SME
reklama

Pokazené vnútorné hodiny

Zamieňame noc za deň, pracujeme príliš skoro alebo príliš neskoro, po výdaji energie zabúdame oddychovať. Ak takýto stav, ktorý je v rozpore s naším prirodzeným biorytmom, trvá pridlho, platíme zaň krutú daň.

Všetky živé organizmy na našej planéte sa rodia, žijú a umierajú podľa vopred naplánovaných prírodných cyklov. „Každý živý tvor funguje ako energetická jednotka, ktorá má svoje aktívne obdobia, napríklad v období rastu a rozmnožovania, keď musí vydávať viac energie, a naopak, obdobia útlmu,“ vysvetľuje neurológ Karol Točík. V záujme vlastného prežitia sa všetko živé na Zemi prispôsobilo prírodným cyklom, ktorými prechádza planéta - striedaniu dňa s nocou a ročných období. Z moderných vedcov si ako prvý všimol tento fenomén francúzsky astronóm Jean Jacques d‘Ortous, keď v roku 1729 s prekvapením zistil, že listy mimózy sa cyklicky otvárajú a zatvárajú bez ohľadu na to, či sú vystavené dennému svetlu, alebo sú celý deň potme. Podobne sa správajú aj pokusné zvieratá, ktoré sú uzavreté v priestoroch bez prirodzeného svetla. Žerú a spia v rovnakom čase, ako keď sú vonku na slobode. To znamená, že ich biorytmy fungujú aj v neprirodzených podmienkach. Jediný tvor, ktorý dokáže sám sebe tieto jemné mechanizmy narušiť, je človek.

Problémy prišli s civilizáciou
Po celé tisícročia sme vstávali a zaspávali spolu s prírodou naokolo, až kým jedného dňa neprišla priemyselná revolúcia a s ňou neprirodzená honba za ziskom. Po vynalezení elektrického osvetlenia, ktoré zrazu dokázalo zmeniť deň na noc, začali ľudia v rôznych odvetviach pracovať na zmeny - v továrňach, v hromadnej doprave, v zdravotníctve. Pre mnohých podnikateľov a ich zamestnancov sa stalo celkom bežné pracovať do noci bez dostatočného odpočinku.

Ďalšiu ranu nášmu prirodzenému biorytmu priniesla televízia, ktorá u nás navodzuje falošný pocit sociálneho kontaktu, a tak nás dokáže udržať v bdelom stave dlhšie, ako je pre náš organizmus normálne. Človek si tým, že sa vymanil z prírody, uplietol na seba bič. Za túto vymoženosť platí daň v podobe rôznych civilizačných neduhov, ako sú poruchy spánku, prijímania potravy, depresie a únava. To všetko totiž môže vyvolať narušenie prirodzeného biorytmu. Dá sa z tohto bludného kruhu nejako vymaniť? „Východisko je v tom, že budeme k sebe viac úprimní a začneme počúvať signály svojho tela,“ radí doktor Točík. „Ak sme každé ráno unavení, lebo musíme vstávať do práce o pol šiestej a pritom pravidelne ponocujeme pri televízii do jednej v noci, niet sa čo čudovať.“ Nespavosť, psychická rozladenosť a únava však niekedy pretrvávajú aj potom, keď upravíme životosprávu a doprajeme si viac odpočinku. „V takom prípade už nestačí hľadať príčinu v narušenom biorytme. Znamená to, že človek je chorý a potrebuje ošetrenie špecialistu,“ upozorňuje Točík.

Za všetko môže mozog
Prílev a odlev energie, bdenie a spánok, prijímanie potravy, rozmnožovanie, rast, dospievanie a starnutie - všetky prirodzené prejavy nášho organizmu riadi mozog, ktorý vydáva pokyny žľazám s vnútornou sekréciou. Tie potom vylúčia príslušné hormóny, ktoré poslušne vykonajú jeho rozkazy. Bohužiaľ, počas života nervové bunky v mozgu postupne miznú. Denne ich zahynú milióny. „To nemusí byť celé roky žiadna tragédia,“ vysvetľuje doktor Točík. „Nervové bunky sa síce na rozdiel od iných tkanív v organizme nedokážu regenerovať, ale je ich také veľké množstvo, že aj keď ich časť zahynie, iná skupina po nich bez problémov prevezme ich doterajšiu funkciu.“

Po čase sa však rezervy organizmu môžu vyčerpať. To sa bežne stáva starým ľuďom, ktorí trpia podobnými príznakmi ako ľudia s narušeným biorytmom. Poriadne nespia, nemajú chuť na jedlo v pravidelných intervaloch, trpia deštruktívnymi náladami. Tieto stavy dnes medicína dokáže upraviť liekmi, bez ich užívania sa však pacienti už nikdy necítia celkom fit. Ak sa tomu chceme vyhnúť a udržať svoje telo do neskorého veku prirodzene svieže, treba myslieť včas na prevenciu. „Ľudia by nemali podceňovať najmä úlohu fyzickej aktivity. Primeraný pohyb dokáže udržať organizmus dlhšie v kondícii vrátane jeho nervového systému,“ radí doktor Točík.

Škovránky a sovy
Cesta k zdravému životu vedie len cez citlivé vnímanie svojich prirodzených potrieb. Je neuveriteľné, koľko ľudí túto jednoduchú zásadu nedokáže dnes dodržiavať. Typickým príkladom sú chorobní jedáci, ktorí necítia rozdiel medzi pocitmi hladu a sýtosti, a tak jedia len na základe rôznych umelých podnetov. Napríklad si jedlom kompenzujú zlú náladu alebo ním zaháňajú nudu. Nepríjemne postihnutí sú aj ľudia, ktorí nemajú prirodzenú potrebu spánku. Počet pacientov, ktorí sa liečia na nespavosť, v posledných desaťročiach tak vzrástol, že spotreba ich liekov pomaly prevyšuje spotrebu antibiotík.

Vykoľajený organizmus sa môže vrátiť do svojej prirodzenej rovnováhy len tak, že mu budeme venovať viac pozornosti. Univerzálny recept na dodržiavanie biorytmu však neexistuje, na to sú ľudia ako jednotlivci príliš rozdielni. Moderná medicína rozlišuje ranné typy „škovránkov“ a nočné „sovy“. Rozdiely sú vraj dané odlišnou genetickou dispozíciou, a nielen to. Človek sa počas života často mení z jedného typu na druhý. Kým medzi mladými ľuďmi sa častejšie vyskytujú „sovy“, deti a starí ľudia sú v drvivej väčšine „škovránky“. Ľudia sú ako jediný živočíšny druh vo svojich potrebách veľmi rozdielni. Niekomu stačí spať štyri hodiny, iný potrebuje desať. Jediné, čo môžeme robiť, je rešpektovať svoju individualitu a nejsť proti vlastnej prirodzenosti.



Štandardný výkonnostný rytmus

Väčšina dospelých ľudí pociťuje prílev a odlev energie približne v takýchto intervaloch:
6.00 – 8.00 – vstávanie a príprava na denné aktivity. V tomto čase pomaly rastie výkonnosť ľudského organizmu. Na povzbudenie sa oplatí zaradiť do ranného programu krátku rozcvičku a ľahké, ale výživné raňajky.
9.00 – 11.00 – dopoludňajší vzostup energie. Najvhodnejší čas na zvládnutie najťažších pracovných úloh, stúpa schopnosť koncentrácie a tvorivosti.
12.00 – 14.00 – obed a poobedňajšia siesta. Žalúdok vylučuje najviac tráviacich štiav, telo dokáže stráviť najviac kalórií. Treba mu však na to dopriať dostatok času a po jedle si urobiť krátku siestu.
15.00 – poobedňajší útlm. Najlepšie sa dá prekonať krátkou prechádzkou na čerstvom vzduchu. Keď si ju nemôžeme v práci dovoliť, robme len menej náročné rutinné úkony. Klesá citlivosť na bolesť, preto ak sa chystáme k zubárovi, najlepšie urobíme, ak ho navštívime práve teraz.
16.00 – 17.00 – poobedňajšia špička. Teraz môžeme doriešiť všetko, čo sme v priebehu dňa nestihli. Ideálny čas na popoludňajší šport.
19.00 – večerný útlm. Ideálny na oddych po pracovnom dni a ľahkú večeru.
21.00 – večerná špička. Krátky príval energie môžeme využiť napríklad na večernú prechádzku.
22.00 – nočný pokles energie. Telo sa pomaly pripravuje na spánok, počas ktorého sa regeneruje. Vyplavuje sa zvýšené množstvo melatonínu a rastového hormónu. Energia klesá až do štvrtej hodiny rannej, keď sa organizmus začína pomaly prebúdzať.



Tragédie z narušeného biorytmu
Narušený biorytmus má okrem zdravotných problémov aj iné nepríjemné dosahy na náš život. V pozadí mnohých priemyselných havárií a leteckých nešťastí je unavený ľudský faktor. Únava spôsobuje aj približne tretinu nehôd na diaľniciach.

Nemám kedy rozmýšľať nad únavou
Jaroslava Orosová (25), lekárka
Ako lekárka mávam takzvané malé šestnásťhodinové a veľké dvadsaťštyrihodinové služby v nemocnici. Najväčšie krízy pociťujem medzi treťou a piatou hodinou nadránom. Vtedy potrebujem vynaložiť oveľa väčšie množstvo energie na to, aby som si zachovala potrebnú rozvahu a čerstvú myseľ. Teplota tela v tomto čase prirodzene klesá, takže pociťujem väčší chlad. Niekedy si musím na seba navliecť ďalšiu vrstvu oblečenia. Je veľmi náročné opakovane v noci od organizmu vyžadovať mentálnu a fyzickú prácu, hlavne keď si medzi jednotlivými úkonmi doprajete krátke obdobia oddychu. Telo totiž v noci pri každej pauze predpokladá, že už bude nasledovať nepretržitý niekoľkohodinový spánok, ktorý si vyžaduje na svoju regeneráciu. Niekedy mám pocit, že je to ťažšie, ako keby túto „nádej“ nedostalo vôbec.

Na druhej strane je zvláštne, že nech som akokoľvek unavená, v momente, keď už stojím pri pacientovi, dokážem únavu vo veľkej miere potlačiť. Keď je pacient v ťažkom stave, či už ide o komplikáciu chronického ochorenia, alebo náhle vzniknutý stav, musím sa naplno sústrediť na to, čo robím, lebo následky každej chyby by mohli byť fatálne. Pri takej dávke adrenalínu nemám kedy rozmýšľať nad tým, či som, alebo nie som unavená. Únava sa väčšinou dostaví až po skončení služby. Nedospaté nočné hodiny sa podľa mňa nedajú plnohodnotne dohnať počas denného spánku, preto mi vždy nejaký čas trvá, kým sa zase dostanem do rovnováhy. Telo si však na nočnú záťaž nikdy celkom nezvykne. Vidím to napríklad na kolegoch, ktorí majú za sebou dlhoročnú prax. Po každej nočnej práci sú viac vyčerpaní, ako keď pracujú cez deň. Vážne zdravotné stavy, z ktorých niektoré dokonca ohrozujú život, však denný a nočný čas nerozlišujú, vždy si vyžadujú rovnako dôsledný postup. Preto si prácu každého zdravotníckeho pracovníka nesmierne vážim.

Kamera ma vždy vyburcuje
Štefan Dvorský (47), moderátor
Keďže dochádzam do Bratislavy za prácou z Novej Dubnice, snažím sa vždy prácu nahustiť na určité dni, aby som potom mohol zostať dlhšie doma. Po skončení Telerána chodievam do rozhlasu, kde ma čaká ďalšie živé vysielanie v Rádiu Slovensko. Tam pracujem do večera, domov chodím okolo ôsmej. Ráno vstávam o pol piatej, budík si však nastavujem dvanásť minúť dopredu. Medzitým mi trikrát zvoní každé štyri minúty a ja sa pomaly preberám. Neraňajkujem, lebo tak skoro ráno mi vôbec nechutí. Hlavný prísun kalórií si doprajem okolo obeda, prípadne si dám ešte niečo malé poobede. Večer už zase nejedávam, aby som nepribral. Takýto spôsob stravovania sa mi najlepšie osvedčil počas mojich pracovných dní. Mám pri ňom dosť energie a zbytočne sa na mňa nelepia prebytočné kilá.

Inak únavu počas dňa nikdy necítim, lebo živé vysielanie je natoľko stresujúce, že sa telo automaticky vypne k výkonu. Je to podobné ako pri šoférovaní. Nemôžete poľaviť, lebo viete, že by ste riskovali katastrofu. Až keď prídem domov, tak si dovolím vypnúť. Našťastie, po pracovnom maratóne si vždy môžem dopriať niekoľko dní voľna, počas ktorého sa mi stratená energia zase vráti späť. Tento atypický biorytmus mi v podstate vyhovuje, rokmi som si naň zvykol a nemám pocit, že by som chcel na svojom živote niečo meniť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 623
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 057
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 851
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 604
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 324
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 093
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 137
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 172
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 681
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 491
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 10 217
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 416
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 398
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 551
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 475
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu