Cestovaniu bez cestovnej kancelárie prepadá čoraz viac odvážlivcov, ktorí majú chuť zažiť niečo extra. Tento trend sa v posledných rokoch tak rozšíril, že niektoré cestovky v snahe neprísť o klientelu, začali ponúkať individuálne zájazdy, šité jednotlivým zákazníkom priamo na mieru. Stačí si zadať termín, ktorý nám vyhovuje, miesta a aktivity, o ktoré máme záujem, a môžeme mať všetko prichystané do najmenšieho detailu, presne tak, ako si predstavujeme. Samozrejme, za adekvátnu cenu.
Takýto spôsob cestovania je totiž pochopiteľne o čosi drahší ako bežné ponuky, ktoré nájdeme v last minutoch. Okrem toho nikdy neponúka to, čo sa dá zažiť pri dovolenkovaní na vlastnú päsť – čaro nepredvídateľného. Práve pre tento jediný detail cestujú tisícky dobrodruhov po svete radšej sami. „Individuálne cestovanie vám dáva úžasný pocit slobody. Môžete sa zdržať kdekoľvek, ako dlho sa vám zachce, robiť presne to, na čo máte chuť. Okrem toho len týmto spôsobom môžete dôkladne spoznať kultúru a prírodu krajiny, po ktorej sa pohybujete,“ vysvetľuje prevádzkovateľ informačnej cestovateľskej stránky dobrodruh.sk Jozef Terem, ktorý prešiel ako individuálny cestovateľ kus Ázie a Latinskej Ameriky.
Základ je v plánovaní
Skôr než sa pustíme na vlastnú päsť za svojím cestovateľským snom, mali by sme si vyčleniť dosť času na plánovanie. V prvom rade si treba nájsť čo najvýhodnejšiu letenku. Čím skôr ju začneme hľadať, tým väčšiu máme šancu, že ju kúpime lacnejšie. „Odporúčam zistiť si, ktoré letecké spoločnosti lietajú do destinácie, o ktorú máte záujem a letenku rezervovať priamo cez internet,“ radí Jozef Terem.
Je to vždy lepšie, ako nakupovať u predajcov v kamenných obchodoch, ktorí si k základnej cene prirátajú rôzne poplatky. Samotný plán cesty sa dá pomerne ľahko zostaviť, ak si zoženieme dobrý cestovateľský bedeker. „Medzi najlepšie patria napríklad sprievodcovia z edície Lonely Planet, množstvo užitočných informácií sa však dá získať aj cez internet, na stránkach, kde si ľudia vymieňajú praktické skúsenosti,“ tvrdí Terem. Zároveň však dodáva, že nie všetky rady sú stopercentne spoľahlivé. Najmä informácie o cenách bývajú zastarané, lebo neberú do úvahy aktuálnu mieru inflácie v tej-ktorej krajine.
V každom prípade je preto lepšie rátať s trochu vyššími sumami na míňanie a zobrať so sebou dostatočnú finančnú rezervu. „Ja nosím so sebou väčšinou pätnásť až dvadsaťtisíc korún v hotovosti. Táto suma mi vystačí v krajinách tretieho sveta približne tri týždne na stravu, ubytovanie aj na základné premiestňovanie,“ vraví Terem. Viac hotovosti nie je dobré brať ani z bezpečnostných dôvodov. Určite však treba mať poruke platobnú kartu, ktorá nám poslúži ako záloha pri rôznych výletoch a neočakávaných výdavkoch. Treba však rátať s tým, že na niektorých miestach, napríklad na vidieku v menej civilizovaných destináciách, sa s ňou nedá platiť.
Dobrodružstvo v priamom prenose
Keďže individuálny cestovateľ často strieda rôzne typy ubytovania, musí rátať s tým, že bude batožinu často premiestňovať z miesta na miesto. Čím menej vecí bude pritom nosiť, tým lepšie. Jeho garderóba sa väčšinou skladá len z jedných krátkych a jedných dlhých nohavíc, trekových topánok, šľapiek, zopár tričiek, nepremokavej bundy s kapucňou, prípadne športového výstroja. Ak sa chcete ako žena premiestňovať po moslimskej krajine, určite sa vám zíde dlhšia sukňa zo vzdušného materiálu a šatka na hlavu. „Čím viac v krajine, po ktorej cestujete, splyniete s davom, tým lepšie pre vás,“ radí z vlastnej skúsenosti Jozef Terem. „Je to lepšie nielen pre komunikáciu, ale aj pre vašu bezpečnosť.“
Turista biely ako cmar, v značkových šortkách a s ľadvinkou na bruchu je ideálnym lákadlom pre miestnych zlodejov a podvodníkov. O ženách ani nehovoriac. V niektorých destináciách sa dokonca ani neodporúča pohybovať sa bez mužského sprievodu. To platí najmä o hispánskych krajinách s vysokou kriminalitou. „Krajiny ako Argentína a Čile, kde je pomerne vysoká životná úroveň, sú bezproblémové. To platí aj o chudobnej, ale napodiv celkom bezpečnej Bolívii.
Naopak, k najnebezpečnejším destináciám patria veľké mestá vo Venezeule a v Kolumbii,“ varuje Terem. V ázijských krajinách s prevahou moslimského alebo budhistického obyvateľstva väčšinou nebezpečenstvo nehrozí. Miestne náboženstvo totiž odsudzuje krádež ako hriech a veriaci to skutočne rešpektujú. Opatrnosti však nikdy nie je dosť, preto ostrieľaní cestovatelia nosia finančnú hotovosť rozdelenú na troch miestach – v topánkach, na tele a na krku, kde sa im hompáľa mešec s drobnými mincami. Okrem toho sa oplatí dobre ukryť pas, ktorý si treba pred cestou odfotografovať, naskenovať a poslať kópiu do svojej e-mailovej schránky. V prípade, že oň nejakou nešťastnou náhodou prídeme, sa nám tak budú ľahšie vybavovať náhradné doklady.
Len pre odvážnych?
Za hranicou sterilných turistických rezortov si navyše treba dávať pozor na stravu. „Zásadou číslo jeden je nepiť inú ako zapečatenú vodu,“ upozorňuje Jozef Terem. „Ak ju nemáte ako zohnať, treba mať po ruke dezinfekčné kvapky, nakvapkať ich do vody z vodovodu, počkať pol hodiny a môžete sa s pokojným svedomím napiť.“ Kvapky sa dajú kúpiť v hociktorej outdoorovej predajni a mali by byť spolu s liekom na horúčky, prípravkom proti bolesti, liekom na žalúdok, obväzom a dezinfekčným prostriedkom na rany základom cestovnej lekárničky.
Repelent proti hmyzu je lepšie kupovať v krajine, do ktorej cestujeme, ako doma. „Zistil som, že naše slovenské prípravky nezaberajú na hmyz v exotických destináciách,“ tvrdí Terem. Pokiaľ ide o zdravie, opatrnosti síce nikdy nie je dosť, na druhej strane sa však ani neoplatí byť prehnane úzkostlivý. Individuálni cestovatelia väčšinou dopredu rátajú s tým, že budú občas vystavení horším hygienickým podmienkam. Keby im išlo o pohodlie, tak by radšej zostali izolovaní v luxusnom hoteli a pozorovali okolitú krajinu spoza okna klimatizovaného autobusu.
Ste alebo nie ste vhodný typ na individuálne cestovanie?
Zamyslite sa, ktoré z týchto tvrdení vás vystihuje:
1. Baví vás komunikovať s ľuďmi.
2. Ľahko sa učíte jazyky.
3. Ste v dobrej fyzickej kondícii, nemáte vážne zdravotné problémy.
4. Unavuje vás rutina, naopak povzbudzujú vás nové, nepredvídateľné zážitky.
5. Ste organizačný talent.
6. Dobre sa orientujete v cudzom prostredí.
7. Ľahko si zvykáte na klimatické zmeny, dobre znášate horúčavy.
Ak ste sa našli v týchto siedmich bodoch, potom sa môžete smelo vydať za svojím cestovateľským snom po vlastnej linke. V opačnom prípade radšej zvážte, či by ste predsa len nemali využiť služby niektorej z cestovných kancelárií.
Deti ma na cestách neobmedzujú
Zuzana Knezlová (29), na materskej dovolenke
S partnerom a dvomi malými deťmi sme individuálne cestovali po indonézskych ostrovoch. Náš starší syn mal tri roky, mladší bol ešte bábätko. Deti pre nás však vôbec neboli príťažou, lebo všade, kam sme prišli, sa našli dobrí ľudia, ktorí nám pomohli sa o ne postarať. Obyvatelia Indonézie majú veľmi kladný vzťah k deťom, ochotne nám tie naše večer postrážili, keď sme si chceli niekam vyjsť. Aby sme boli s opatrovateľmi v kontakte, kúpili sme si miestnu SIM kartu do mobilného telefónu. Nikdy sa však nič problematické nestalo, podľa mňa sa deti dokážu prispôsobiť cudziemu prostrediu lepšie ako dospelí.
Na našich cestách ma najviac fascinovala miestna kultúra a tradície. Nikdy nezabudnem na zvláštne pohrebné obrady obyvateľov ostrova Sulawesi, ktorí svojich mŕtvych pochovávajú až po niekoľkých mesiacoch, keď si našetria na nákladný pohreb. Medzitým majú zabalzamované mŕtvoly prechodne „ubytované“ v bambusových príbytkoch, kam im nosia symbolicky stravu a chodia ich navštevovať. Postoj k smrti je tam úplne iný ako u nás v Európe.
Spoznávam povahy ľudí
Jozef Trabalka (65), bicyklista a cestovateľ
f Výhod individuálneho cestovania je podľa mňa veľmi veľa. Voľnosť pohybu, spoznávanie prírody, ale najmä charakterov a pováh ľudí iných rás, náboženstiev, spoločenského postavenia. Na svojich cestách som spoznal rôzne typy – bohatých aj žobrákov. Prikláňam sa k tvrdeniu iných cestovateľov, že tí najchudobnejší majú najširšie srdce a podelia sa s vami o posledný hlt jedla.
Úžasné je aj spoznávanie prírody. Jedným z nezmazateľných zážitkov je pre mňa stretnutie, ktoré som zažil na východnom pobreží Argentíny. Išiel som sám po brehu Atlantiku, olemovaného piesočnými dunami, keď som zrazu začul fučanie a uvidel niečo, čo som považoval za dar z nebies. Asi 50 metrov od brehu sa predvádzala nádherná kosatka. Podľa mňa zážitky, ktoré človek na cestách zažije, stoja za trochu námahy. Nedávno som sa vrátil z Nového Zélandu, kde som tlačil naložený bicykel desaťkrát denne do kopca, ale neprekážalo mi to. Už teraz rozmýšľam nad ďalšou cestou.
Autor: smeŽeny, 23/2008
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
