografie nových kamarátov a kupovať si cudzojazyčné časopisy.

Ruku na srdce.

Koľkokrát ste si prvého januára dávali záväzok, že konečne začnete chodiť na angličtinu a že tie nešťastné nemecké préteritá tento rok už fakt docibríte?

Mnohé z nás sa na štúdium cudzieho jazyka dlho odhodlávajú, ale pri práci a kaž-dodenných povinnostiach nemajú čas navštevovať kurz.

Alebo ho aj navštevujú, ale onedlho skonštatujú, že domáce úlohy či bifľovanie slovíčok medzi škôlkou, varením a kampaňou v práci jednoducho nie je možné.

Keď teda nejde hora k Mohamedovi, treba za jazykom vycestovať.

„Výhod komunikácie v cudzom prostredí je hneď niekoľko. Človek sa učí nielen gramatiku a slovíčka, ale spoznáva aj krajinu, ľudí, nasáva „atmosféru“ jazyka. Navyše za pomerne krátky čas získa viac vedomostí, ako keď je v domácom prostredí,“ hovorí odborníčka na komunikáciu Oľga Škvareninová. „Navyše keď vás učia cudzí jazyk Slováci, môže ísť o takzvanú slovenskú angličtinu alebo slovenskú nemčinu. Existujú dokonca knihy o tom, v čom sa líši angličtina občanov Európskej únie od pravej angličtiny,“ vysvetľuje odborníčka na komunikáciu.

Na pozitívach kurzov v cudzine sa zhoduje spolu s vysokoškolskou pedagogičkou angličtiny Vierou Eliašovou. „Človek na jazykovom kurze v zahraničí počuje rodených používateľov jazyka a učí sa nielen učebnicový text a povinné témy, ale je nútený prijímať jazyk tak, ako v realite vyzerá. Navyše, mnohí ľudia, ktorí sa učia jazyk na Slovensku, nemajú kontakt na ľudí hovoriacich po anglicky od narodenia. Potom zažijú šok, keď prídu do cudzej krajiny a zistia, že de facto ničomu nerozumejú. Musia si zvyknúť a začať vnímať jazyk v konkrétnom prostredí. Napríklad je obzvlášť ťažké rozumieť ľuďom hovoriacim po anglicky od narodenia, ak ste ich predtým nikdy naživo nepočuli,“ vystríha Eliašová.

Navyše vám kurz v cudzine pomôže pochopiť rôzne lingvistické špecifiká. „Učíte sa takzvané kolokácie, teda aký význam majú spojenia dvoch až troch slov. Učiť sa slová nielen jednotlivo, ale v cudzom kontexte je vynikajúce. Vynechať nemôžem ani socio-kultúrny rozmer, teda to, ako sa používajú pozdravy, istá etika v jazyku, vhodnosť a primeranosť použitia slov v konkrétnej situácii. Realita býva vždy najlepší učiteľ,“ pripomína Eliašová.

Pestrý koktail spolužiakov

Ovládanie cudzích jazykov je dnes kľúčovým kritériom nielen pre pracovný trh, ale stále viac ho potrebujeme aj v bežnej komunikácii. Nejde len o to vypýtať si po nemecky dva čaje s rumom na lyžovačke v Alpách, či v angličtine začekovať batožinu na londýnskom Stanstede. V dnešnom kozmopolitnom svete narážame na cudzincov prakticky na každom kroku. Na letných jazykových kurzoch môžete spoznať ľudí z rôznych kútov sveta. Ani zďaleka nie sú určené len pre univerzitných študentov. Asi najkrajšie na nich je práve pestrý a rôznorodý kolektív.

V skupinke máte desať až pätnásť spolužiakov, čo väčšinou znamená aj desať národností. Nielenže sa učíte jazyk, ale spoznávate aj iné krajiny. Taliani vám vysvetlia, prečo sa pizza margerita volá margerita a z hlavy nadiktujú aspoň päť rôznych receptov na tiramisu. Španielka vás pozve na narodeninovú párty s domácou sangriou a Francúzka sa blysne v kolektíve palacinkami crepes. Skupinky študentov bývajú aj vekovo veľmi rôznorodé. Spomínam si napríklad na Američanku Lindu, ktorá mala vyše šesťdesiat, ale mladícky esprit jej nikto uprieť nemohol.

Na kurz prišli spolu s manželom, lebo pred mnohými rokmi sa na ňom spoznali. Letný románik prerástol do lásky na celý život. Vzali sa a na kurze oslávili výročie, pri ktorom opäť zasadli do školských lavíc. Tento príbeh dojímal ich spolužiakov celé leto. Španielka Nuria zase brázdila cez prestávky univerzitné chodby s kočíkom, v ktorom vozila malú dcérku. Niektoré univerzity totiž ponúkajú aj opatrovanie detí, aby mamičky mohli „drilovať“ modálne slovesá.

Učenie i zábava

Absolvovať letný kurz v zahraničí neznamená, že budete osem hodín denne písať úvahy o Vianociach vo vašej krajine a do nemoty vypĺňať gramatické cvičenia. „Kurz je skvelá príležitosť dennodenne komunikovať v cudzom jazyku aj mimo vyučovania, kupovať si noviny, časopisy, pozerať televíziu, počúvať rozhlas. Odvšadiaľ sa cudzia reč priam valí. Jasné, na začiatku má človek pocit, že mu praskne hlava, ale po pár dňoch je to fajn,“ myslí si Škvareninová. Učenie jazyka je najmä o zábave. Zabudnite na stredoškolskú profesorku ruštiny, čo vás nútila memorovať Jeseninove básne a budovala vlasť, aby posilnila mier.

V zahraničí majú inú filozofiu. Tak ako sa učíte vy jazyk od cudzincov, oni sa chcú naučiť aj niečo od vás o vašej krajine, kultúre, zvykoch. Čakajú vás spoločné grilovačky, karaoke večery, výlety po stopách osobností tej-ktorej krajiny, koncerty a prehliadky mesta. Väčšinou je vyučovanie rozdelené do blokov. Napríklad hodina na gramatiku, hodina na konverzáciu a posledná časť vyučovania je venovaná reáliám o kultúre krajiny. Poobede je program vonku alebo si môžete vybrať zo záujmových prednášok či športu. „Ak poznávame kultúru a históriu krajiny, je to aj forma relaxu. Ďalším plusom je, keď sa na kurze vytvorí skvelá partia. Z toho môžu vzísť kontakty na celý život,“ pripomína Oľga Škvareninová.

Napríklad na nemeckej univerzite v Heidelbergu ponúkajú program od deviatej rána do desiatej večer. Okrem koncertov vážnej hudby, prehliadky mesta a návštevy múzeí univerzita ponúka aj desiatku fakultatívnych výletov do blízkeho i vzdialeného okolia. Nie sú v cene kurzu, ale za malý poplatok máte dopravu aj sprievodcu zaisteného. Poobede môžete navštevovať prednášky. Keďže ide o letný kurz, letné sú aj ich témy. Môžete sa zapísať na kurz varenia a naučiť sa neodolateľný recept nemeckých starých mám s názvom „rote Grütze“. Alebo za mesiac zvládnuť dejiny filmu či zostaviť vlastnú rozhlasovú reláciu s výletom do stuttgartskej redakcie rozhlasovej stanice SWR1. Ak ste študentom slovenskej univerzity s kreditným systémom, za leto plné zážitkov môžete dostať aj kredity. Stačí, ak nebudete mať veľa absencií a na konci pôjdete na záverečnú skúšku.

Preč s bariérami

Pri štúdiu cudzieho jazyka sa ľudia často hanbia alebo boja hovoriť. „Aj ja sama som mala komunikačnú bariéru. Kým z mojich úst nevyšla perfektná veta, tak som radšej mlčala. Stretávala som však ľudí, ktorí mali omnoho menšie vedomosti ako ja a hovorili v kaviarni, na večeri, na rôznych akciách. Jedného dňa som si uvedomila, že takto vlastne prichádzam o nové kontakty a priateľstvá,“ spomína Škvareninová. Ak aj vy patríte medzi trémistov, štúdium jazyka v zahraničí má pre vás mnohé výhody. Nikoho z kolektívu vopred nepoznáte, ľahšie sa preto odbúra strach. Nejde o firemný kurz, kde vedľa vás sedí šéfova sekretárka, obchodný manažér či vedúci predaja.

V komunikácii je dôležitejšie naberanie slovnej zásoby ako gramatické pravidlá. „Môžete mať ukážkovú gramatiku, ale ľudia v rodnom jazyku tak väčšinou nekomunikujú. Keď som prednášala na Univerzite vo Viedni, mala som prejav pripravený v bezchybnej nemčine. Potom nasledovali otázky študentov a na ne som už tak perfektne neodpovedala. Študenti mi povedali, že som im hneď bola sympatickejšia. Ak sa chcete dorozumieť a neovládate dokonale gramatiku, ľudia vám to odpustia. Hovorí sa, že jazyk sa treba učiť v kostole aj v krčme. Treba ovládať jeho spisovnú podobu, ale aj odchýlky od normy a nejakú tú nadávku. Najväčšiu výhodu preto vidím v tom, že v cudzine je priamy kontakt s neprikrášleným a prirodzeným jazykom,“ uzatvára Oľga Škvareninová.

Možno to znie drsne, ale v cudzej krajine ste komunikovať jednoducho donútení. Najskôr sa pýrite a kokcete, keď si v potravinách pýtate tri žemle a kilo jabĺk, ale po týždni si s novou slovnou zásobou trúfnete baliť barmana na diskotéke či reklamovať nekvalitné topánky.

Užívala som si a kupovala knihy

Martina Kohnová (26), študentka germanistiky na Univerzite Karlovej v Prahe

Nemčinu som sa učila v Mníchove, Regensburgu a Heidelbergu, taliančinu v Sienne.

V Regensburgu sme boli ubytovaní tak, aby v izbe boli dvaja ľudia, ale každý z inej krajiny. Univerzita tým chcela docieliť, aby sme nemčinu používali aj mimo školy, čo je určite dobrá filozofia. Ja som bývala s dievčaťom zo Slovenska a spolu sme sa smiali, ako sme Nemcom prešli cez rozum. Bolo to pred tromi rokmi a dodnes sa navštevujeme.

Okrem toho som si užívala výlety do okolia a tým som spoznala krajinu. Mám slabosť na kultúru a literatúru, takže som navštívila mnoho koncertov a literárne prednášky. Milujem kníhkupectvá a v Nemecku som zohnala literatúru, o akej sa mi doma ani nesnívalo. Kúpila som si tak veľa kníh, že som si na konci kurzu musela kúpiť ešte jednu cestovnú tašku. Ak sa učíte jazyk v škole, nové slovíčko sa učíte preto, že sa naň na budúcu hodinu spýta vyučujúci.

Bez ohľadu na to, či je užitočné, potrebné, alebo skutočne používané v tom-ktorom jazyku. Ak sa naučíte nové slovíčko na kurze v cudzine, vyjdete poobede do mesta, do ulíc a môžete ho použiť. V tomto vidím najväčšie plus takéhoto spôsobu výučby.

Večerali sme ako rodina

Katarína Dudáková (24), podnikateľka v stavebníctve

Jazykový kurz v zahraničí som nikdy nepovažovala za svoju prioritnú študijnú metódu. Dokonca som neuvažovala ani o práci v zahraničí. Ísť do krajiny kde sa hovorí po anglicky umývať záchody s mizernou vidinou na výraznejší postup, to ma naozaj vôbec nelákalo. Presvedčila ma až konkrétna ponuka z jazykovej školy.

Išlo o špeciálny program, počas ktorého istý čas študujete jazyk a rovnako dlhý čas môžete pracovať vo svojom odbore. Pre mňa ako študentku žurnalistiky to bola výzva. Uplatniť sa ako novinárka v krajine, ktorej jazyk nie je váš materinský, je nesmierne ťažké. Navyše, Vancouver patrí podľa mnohých medzi najkrajšie mestá sveta.

Presvedčila som sa, že to je naozaj tak. V triede nás bolo desať. Národnostný mix bol skutočne bohatý, azda najviac bolo študentov z Južnej Kórey. Výrazné zastúpenie malo Mexiko, Brazília, Taiwan, Japonsko, Nemecko i Švajčiarsko. Slovákov a Čechov bola iba hŕstka. To pre učenie jazyka nebolo vôbec na škodu. Po vyučovaní má škola pripravené mimoškolské aktivity, prechádzky do prírody, tematické večierky, ale aj dlhšie výlety do okolia. Moja stáž bola v univerzitnom rádiu na Simon Frasier University. Kolektív mladých, otvorených a nesmierne zaujímavých ľudí dennodenne pripravoval širokospektrálny materiál do vysielania. A mňa nevynechávali. Dokonca som im nahrala upútavku v slovenskom znení.

Bývala som v hosťovskej rodine, čo má svoje plusy i mínusy. Horst a Lita boli mimoriadni hostitelia, on pôvodom Nemec s angličtinou sofistikovanejšou ako väčšina pôvodných Kanaďanov, ona usmiata Filipínka, s talentom na strihanie vlasov a varenie. Večerali sme spolu ako jedna rodina, Horst a Lita, ja a dve kórejské spolubývajúce. Každá sme mali vlastnú izbu s telefónom, rádiom, videom a televízorom. Momentálne sa chystám študovať francúzštinu do Nice. Neplánujem tam pracovať, jednak taký typ programu školy neponúkajú, jednak tam idem iba na tri týždne. Z Kanady mám mimoriadne pozitívne skúsenosti, a tak verím, že i vo Francúzsku budem milo prekvapená.

Autor: smeŽeny 27/2008