Írsko - láska na prvý pohľad

Írsko je malebná krajina plná rozľahlých lúk striedajúcich sa s nevysokými pahorkatinami, na ktorých sa takmer gýčovo pasú stáda oviec. Kamenné domy, niektoré ešte doposiaľ pokryté slamenými strechami, vyzerajú takmer rovnako, ale pri pozornejšom pohľade si všimnete, že každý dom má žiarivo pastelové vchodové dvere inej farby. Zlé jazyky tvrdia, že s farebným odlišovaním vchodových dvier domov začal v minulosti nemenovaný Ír, ktorý mal po návrate z pubu problém trafiť domov... Zrejme nebol jediný, kto mal tento problém, lebo obyvatelia Írska všeobecne radi posedávajú po krčmách a popíjajú Guinness. Históriu tohto vychýreného piva začal písať v roku 1759 Arthur Guinness, ktorý si prenajal pivovar v St. Jameson´s Gate za 100 libier v Dubline. Dovtedy sa v Írsku pil hlavne gin a whisky. Podľa vlastnej originálnej receptúry vytvoril Guinness pivo, ktoré sa o viac ako sto rokov, začiatkom minulého storočia, preslávilo pod názvom stout. O niečo neskôr bolo premenované na Guinness a začalo sa tešiť veľkej obľube, dokonca aj vyvážať do zahraničia. Jeho výroba sa postupom času modernizuje. Podľa najnovších správ majitelia značky Guinness uvažujú o postavení novej plnoautomatizovanej linky. Tradičné varenie piva sa tak zachová len v múzeu Guinness storehouse v centre Dublinu.

Život ako párty
V tejto súvislosti sa priam núka spomenúť fenomén írskych pubov, ktorý funguje takmer po celom svete. Na jednej strane ide o stabilných odberateľov írskeho piva a zároveň o záruku nefalšovanej veselosti a priateľstva, skrátka „craic“. Toto írske slovo vyjadruje dobrú náladu, vibrujúcu atmosféru a relax, stretnutia s priateľmi, debatu a zábavu. V Írsku jednoducho platí, že na priateľský rozhovor je vhodná ktorákoľvek hodina. Nie nadarmo sa Dublin hrdí prezývkou Party City. Jeho obyvatelia írske puby doslova milujú. Je v nich všetko, čo sa v dnešných uponáhľaných časoch pomaly už vytráca: srdečnosť, prívetivosť, nálada, osvieženie, humor. V miestnych puboch sa žije. Ľudia v nich nesedia. Sú totiž také preplnené, že stoly a stoličky by sa tam len ťažko zmestili. Návštevníci postávajú, diskutujú. Kto chce spieva, kto chce počúva hudbu, kto má chuť, si zatancuje.

Tanec a tradície
Íri sú národ, ktorý si hrdo ctí svoje historické tradície, očarujúcu hudbu, tanec, ľudové slávnosti a zvyky. Puby oddávna považovali za niečo ako spoločnú obývačku. Ich pravidelnými návštevníkmi boli i takí velikáni svetovej literatúry írskeho pôvodu ako Oskar Wilde, James Joyce, Benard Shaw, Johnatan Smith, Samuel Beckett a W. B. Yeats. Viedli tam svoje intelektuálne diskusie, stretávali sa a často i tvorili. Dodnes nájdeme v niektorých puboch v Dubline poličky s knihami. V Írsku sa humor a zábava považujú za životný program. Pri pozornejšom sledovaní ľudí a situácií nadobudnete dojem (podotýkam, že správny), že popri práci si Íri akosi pomimo a s patričnou dávkou humoru okorenia každú vhodnú príležitosť. Na zachovanie objektivity treba povedať, že nie na úkor kvality práce. „No problem“ je výraz, ktorý počujete všade naokolo a uvedomíte si, že keď sa chce, naozaj nič nie je problém. Zaužívaným írskym pravidlom je ťažkosti zdolať s patričnou dávkou vtipu a prijímať veci tak, ako prídu.

Tradičné írske raňajky
Po prebdenej noci v írskom pube je takmer nemožné nedať si full irish breakfast. Hutnosť tohto na naše pomery mimoriadne bohatého chodu je neodškriepiteľná. Vyplýva zrejme z potreby írskych predkov dať si ráno teplý základ do žalúdka, aby si telo udržalo silu a mohlo čeliť rozmarom počasia a nehostinným chladným a daždivým dňom. Úvodom dostanete cornflakes s mliekom. Pozor – írske mlieko naozaj chutí ako mlieko. Potom príde na rad obrovský tanier s opečenou slaninkou, volským okom, grilovanými paradajkami, šampiňónmi, párkami, zemiakom a hriankami. K tomu všetkému biely a čierny puding. Človek neznalý veci si môže myslieť, že ide o prapodivnú kombináciu. Omyl. Biely a čierny puding je niečo na spôsob našej jaternice a krvavničky v trochu viac konzistentnej úprave. Nakrája sa, opečie a všetko spolu chutí vynikajúco. O líniu sa báť netreba. Po takýchto raňajkách máte zaručene pocit sýtosti do večera, a tak stihnete navštíviť aspoň najdôleži-tejšie turistické atrakcie Dublinu – Writers museum, Trinity College, Dublinia,
St. Patricks a Church Cathedrale alebo Steven Green.

Zaujímavosti z Dublinu
Najbohatšie zdobený zo všetkých írskych rukopisov, známy ako Book of Kells. Predpokladá sa, že je dielom mníchov z Iony, ktorí sa utiahli po nájazde Vikingov v roku 806 do Kellsu. Kniha je umiestnená v Trinity College, najstaršej írskej univerzite, zakladateľkou ktorej bola kráľovná Viktória. Dôkazom vzdelanosti írskeho národa je zachovaná stará knižnica sídliaca v impozantnej 64 m dlhej sieni s 200 000 historickými textami, doplnenej mramorovými bustami učencov a najstaršou harfou v Írsku.

Len pár krokov od Trinity College je známa pešia obchodná zóna Grafton Street. Ihneď rozoznáte, že sa tam odohrávala a filmovala časť síce nekomerčného, ale zato veľmi úspešného írskeho filmu Once. Istotne by ste tu narátali zopár pouličných muzikantov podobných Glenovi Hansardovi.

Na začiatku Grafton Street stojí socha Molly Malonovej, pouličnej predavačky rýb, o ktorej sa spieva v najznámejšej írskej ľudovej piesni Molly Malone. Íri vám však zasvätene povedia, že Molly bola v skutočnosti prostitútkou.

Súčasný Dublin je aj prostredie, kde sa v origináli odohral nedávno v USA sfilmovaný príbeh pod názvom P. S. I love you podľa rovnomennej knihy úspešnej írskej autorky Cecilie Ahernovej, ktorej tvorba sa orientuje smerom k magickému realizmu.

Autor: Antónia Maštenová, smeŽeny, 25/2008