Predurčuje ich na to aj strategická poloha na juhozápade Slovenska v blízkosti Bratislavy, Trnavy, Pezinka a ďalších miest. Vďaka tomu Malé Karpaty navštevujú desaťtisíce turistov, či lepšie povedané oddychujúcich obyvateľov z blízkeho okolia. Svojou členitosťou či rázovitosťou sa len ťažko môžu porovnávať s Malou alebo Veľkou Fatrou či Tatrami. Ich čaro spočíva v inom. Možno tam na malom priestore nájsť spätosť prírody, histórie a tradícií.
Na úpätí Malých Karpát sú učupené dedinky s neodmysliteľnou a pre tento región nenahraditeľnou vinárskou tradíciou. Popri slávnych mestečkách, ako sú Modra či Pezinok, spomeňme aspoň niektoré, cez ktoré prechádza aj Malokarpatská vínna cesta – obce Doľany, Horné Orešany, Dolné Orešany, Píla alebo Častá, nad ktorou sa nachádza aj preslávený a výletníkmi mimoriadne obľúbený hrad Červený kameň.
Zažiť tam možno aj množstvo nádherných panoramatických výhľadov, ktoré poskytuje napríklad túra na tretí najvyšší vrchol pohoria – Vápenná (752 m) alebo na kopec Klokoč (661 m). Na Vápennú sa možno najlepšie dostať pravdepodobne z obce Sološnica po zelenej značke. Vhodným tipom na výlet a menšiu turistickú vychádzku je aj zrúcanina hradu Pajštún nad Borinkou či Plaveckého hradu. V súvislosti s Malými Karpatmi sa nedá nespomenúť pieskovisko Sandberg na Devínskej kobyle. Našlo sa v ňom vyše 300 druhov fosílnych skamenených organizmov. Pred 16 až 14 miliónmi rokov sa tam totiž rozprestieralo more. Lokalita Sandberg je veľmi dobre dostupná priamo v okrajovej časti Bratislava – Devínska Nová Ves, pri toku rieky Moravy.
Jaskyne a hrady
V Malých Karpatoch sa nachádza aj jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku – Driny. Jaskyňa je otvorená v sezóne od 1. apríla do 31. októbra, s dĺžkou prehliadkovej trasy 450 m (35 min.). Leží juhozápadne od mestečka Smolenice, v Smolenickom krase. Ak už budete v Smoleniciach, tak sa určite choďte pozrieť aj na známu siluetu Smolenického zámku. Z historického aj kultúrneho hľadiska v súvislosti s jaskyňami treba ešte spomenúť aj jaskyňu Deravá skala pri Plaveckom Štvrtku. Bola vraj osídlená už v staršej dobe kamennej.
Pre túto časť Záhoria je typickým symbolom zrúcanina Plaveckého hradu. Ak sa chcete prejsť až k nemu, najlepšie je vyraziť z Plaveckého Podhradia. Z autobusovej zastávky treba nastúpiť na modrú značku. Chodník vedie cez dedinu, potom cez lúku a hustý les. Cesta na hrad trvá asi tridsať minút. Ak sa rozhodnete pokračovať ďalej, približne za polhodinu chôdze sa dostanete ku keltskému hradisku Pohanská. Je to výrazný kopec, ktorý so svojou výškou 495 metrov dominuje okoliu spoločne s neďalekou siluetou hradu. Ide o významné archeologické nálezisko, kde bolo v minulosti keltské oppidum s rozlohou približne 38 hektárov. Dodnes sa však z neho zachovali už len nepatrné zvyšky.
Priamo v Plaveckom Podhradí, na lúke so siluteou hradu v pozadí je areál na chov koní. Nachádza sa hneď vedľa hlavnej cesty. Na tejto farme sa možno dokonca aj ubytovať a užiť si napríklad príjemný vidiecky víkend. Na okraji obce je aj renesančný kaštieľ zo 17. storočia, ktorý dal postaviť Mikuláš Pálffy. Budova má štyri krídla, štyri nárožné veže, nádvorie a dnes v ňom sídli štátny archív. Ešte pre zaujímavosť... Viete, prečo sa všetko v tejto oblasti volá Plavecký? Plavecký hrad, Plavecké Podhradie, Plavecký Štvrtok...? V minulosti tam totiž žil kmeň Polovcov (Plavcov), známych aj ako Kumáni alebo Pečenehovia, ktorí sa v tomto kraji usadili v 13. storočí za vlády kráľa Bela IV. a chránili hranice Uhorska.
Kúpeľový relax
Kto by náhodou nevedel, na Záhorí sú popri mnohých prírodných a historických krásach aj kúpele. Smrdáky patria medzi najúčinnejšie prírodné kúpele v strednej Európe na liečbu kožných chorôb a liečia sa tam tiež choroby pohybového aparátu. Ležia na úpätí Karpát, neďaleko okresného mesta Senica asi 80 kilometrov od Bratislavy a hoci sú menej známe ako napríklad kúpele v Bardejove, o to viac sú útulnejšie. Pri liečebných kúrach sa tam využívajú prírodné zdroje sírovodíkovej minerálnej vody a sírneho bahna, ktoré síce príliš vábne nevonia, ale majú overené ozdravovacie účinky.
Malokarpatské poklady
Miestne prírodné rezervácie: Veľká Vápenná, čachtický hradný vrch, Plešivec, Pohanská, Hajdúky, dolina Hlboče, Pod Pajštúnom, Nad Šenkýřskou, Záruby, Kršlenica, Lošonský háj, Devínska kobyla, Roštún
Chránené prírodné útvary: Driny, Deravá skala, Čachtická jaskyňa, Tmavá skala, Plavecká Jaskyňa, Tisové skaly, Limbašská vyvieračka, Veľká Pec, občasná vyvieračka pod Bachárkou, Šašnatá, Jaskyne v Dolnom Prepadlom
Autor: Jozef Terem, smeŽeny, 21/2008