Lucia Uhrínová: Stabilné počasie je pre mňa nudné

až päť dní dopredu.

Byť meteorológom je celkom dobré, benevolentné zamestnanie. V prípade, že sa vám niečo nepodarí, nič sa nestane.

Mnoho ľudí si to myslí. Nie je to však celkom tak. Rozhorčené, dokonca výhražné e-maily, telefonáty, osočovanie, prípadne až urážky a nadávky, a vôbec celkovú povesť „darmožráčov“ – to všetko meteorológovia musia znášať a trpezlivo vyvracať. Na SHMÚ robíme predpoveď pre celé Slovensko, plochu približne 49 000 km². Text predpovede musí mať čo najzrozumiteľnejšiu, štandardnú schému. Bolo by nemysliteľné vysvetľovať podrobne po lokalitách, čo nás čaká, niekedy treba zovšeobecňovať. Čiže keď očakávame, že bude prevažne polooblačno, berieme do úvahy, že na 80 percent plochy Slovenska naša predpoveď „sadne“. Pritom napríklad krajný východ v skutočnosti nemusí mať takmer žiadne oblaky, a hraničný západ Slovenska ich môže mať v priebehu dňa viac, pretože od Moravy sa bude približovať studený front. V takom prípade môžu byť

Záhoráci nahnevaní, čo za predpoveď sme to vydali.

Stalo sa vám už niekedy, že vám predpoveď vôbec nevyšla?

Občas sa to stane. Chyba môže byť dvojaká. Buď v zlej interpretácii vinou meteorológa, alebo v nesprávnych predpovedných materiáloch samotných. To znamená, že to, čo nám numerický predpovedný model vypočítal, ktorým smerom sa počasie bude uberať, jednoducho nenastane. Atmosféra sa skrátka rozhodne, že studený front neprejde cez Slovensko v pondelok, pretože sa už v nedeľu rozpadne nad Českou republikou. Svoje robí aj prípadný posun predpovedanej udalosti v čase. Predpokladáme, že nástup zrážok bude v noci, do rána sa pásmo dažďa dostane mimo nášho územia a cez deň sa vyskytne už len ojedinelá prehánka. Celý proces sa však môže spomaliť a pršať začne až cez deň. Jednotlivé meteorologické prvky sú prepojené, takže nielen oblačnosť a množstvo zrážok, ale ani teplota vzduchu, ktorú ste zadali, nebude reálna. A máte kompletne zlý výsledok. Niekedy je však naša predpoveď spätne vnímaná ako zlá úplne cudzou vinou. Stačí, že v médiách je jej text zle interpretovaný.

Existujú u vás sankcie za to, keď sa niečo nevydarí?

Keď predpoveď počasia na nasledujúci deň nevyjde aspoň na 70 percent, robí sa takzvaná epignóza. Všetko sa spätne rozanalyzuje, hľadá sa dôvod neúspechu. Môžem vás ubezpečiť, že keď je predpoveď slabšia - osobne za takú považujem už 85--percentnú predpoveď – sama nie som spokojná. Vo väčšine prípadov býva chyba v predpovedných materiáloch. Niekedy sú možné aj tri scenáre ďalšieho vývoja počasia, každý má iné percento pravdepodobnosti, a vy máte vybrať jeden. Spravidla si vyberiete ten, čo má najvyššiu pravdepodobnosť. No a šup, niekedy sa atmosféra zachová nie práve podľa štatistiky.

Nebolo by občas vhodnejšie sledovať rosničky? Dokážu alebo nedokážu predpovedať počasie?

Zvieratá cítia momentálnu zmenu počasia. Stačí si všímať správanie lastovičiek, mravcov, reakcie kvetín... Veľmi krátku predpoveď si naozaj prostredníctvom nich môžeme urobiť. Pred búrkou alebo trvalým dažďom organizmy reagujú úplne inak. Predpovedať, ako bude o tri dni, však určite nedokážu.

A čo domáce barometre? Nefušujú vám príliš do roboty?

Keď zaznamenajú pokles tlaku vzduchu, na displeji zobrazia obláčik, prípadne aj s padajúcimi kvapkami. Je to však platné iba na krátke obdobie dopredu, pre konkrétny deň.

Ako ste sa vlastne k meteorológii dostali?

Postupne. Vyrastala som vo vidieckom prostredí, mali sme záhradu a prvé, čo ma naozaj zaujalo, bolo, keď babka hovorila: aha, odtiaľ idú mraky, určite bude pršať. Mala to odpozorované. Povedala som si, že tomu by som chcela niekedy rozumieť, ale zapadlo to prachom. Na gymnáziu si bolo treba vybrať, čo ďalej. Vedela som, že o humanitný smer v mojom prípade nepôjde. Matematika ma bavila už na základnej, fyzika mi išla tiež, ale až na vysokej škole som zistila, že je praktickejšia a aj zábavnejšia ako matika. Pri ďalšom špecializovaní som si vybrala meteorológiu.

V rodine ste nemali nikoho, kto by sa týmto smerom orientoval?

Vôbec nie. Hoci vzťah k matematike a fyzike sa dá čiastočne vysvetliť. Rodičia sú totiž učitelia týchto predmetov. Takže to zrejme máme v génoch.

Ktoré počasie máte najradšej?

Pre meteorológa je zaujímavé to, keď sa niečo deje. Väčšine verejnosti sa páči, keď je v lete teplo a slnečno, hoci aj dva týždne v kuse. Pre mňa osobne je to nuda. Považujem za zaujímavejšiu búrkovú činnosť, ktorá je vo všeobecnosti nevyspytateľná.

Čiže na počasie pozeráte z pohľadu meteorológa, nie bežného človeka?

To už je asi profesionálna deformácia. Ale až také zlé to so mnou nie je. V dlhodobo sychravom, šedivom novembri sa tiež teším, ak má prísť zmena.

Stále hovoríte o zmenách. Ste nestabilná ako počasie?

Podľa toho, o čo ide. (smiech)

Máte overenú pranostiku, na ktorú sa naozaj môžeme spoľahnúť?

Pranostiky sú zaujímavé. Ide o zachované „kvázipozorovania“ našich predkov. Povedala by som však, že až 90 percent z nich je nepoužiteľných. Už nevieme presne, ku ktorému obdobiu sa vzťahujú, niektoré sú staré niekoľko storočí. Pranostiky typu Katarína na ľade a Vianoce na blate sú úplne scestné, nevypovedajú o ničom. Existujú však isté zvláštnosti v počasí, ktoré sa zvyknú v konkrétne ročné obdobie opakovať. Pomerne pravdivá je Medardova kvapka. Netreba sa však upínať na to, že štyridsať dní kvapká. Je však pravda, že ak okolo Medarda nastúpi vlhké počasie, spravidla na našom území vydrží dlhšie. Traja zmrznutí – Pankrác, Servác, Bonifác – tiež pomerne často vychádzajú, aj keď tento rok práve nie. V máji sa jednoducho stáva, že do strednej Európy prenikne chladný vzduch. Preto v noci pri vyjasnení mrzne aj v nížinách, hoci obdobie predtým už mohlo byť relatívne teplé.

Organizátori čínskych olympijských hier pripravili proti prípadnému dažďu, ktorý by mohol narušiť otvárací ceremoniál, množstvo rakiet a protilietadlových diel. Pomocou zbraní chceli rozohnať oblaky skôr, než by sa dokázali sformovať a začalo by pršať. Niečo obdobné, len so stíhačkami predviedli aj v Rusku. Fajn riešenie, ako zabezpečiť slnko. Nie?

Niečo také sa naozaj dá robiť. Finančne je to však veľmi náročná akcia. Pokusy v tomto smere sa rozbehli najmä v čase studenej vojny na oboch stranách. Princíp je v tom, že donútite z oblaku vypadnúť zrážky skôr a nad inou lokalitou, než by sa stalo prirodzenou cestou. Pri tvorbe mraku vo vzduchu kondenzuje vodná para, tvoria sa kvapôčky vody, vo vyšších vrstvách atmosféry aj ľadové kryštáliky. Na to je potrebná prítomnosť kondenzačných jadier, na ktorých vodná para vytvorí kvapky. Keď rastúci oblak poprášite napríklad jodidom strieborným, na jeho zrniečkach sa rýchlo vytvoria kvapky, ktoré narastajú, menia sa na dažďové a vypadnú skôr, než by tak spravili za normálnych okolností. Jednoducho sa urýchli proces kondenzácie vodnej pary a následného rastu kvapiek. Spätné väzby a reakcie na takéto zásahy sa však nedajú dostatočne dobre odhadnúť. Mohlo by sa stať, že niekde „vypršíte“ oblak a na inom mieste, vzdialenom niekoľkotisíc kilometrov ľudia, ktorí vyslovene čakajú na dážď, sa ho nedočkajú. Nebola by som rada, keby sa vo veľkom začalo takto manipulovať prírodou. Nabúrali by sme celý atmosférický systém.

Nebúrame systém aj globálnym otepľovaním?

Asi mierite ku klimatickej zmene. Pojem globálne otepľovanie je totiž v podstate jasný, niet o čom polemizovať. Pre Zem ako celok existuje charakteristika, ktorá ju reprezentuje – takzvaná globálna teplota, akýsi priemer pre celú planétu. Je to približne 15 stupňov Celsia. Toto jedno číslo sa v priebehu najmä posledných dvoch storočí dvíha. Čiže globálne sa Zem ohrieva. To však neznamená, že každý bod planéty sa otepľuje rovnako. Niekde sa môže viac či menej ochladzovať. Je však prevaha lokalít, kde je to naopak.

Takže môžeme hovoriť o klimatických zmenách?

Pod pojmom klimatické zmeny myslíme zmeny, ktorými Zem prešla v priebehu svojej existencie v minulosti. To, čo sa ešte len má udiať, čo klimatológovia predpokladajú a predpovedajú, voláme klimatická zmena – v jednotnom čísle. Je dôvod domnievať sa, že za realitu globálneho otepľovania a budúcnosť v podobe klimatickej zmeny istým spôsobom môže človek a jeho činnosť. Nemám rada extrémistov, ktorí tvrdia, že s atmosférou sa nič nedeje, rovnako ako tých, ktorí produkujú katastrofické scenáre. Na klimatickú zmenu vplýva množstvo faktorov. To, v akom stave je atmosféra, závisí aj od aktivity Slnka, globálneho žiarenia dopadajúceho na Zem..., plus pribudol ľudský faktor. Presne však nevieme kvantifikovať, akou mierou ku globálnemu otepľovaniu prispieva. Otázkou je aj to, či klimatickou zmenou nebude vlastne naštartovanie skoršieho príchodu doby ľadovej. Tá doteraz prichádzala v pomerne pravidelnom intervale. S periódou stotisíc rokov. Prečo by nemala prísť aj v budúcnosti?

Moderujete v STV, podávate informácie aj v ranných vysielaniach pre rádiá. V čom je odlišné, keď predpovede ponúkate divákovi, poslucháčovi a keď ich tvoríte?

Rozdiel je značný. Sme traja kolegovia, ktorí sme sa podujali na prezentovanie predpovedí počasia v televízii. Tým, že nie sme mediálni profesionáli, museli sme prejsť ťažkým obdobím. Ja určite. Pred kamerou si koľkokrát ani neuvedomíte, že hovoríte niečo nesprávne, a to len preto, že máte stres.

Mala som pocit, že keď človek vie, o čom hovorí, je to pre neho jednoduchšie.

Iste, v porovnaní s človekom, ktorý nevie, o čom hovorí, je to tak. Pri rozhovoroch do rozhlasu väčšie problémy nemávam. Keď vstupuje do hry aj vizuál, je to horšie.

Myslíte si, že je lepšie, keď správy o počasí hlási moderátorka, ktorá nepozná problematiku, alebo je lepšie, keď človek aspoň trošku vie, o čom hovorí?

Určite ten druhý prípad. Vždy je lepšie, keď je človek odborník a je v obraze v odbore, o ktorom rozpráva. Právne rady by sme asi nechceli počúvať od inštalatéra. Na druhej strane, človek stojaci pred kamerou by mal absolvovať aspoň nejaký rýchlokurz verejného vystupovania. Keď som sa ja prvých párkrát postavila pred kameru, ostala som celá stŕpnutá a po prirodzenosti nebolo ani stopy. Tváriť sa uvoľnene, nepomýliť sa, usmievať sa a povedať pritom všetko, čo chcete v určenom čase vôbec nie je ľahké.

V ktorej úlohe sa lepšie cítite?

Určite v mojej profesii. Za moderátorku sa nepovažujem. Hoci, dnes je to už oveľa lepšie, ako keď som začínala.

Lucia Uhrínová (26)

narodila sa v Košiciach, detstvo prežila na priľahlom vidieku. V roku 2005 ukončila štúdium odboru fyzika – meteorológia a klimatológia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. Od konca roka 2004 je zamestnaná v Odbore meteorologických predpovedí a výstrah Slovenského hydrometeorologického ústavu SHMÚ ako meteorologička. Počas svojej praxe sa zúčastnila na niekoľkých seminároch a workshopoch na Slovensku i v ďalších krajinách Európy.

Autor: Lea Sobotová, smeŽeny 22/2008