Kúpacia sezóna je už v plnom prúde, a tak len čo vykukne slnko, tisícky ľudí vyhľadávajú chladivé osvieženie v prírodných vodách alebo na umelých kúpaliskách. Voda v nich má však rozdielnu kvalitu a nie vždy je pre naše zdravie neškodlivá. Môžu sa v nej množiť rôzne druhy mikróbov, húb, plesní, kvasiniek alebo črevných parazitov. „Tieto mikroorganizmy zapríčiňujú rôzne ochorenia. Napríklad gastroenteritídy alebo vírusové zápaly očných spojiviek. Mikroskopické huby, plesne a kvasinky zasa vyvolávajú povrchové pochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc. Rany sa môžu infikovať a zapáliť. Citlivejším ľudom hrozia zápaly močových a pohlavných orgánov,“ varuje Katarína Halzlová z Ůradu verejného zdravotníctva SR.
Nástrahy preplnených bazénov
Na umelých kúpaliskách sú najčastejším problémom améby. Tieto miniatúrne prvoky dokážu vyvolať miernejšie príznaky ochorenia čriev, ale aj vážnejšie choroby, ako sú zápaly mozgu a mozgových blán. Ohrozujú najmä nositeľov kontaktných šošoviek a deti. Améby sú veľmi odolné voči dezinfekcii chlórom. Bežné dávky dezinfekčných prostriedkov ich často nedokážu odstrániť. Väčšinou sa im darí na kúpaliskách s termálnou vodou, kde sa porušujú niektoré hygienické zásady. Napríklad sa v nich kúpe viac ľudí, ako by sa malo, nevykonáva sa v nich pravidelná mechanická očista a nedostačočne sa vymieňa voda.
Améby sa často zachytávajú v bazénoch s narušeným povrchom, čo sa stáva najmä na stenách s obkladačkami. Ďalšou nástrahou, ktorá sa zvyčajne skrýva na preplnených kúpaliskách, sú baktérie, ktoré spôsobujú rôzne druhy infekcií. Do bazénov ich často vnášajú samotní návštevníci, ktorí sa pred kúpaním nesprchujú alebo sú nakazení rôznymi infekčnými chorobami a je im jedno, že nákazu rozširujú na iných. Najcitlivejšími obeťami rôznych nákaz sú malé deti. Preto by sa nemali kúpať v spoločných bazénoch s dospelými.
Prírodné neznamená čisté
V prírodných vodách je zvyčajne nižšia teplota ako v bazénoch, preto sa v nich menej množia škodlivé mikroorganizmy. Napriek tomu nemusia byť vždy úplne bezpečné. Ich najčastejším rizikom sú sinice, ktoré sa v nich zvyčajne rozmnožujú už v júni, najviac ich však býva vo vode koncom leta. Sú to drobné mikroskopické organizmi zelenej až modrozelenej, prípadne červenkastej farby, ktoré dokážu viditeľne sfarbiť vodu, vystupovať k hladine a vytvárať na nej kašovitú hmotu, ktorej sa hovorí vodný kvet.
Sinice dokážu vyvolať u ľudí rôzne druhy alergií, ako sú dýchacie problémy, kožné vyrážky a zápaly očných spojiviek. Prehltnutie vody so sinicovými toxínmi zapríčiňuje nevoľnosť, zvracanie a bolesti hlavy. Preto keď na hladine zbadáme vodný kvet, je lepšie ísť sa okúpať niekde inde. Ak sa napriek tomu rozhodneme vkročiť do vody, mali by sme sa v nej len krátko ovlažiť. Kontakt ľudského tela s vodou, ktorá obsahuje sinice, by nemal byť dlhší ako desať minút. Úplne by sa jej mali vyhnúť deti a ľudia s oslabenou imunitou, ktorí sa napríklad zotavujú po chorobe. Deti by sa dokonca ani nemali hrať na brehoch s vyschnutým vodným kvetom, ktorý je pre ne tiež nebezpečný. Po kúpamí vo vode so sinicami sa treba osprchovať čistou vodou, vyprať plavky, vyčistiť oblečenie aj obuv.
Dôležité sú informácie
Bežný laik často na prvý pohľad nerozozná, či je voda vhodná, alebo nevhodná na kúpanie. Preto je lepšie zistiť si čo najviac informácii o mieste, kam sa ideme okúpať. Tie nájdeme na webových stránkach regionálnych úradov verejného zdravotníctva, prípadne na stránke Úradu verejného zdravotníctva SR. „Na Slovensku je momentálne 37 kúpacích oblastí, ktoré podliehajú každoročnému reportovaniu Európskej komisii. Z nich 33 plne vyhovuje sledovaným ukazovateľom kvality vôd a bola u nich dodržaná potrebná frekvencia vyšetrení.
Ak sa voda niekde kontrolovala menej často, väčšinou to bolo v dôsledku nepriaznivého počasia,“ tvrdí Katarína Halzlová. Kontrolované kúpacie oblasti sú podľa nej bezpečné. Úplne iná situácia je však v nekontrolovaných oblastiach. Prírodné kúpaliská, kde nikto nesleduje kvalitu vody, môžu byť napríklad chemicky znečistené ropnými látkami, ťažkými kovmi alebo pesticídmi. „Akékoľvek kúpanie v takýchto vodách je len na vlastné riziko,“ varuje Halzlová.
Zásady zdravého kúpania
Voda by mala byť priezračná. Určitou výnimkou sú len kúpaliská s vodou, ktorá obsahuje minerálne látky. Tie ju totiž zakaľujú.
Na umelých kúpaliskách by mala mať voda požadovaný obsah chlóru. Záznamy o priebežnom meraní jeho množstva by mali byť na vývesných tabuliach spolu s údajmi o teplote vody.
Nemala by zapáchať po moči ani výrazne po chlóre. Steny bazéna by nemali byť porastené slizovými alebo zelenými povlakmi.
Deti by sa mali kúpať v samostatných bazénoch, kde by sa mala voda vymieňať aspoň raz za deň.
Pokiaľ ide o prírodné kúpaliská, treba sa vyhýbať vodám s obsahom siníc a tým, ktoré sú znehodnotené nejakým vonkajším zdrojom znečistenia.
Autor: smeŽeny, 24/2008
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
