Poldecák vodky za 500, no nekúpte to!
Spočiatku sa mi štipendium zdalo prehnane vysoké, na deväť mesiacov som dostala niečo cez 350 000 Sk. No hneď v prvý deň mi došlo, že z toho ledva vyžijem a budem si musieť ešte privyrábať.
Oslo je údajne druhé najdrahšie mesto na svete. Mesačný nájom za izbu v internáte zhltne asi 15 tisíc, ak chcete bývať v centre, rátajte minimálne raz toľko alebo aj viac. Za skromné raňajky – chlieb, maslo, mlieko – zaplatíte cca tristo korún, jedna cesta autobusom vyjde na stopäťdesiat. Porovnateľné s našimi sú len ceny mobilných sietí a oblečenia. Letia tu však módni návrhári, tí ozajstní. Žiadne Mango ani H&M, tie sú pre cudzincov a nižšie vrstvy. Inak letí Dolce n Gabbana, Versace, Dior a pod.
Všetko ostatné je rádovo drahšie. Od piva (300) či vodky (500) cez kino (400) až po taxík (1000 a viac). Začala som teda hneď popri škole pracovať ako servírka v Kongresovom centre. Základná taxa na hodinu činila asi šesťsto korún, s príplatkami za víkendy a neskoré nočné hodiny. Keď k tomu pridáme sprepitné, musím priznať, že som netrela biedu. Horšie to bolo neskôr, keď mi skončilo štipendium a musela som sa živiť už len vlastnou prácou. Zvykla som si však a postupne mi začala krajina vyhovovať, v systéme práce i štúdia.
Univerzita v Nórsku je, samozrejme, oveľa lepšie vybavená než tie naše. A hlavne Inštitút mediálnej komunikácie. Študenti majú podľa ročníkov rôzne povolený prístup k školskému kinu, grantom či nahrávacím štúdiám. Každý má svoj počítač, svoje heslo a neobmedzený prístup k fantasticky vybavenej knižnici. Profesori sú skromní, ochotní a príjemne neformálni, komunikácia s nimi prebieha zväčša cez internet. Len málo seminárov je povinných, stane sa, že človek sa v škole neukáže aj mesiac a nikomu to nevadí. Prísne sú však pravidlá, pokiaľ ide o úroveň odovzdaných prác, termíny i zoznamy prečítanej literatúry.
Čižmy a kožuchy
Nórsko v pôvodnom jazyku znamená sever. Je to predovšetkým nádherná, panenská, bohom zabudnutá krajina. Nekonečné fjordy a opustené pohoria plné lesov ju rozdeľujú na jednotlivé komunity. Pobrežie je dlhé cez tritisíc kilometrov, väčšina krajiny je neobývateľná. Nórsko siaha takmer k Severnému pólu a keď máte šťastie, zbadáte aj mihotavú fialkastú polárnu žiaru. Najnižšia nameraná teplota je – 51 stupňov a polárna noc trvá od začiatku novembra do konca januára.
Juhozápad omýva Golfský prúd a tak klíma v hlavnom meste je pomerne mierna. Oslo je mestom zelene a snehu, najkrajšie je uprostred zimy a uprostred leta, keď sú tam biele noci. Pripomína skôr obrovskú dedinku v údolí, stvorenú pre všetky možné športy v prírode. V jeho blízkosti sa nachádzajú pokojné jazerá a množstvo lyžiarskych stredísk, kde našinca opäť nepríjemne prekvapia ceny.
Už takmer štyritisíc rokov tu žije aj najstaršie obyvateľstvo severu. Kedysi lovili zver na brehu oceánu a vlastnili obrovské stáda sobov. Celé rodiny sa každú jar a jeseň sťahovali spolu so zvieratami a stanmi zo sobej kože. Dnes sa mnohé zmenilo. Len desať percent Eskimákov chová soby, zvyšok pracuje v rôznych sektoroch, alebo sú nezamestnaní. Nik sa už neoblieka do čižiem a kožuchov, viac než polovica ani neovláda svoj jazyk.
Plakať sa neoplatí
Sociálny systém funguje jednoznačne v prospech matky, možno aj preto strávi väčšina párov celý život oddelene. Nórsko je krajinou feministiek, iniciátorkami rozvodov sú jednoznačne ženy. Tvrdé, nekompromisné, zásadové, svoje deti vychovávajú k prísnej samostatnosti a skromnosti. V prípade neúspechu im nik nepodá pomocnú ruku, a tak už veľmi malé deti dobre vedia, že plakať sa im neoplatí.
Lyžovať ich v škôlke učia od troch rokov, hromadne. Škôlky fungujú prakticky ako naše školy v prírode, deti s večne ružovými líčkami vonku papajú aj cikajú, a to za každého počasia. Nosia malé termo skafandre a majú dovolené váľať sa v blate či mraze bez obmedzenia. Voľne a slobodne sa správajú aj v metre a na ulici, naše „poď sem“, „nekrič“ či „nebehaj“ tam skoro vôbec nepoznajú.
Zdravotníctvo je na tom trochu horšie než to naše. Dopláca sa takmer za všetko, aj najbežnejšie úkony, pričom sumy nie sú zďaleka zanedbateľné. Chýbajú lekári aj zdravotné sestry. Napríklad vŕtanie zuba a následné plombovanie vyjde v prepočte asi 8000 korún.
Čo za to
A čo som počas svojho pobytu získala? Keďže som bola v styku prevažne s mladými ľuďmi, učila som sa hlavne od nich. Nevyhráva ten, kto najšikovnejšie oklame či najviac uchmatne, ako je to u nás. Dôležité je byť čestný, spoľahlivý. Nóri sú mimoriadne plachí a naivní, navštevujú množstvo mimoškolských aktivít, ako sú rôzne astronomické krúžky, exotické športy či cudzie jazyky. Mladí Nóri sú veľmi scestovaní, dovoľuje im to systém štátnych pôžičiek s veľmi nízkym úrokom, ktoré bývalí študenti veselosplácajú aj do päťdesiatky.
Sčítaní, poctiví, je zážitok stretávať ich na párty. Fundovane sa vyjadriť vedia ozaj ku všetkému, čítajú totiž denne noviny. Pri prejavovaní názorov bývajú veľmi opatrní a tolerantní. Chladní a ťažko prístupní, váhajú dlho, kým niekomu dôverujú. Do tridsiatky sú takmer všetci slobodní, väčšina aj potom. Rodinu si zakladajú priemerne vo veku 33 rokov. Žije tu veľké množstvo homosexuálnych a lesbických párov.
Autor: Martina Biela
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
