Zdravý návod na schladenie

Šoky z klimatizácie

Vyrobiť si z rozhorúčenej kancelárie chladiarenský box nie je žiadny problém a môže to byť v prvom momente veľmi osviežujúce. Horšie je to však s následkami. Sotva vyjdeme z takejto miestnosti na rozpálenú ulicu, naše telo dostane teplotný šok. Najčastejším rizikom prechodu z klimatizovaného priestoru je náhly pocit horúčavy až nevoľnosti, pretože organizmus sa nevie rýchlo prispôsobiť zmene teploty. Preto nás zaleje príval potu. Netreba však ani podceňovať prechody z horúčavy do klimatizáciou vychladeného priestoru. Ak sme pritom spotení, hrozí nám, že si takto vyrobíme problémy s krížami alebo inými časťami chrbtice. Vplyvom náhleho ochladenia hrozia rôzne zápaly, u žien sa môžu napríklad prejaviť bolesti močového mechúra.

Skok do studenej vody

Nebezpečný teplotný šok riskujeme aj pri vhupnutí do studenej vody. Ak je organizmus príliš rozhorúčený, môže dôjsť náhlym ochladením k podráždeniu neurovegetatívneho nervového systému, ktorý môže vyvolať kolaps, zastavenie srdca a kŕč dýchacieho ústrojenstva, čo môže človeka aj zabiť. Preto lekári odporúčajú vstupovať do chladnej vody radšej postupne. Najprv si ovlažiť nohy a ruky a až potom sa pomaly vnárať do chladivých morských vĺn, jazera alebo kúpaliskového bazéna.

Chlad pod sprchou

Studená sprcha síce nie je ani zďaleka taká nebezpečná ako skok do studenej vody, ale aj v tomto prípade platí, že čím menší šok telo zažije, tým lepšie sa vyrovná s teplotným rozdielom. Ak naň bez varovania pustíme prúd studenej vody, náhly chlad vyvolá reflexné zúženie ciev v koži. Keď zo sprchy vyjdeme, cievy sa zasa rozšíria a nám je po krátkej chvíli teplo. Takýmto sprchovaním sa nám telo nikdy nepodarí skutočne ochladiť, akurát ním „popreháňame“ jeho termoregulačné mechanizmy. Oveľa osviežujúcejší pocit nám zostane, ak sa osprchujeme len mierne chladnou vodou, ktorá je skôr vlažná ako studená. Keď máme chuť, tak pokojne aj niekoľkokrát za deň.

Ľadové drinky v horúcom hrdle

Priveľmi studené až ľadové nápoje vyvolávajú podobnú reakciu v tele ako sprchovanie alebo kúpeľ v studenej vode. Dokážu spôsobiť žalúdku nepríjemný teplotný šok, ktorý môže vyvolať jeho zápal. Preto je lepšie piť počas horúčav len mierne chladené, najlepšie vlažné tekutiny. Ideálnym letným osviežením je čaj, lebo obsahuje teín a kofeín, látky, ktoré povzbudzujú myseľ a udržiavajú krvný tlak na optimálnych hodnotách. Tlak krvi má totiž pri horúcom počasí tendenciu klesať, hlavne u mladých ľudí. Aby sme sa vyhli dehydratácii organizmu, treba vypiť denne dva až tri litre tekutín. Spotreba nápojov je samozrejme individuálna, závisí od námahy, ktorú musí telo počas dňa vynaložiť a od množstva potu. Pokušeniu zahnať smäd vychladeným pivom je lepšie sa vyhnúť. Najmä na prudkom slnku. Vo všeobecnosti sa alkohol počas horúčav vôbec neodporúča, pretože spôsobuje rozšírenie ciev. Telo sa pod jeho vplyvom ešte viac prehreje, a ak to s pitím preženieme, môže nasledovať kolaps. Najnebezpečnejšie sú alkoholické drinky pri kúpaní v prírodných alebo umelých kúpaliskách.

Prechladnutie v horúčavách

Ďalším letným nebezpečenstvom je prievan. Pootvárať všetky okná v byte dokorán v snahe schladiť interiér nie je veľmi dobrý nápad, rovnako ako jazda autom pri otvorenom okne. U ľudí, ktorí sú citliví na prievan, môže prúdenie vzduchu vyvolať zápal očných spojiviek, uší alebo niektorých častí pohybového aparátu, čo sa prejaví napríklad bolesťami v ramenách alebo na krčnej či driekovej chrbtici. Preto je lepšie vetrať miestnosti len pri mierne pootvorených oknách. Cez deň, keď praží slnko, je dobré mať stiahnuté žalúzie, aby dnu prenikalo čo najmenej slnečného žiarenia.

Zmrzlinový hriech

Na rozpálenom plážovom ležadle nám môže ľadová zmrzlina pripadať ako tá najväčšia slasť na svete, s jej konzumáciou by sme to však nemali preháňať. Je totiž sladká, a tak nás krátko potom, čo ju zjeme, začne smädiť. Ak je navyše smotanová alebo sú v nej kusy čokolády, riskujeme, že sa nám na tele uloží v podobe tukových vankúšikov. Kto si nedá v lete pozor na prísun kalórií, môže dokonca pribrať rýchlejšie ako v zime. V horúcom počasí je totiž podstatne nižší náš bazálny metabolizmus. Telo nemusí pri trávení vyrovnávať spaľovaním energie rozdiel medzi vonkajším a vnútorným prostredím, a tak spotrebuje menej kalórií. U väčšiny ľudí sa to prejavuje tak, že prirodzene nemajú chuť na ťažké výdatné jedlá. Oveľa lepšie je konzumovať ľahkú, prevažne ovocnú a zeleninovú stravu. A to najmä večer. Keď opadnú denné teploty, mnohí z nás zrazu dostanú chuť dať si niečo pod zub. V takýchto prípadoch je ideálne mať doma v chladničke šalát, ovocnú polievku alebo tsatsiky. Prípadne si môžeme dať kúsok chudého pikantného mäsa.

Autor: smeŽeny, 25/2008