Pokazené vnútorné hodiny

Zamieňame noc za deň, pracujeme príliš skoro alebo príliš neskoro, po výdaji energie zabúdame oddychovať. Ak takýto stav, ktorý je v rozpore s naším prirodzeným biorytmom, trvá pridlho, platíme zaň krutú daň.

Všetky živé organizmy na našej planéte sa rodia, žijú a umierajú podľa vopred naplánovaných prírodných cyklov. „Každý živý tvor funguje ako energetická jednotka, ktorá má svoje aktívne obdobia, napríklad v období rastu a rozmnožovania, keď musí vydávať viac energie, a naopak, obdobia útlmu,“ vysvetľuje neurológ Karol Točík. V záujme vlastného prežitia sa všetko živé na Zemi prispôsobilo prírodným cyklom, ktorými prechádza planéta - striedaniu dňa s nocou a ročných období. Z moderných vedcov si ako prvý všimol tento fenomén francúzsky astronóm Jean Jacques d‘Ortous, keď v roku 1729 s prekvapením zistil, že listy mimózy sa cyklicky otvárajú a zatvárajú bez ohľadu na to, či sú vystavené dennému svetlu, alebo sú celý deň potme. Podobne sa správajú aj pokusné zvieratá, ktoré sú uzavreté v priestoroch bez prirodzeného svetla. Žerú a spia v rovnakom čase, ako keď sú vonku na slobode. To znamená, že ich biorytmy fungujú aj v neprirodzených podmienkach. Jediný tvor, ktorý dokáže sám sebe tieto jemné mechanizmy narušiť, je človek.

Problémy prišli s civilizáciou
Po celé tisícročia sme vstávali a zaspávali spolu s prírodou naokolo, až kým jedného dňa neprišla priemyselná revolúcia a s ňou neprirodzená honba za ziskom. Po vynalezení elektrického osvetlenia, ktoré zrazu dokázalo zmeniť deň na noc, začali ľudia v rôznych odvetviach pracovať na zmeny - v továrňach, v hromadnej doprave, v zdravotníctve. Pre mnohých podnikateľov a ich zamestnancov sa stalo celkom bežné pracovať do noci bez dostatočného odpočinku.

Ďalšiu ranu nášmu prirodzenému biorytmu priniesla televízia, ktorá u nás navodzuje falošný pocit sociálneho kontaktu, a tak nás dokáže udržať v bdelom stave dlhšie, ako je pre náš organizmus normálne. Človek si tým, že sa vymanil z prírody, uplietol na seba bič. Za túto vymoženosť platí daň v podobe rôznych civilizačných neduhov, ako sú poruchy spánku, prijímania potravy, depresie a únava. To všetko totiž môže vyvolať narušenie prirodzeného biorytmu. Dá sa z tohto bludného kruhu nejako vymaniť? „Východisko je v tom, že budeme k sebe viac úprimní a začneme počúvať signály svojho tela,“ radí doktor Točík. „Ak sme každé ráno unavení, lebo musíme vstávať do práce o pol šiestej a pritom pravidelne ponocujeme pri televízii do jednej v noci, niet sa čo čudovať.“ Nespavosť, psychická rozladenosť a únava však niekedy pretrvávajú aj potom, keď upravíme životosprávu a doprajeme si viac odpočinku. „V takom prípade už nestačí hľadať príčinu v narušenom biorytme. Znamená to, že človek je chorý a potrebuje ošetrenie špecialistu,“ upozorňuje Točík.

Za všetko môže mozog
Prílev a odlev energie, bdenie a spánok, prijímanie potravy, rozmnožovanie, rast, dospievanie a starnutie - všetky prirodzené prejavy nášho organizmu riadi mozog, ktorý vydáva pokyny žľazám s vnútornou sekréciou. Tie potom vylúčia príslušné hormóny, ktoré poslušne vykonajú jeho rozkazy. Bohužiaľ, počas života nervové bunky v mozgu postupne miznú. Denne ich zahynú milióny. „To nemusí byť celé roky žiadna tragédia,“ vysvetľuje doktor Točík. „Nervové bunky sa síce na rozdiel od iných tkanív v organizme nedokážu regenerovať, ale je ich také veľké množstvo, že aj keď ich časť zahynie, iná skupina po nich bez problémov prevezme ich doterajšiu funkciu.“

Po čase sa však rezervy organizmu môžu vyčerpať. To sa bežne stáva starým ľuďom, ktorí trpia podobnými príznakmi ako ľudia s narušeným biorytmom. Poriadne nespia, nemajú chuť na jedlo v pravidelných intervaloch, trpia deštruktívnymi náladami. Tieto stavy dnes medicína dokáže upraviť liekmi, bez ich užívania sa však pacienti už nikdy necítia celkom fit. Ak sa tomu chceme vyhnúť a udržať svoje telo do neskorého veku prirodzene svieže, treba myslieť včas na prevenciu. „Ľudia by nemali podceňovať najmä úlohu fyzickej aktivity. Primeraný pohyb dokáže udržať organizmus dlhšie v kondícii vrátane jeho nervového systému,“ radí doktor Točík.

Škovránky a sovy
Cesta k zdravému životu vedie len cez citlivé vnímanie svojich prirodzených potrieb. Je neuveriteľné, koľko ľudí túto jednoduchú zásadu nedokáže dnes dodržiavať. Typickým príkladom sú chorobní jedáci, ktorí necítia rozdiel medzi pocitmi hladu a sýtosti, a tak jedia len na základe rôznych umelých podnetov. Napríklad si jedlom kompenzujú zlú náladu alebo ním zaháňajú nudu. Nepríjemne postihnutí sú aj ľudia, ktorí nemajú prirodzenú potrebu spánku. Počet pacientov, ktorí sa liečia na nespavosť, v posledných desaťročiach tak vzrástol, že spotreba ich liekov pomaly prevyšuje spotrebu antibiotík.

Vykoľajený organizmus sa môže vrátiť do svojej prirodzenej rovnováhy len tak, že mu budeme venovať viac pozornosti. Univerzálny recept na dodržiavanie biorytmu však neexistuje, na to sú ľudia ako jednotlivci príliš rozdielni. Moderná medicína rozlišuje ranné typy „škovránkov“ a nočné „sovy“. Rozdiely sú vraj dané odlišnou genetickou dispozíciou, a nielen to. Človek sa počas života často mení z jedného typu na druhý. Kým medzi mladými ľuďmi sa častejšie vyskytujú „sovy“, deti a starí ľudia sú v drvivej väčšine „škovránky“. Ľudia sú ako jediný živočíšny druh vo svojich potrebách veľmi rozdielni. Niekomu stačí spať štyri hodiny, iný potrebuje desať. Jediné, čo môžeme robiť, je rešpektovať svoju individualitu a nejsť proti vlastnej prirodzenosti.



Štandardný výkonnostný rytmus

Väčšina dospelých ľudí pociťuje prílev a odlev energie približne v takýchto intervaloch:
6.00 – 8.00 – vstávanie a príprava na denné aktivity. V tomto čase pomaly rastie výkonnosť ľudského organizmu. Na povzbudenie sa oplatí zaradiť do ranného programu krátku rozcvičku a ľahké, ale výživné raňajky.
9.00 – 11.00 – dopoludňajší vzostup energie. Najvhodnejší čas na zvládnutie najťažších pracovných úloh, stúpa schopnosť koncentrácie a tvorivosti.
12.00 – 14.00 – obed a poobedňajšia siesta. Žalúdok vylučuje najviac tráviacich štiav, telo dokáže stráviť najviac kalórií. Treba mu však na to dopriať dostatok času a po jedle si urobiť krátku siestu.
15.00 – poobedňajší útlm. Najlepšie sa dá prekonať krátkou prechádzkou na čerstvom vzduchu. Keď si ju nemôžeme v práci dovoliť, robme len menej náročné rutinné úkony. Klesá citlivosť na bolesť, preto ak sa chystáme k zubárovi, najlepšie urobíme, ak ho navštívime práve teraz.
16.00 – 17.00 – poobedňajšia špička. Teraz môžeme doriešiť všetko, čo sme v priebehu dňa nestihli. Ideálny čas na popoludňajší šport.
19.00 – večerný útlm. Ideálny na oddych po pracovnom dni a ľahkú večeru.
21.00 – večerná špička. Krátky príval energie môžeme využiť napríklad na večernú prechádzku.
22.00 – nočný pokles energie. Telo sa pomaly pripravuje na spánok, počas ktorého sa regeneruje. Vyplavuje sa zvýšené množstvo melatonínu a rastového hormónu. Energia klesá až do štvrtej hodiny rannej, keď sa organizmus začína pomaly prebúdzať.



Tragédie z narušeného biorytmu
Narušený biorytmus má okrem zdravotných problémov aj iné nepríjemné dosahy na náš život. V pozadí mnohých priemyselných havárií a leteckých nešťastí je unavený ľudský faktor. Únava spôsobuje aj približne tretinu nehôd na diaľniciach.

Nemám kedy rozmýšľať nad únavou
Jaroslava Orosová (25), lekárka
Ako lekárka mávam takzvané malé šestnásťhodinové a veľké dvadsaťštyrihodinové služby v nemocnici. Najväčšie krízy pociťujem medzi treťou a piatou hodinou nadránom. Vtedy potrebujem vynaložiť oveľa väčšie množstvo energie na to, aby som si zachovala potrebnú rozvahu a čerstvú myseľ. Teplota tela v tomto čase prirodzene klesá, takže pociťujem väčší chlad. Niekedy si musím na seba navliecť ďalšiu vrstvu oblečenia. Je veľmi náročné opakovane v noci od organizmu vyžadovať mentálnu a fyzickú prácu, hlavne keď si medzi jednotlivými úkonmi doprajete krátke obdobia oddychu. Telo totiž v noci pri každej pauze predpokladá, že už bude nasledovať nepretržitý niekoľkohodinový spánok, ktorý si vyžaduje na svoju regeneráciu. Niekedy mám pocit, že je to ťažšie, ako keby túto „nádej“ nedostalo vôbec.

Na druhej strane je zvláštne, že nech som akokoľvek unavená, v momente, keď už stojím pri pacientovi, dokážem únavu vo veľkej miere potlačiť. Keď je pacient v ťažkom stave, či už ide o komplikáciu chronického ochorenia, alebo náhle vzniknutý stav, musím sa naplno sústrediť na to, čo robím, lebo následky každej chyby by mohli byť fatálne. Pri takej dávke adrenalínu nemám kedy rozmýšľať nad tým, či som, alebo nie som unavená. Únava sa väčšinou dostaví až po skončení služby. Nedospaté nočné hodiny sa podľa mňa nedajú plnohodnotne dohnať počas denného spánku, preto mi vždy nejaký čas trvá, kým sa zase dostanem do rovnováhy. Telo si však na nočnú záťaž nikdy celkom nezvykne. Vidím to napríklad na kolegoch, ktorí majú za sebou dlhoročnú prax. Po každej nočnej práci sú viac vyčerpaní, ako keď pracujú cez deň. Vážne zdravotné stavy, z ktorých niektoré dokonca ohrozujú život, však denný a nočný čas nerozlišujú, vždy si vyžadujú rovnako dôsledný postup. Preto si prácu každého zdravotníckeho pracovníka nesmierne vážim.

Kamera ma vždy vyburcuje
Štefan Dvorský (47), moderátor
Keďže dochádzam do Bratislavy za prácou z Novej Dubnice, snažím sa vždy prácu nahustiť na určité dni, aby som potom mohol zostať dlhšie doma. Po skončení Telerána chodievam do rozhlasu, kde ma čaká ďalšie živé vysielanie v Rádiu Slovensko. Tam pracujem do večera, domov chodím okolo ôsmej. Ráno vstávam o pol piatej, budík si však nastavujem dvanásť minúť dopredu. Medzitým mi trikrát zvoní každé štyri minúty a ja sa pomaly preberám. Neraňajkujem, lebo tak skoro ráno mi vôbec nechutí. Hlavný prísun kalórií si doprajem okolo obeda, prípadne si dám ešte niečo malé poobede. Večer už zase nejedávam, aby som nepribral. Takýto spôsob stravovania sa mi najlepšie osvedčil počas mojich pracovných dní. Mám pri ňom dosť energie a zbytočne sa na mňa nelepia prebytočné kilá.

Inak únavu počas dňa nikdy necítim, lebo živé vysielanie je natoľko stresujúce, že sa telo automaticky vypne k výkonu. Je to podobné ako pri šoférovaní. Nemôžete poľaviť, lebo viete, že by ste riskovali katastrofu. Až keď prídem domov, tak si dovolím vypnúť. Našťastie, po pracovnom maratóne si vždy môžem dopriať niekoľko dní voľna, počas ktorého sa mi stratená energia zase vráti späť. Tento atypický biorytmus mi v podstate vyhovuje, rokmi som si naň zvykol a nemám pocit, že by som chcel na svojom živote niečo meniť.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  5. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  7. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  8. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  9. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  10. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  1. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  2. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  3. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  4. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  6. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  9. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  10. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 15 979
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 559
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 592
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 901
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 3 086
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 1 920
  7. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 840
  8. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 822
  9. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 695
  10. Moskva alebo Petrohrad? 1 324

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Zástupca firmy, ktorej zadržali 112 kamiónov: Hľadáte problém tam, kde nie je

Belgické úrady podozrievajú firmu North Sea Express, že vykorisťuje vodičov.

KOMENTÁRE

Môže byť Harabin škodcom?

Aj v pozícii radového sudcu vyzerá Harabin na nebezpečného škodcu.

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojnosti nás ničí.

Neprehliadnite tiež

Aby ženy neumierali pri nelegálnych potratoch, predávala im zakázanú antikoncepciu

Za dnes bežnú vec musela Margaret Sangerová radikálne bojovať.

Hmyz všade vo vašej domácnosti. Poznáte prekvapujúci trend tejto zimy?

Prím v dekore hrajú lienky, pavúky, muchy či včely.

Stĺpček Osmelené

Choroba, ktorá ma drží v hrsti: Možno porodím choré dieťa a možno zomriem skôr

Nehovorte mi, že to poznáte, lebo aj vaša babka mala cukrovku.

Playboy sa púšťa do neprebádaných vôd, nafotil kampaň s plus size modelkou

Fotky patria k decentnejším kampaniam modelky Molly Constable.

Vraždili a znásilňovali, no ženy ich milujú a obdivujú. Prečo?

Za ich správaním nie je len sexuálna porucha, psychológia má viaceré vysvetlenia.